Cap.
1 I | tvár mu zatienujúca a ho od ihrajúceho slnca ochraňujúca
2 I | bezpečnosť okolia primälo ho k tomu, aby ocelový šišak
3 I | že on ľud svoj neopustí a ho nazad ku domov neodvolá,
4 I | najmocnejší, cesta svätopanenská ho spojuje s Oravou a Poľskou.
5 I | správu celej krajiny a vy ho máte od polnoci, ale komtúr
6 II | mu docela netajil, prečo ho kráľ vlastne k tomu vyzýva,
7 II | objať dieťa tvoje uhliadnúc ho. - Tak ťažko otcovi zanechať
8 II | správu majetku tvojho a udrží ho, bo je najpodujímavejší
9 III| podujatiach, či o iných osobne sa ho týkajúcich veciach, kto
10 III| týkajúcich veciach, kto ho tam zná. ~A tu bola Marienka,
11 III| tebe iskriace! ~Ale čo? Čo ho do toho? Mne alebo, tebe -
12 III| slovo-dve, pán Gilbert" uchytiac ho za ruky, hovorí dievča. ~"
13 III| syčí neznámym tokom, ~bo ho zatriasli ľudia to mnísi ~
14 III| svete vydychuje. I chytila ho za ruky a vyriekla, hľadiac
15 III| bojovná rodiny našej ovenčila ho slávou, kráľ Alonzo Kastílsky
16 III| slávou, kráľ Alonzo Kastílsky ho obdaril bohato vybojovanými
17 III| panstva ležiaci, zapálili ho a že som otca nevidel viacej.
18 III| oproti slnku a bola by sa ho spýtala, akým právom ono
19 III| vo vytržení, ale museli ho rozpomienky na doby žitia
20 IV | opúšťal Liptov zámok. ~Dievča ho zas obsypávalo žarty i veselými
21 IV | všetko do nohy, bo bálo sa ho všetko; len nie starý Ondráš,
22 IV | Ondráško, čo?" opýta sa ho. ~"Nič." ~"Ale povedzže
23 IV | člnok pri krosnách, dvíha ho zas len ten panáčik; keď
24 IV | vreteno z ruky vypadlo a on ho zdvihnúť mohol; keď tká,
25 IV | ako ten starký pán, čo ho sem doviedol. Aha! To sa
26 IV | nepočuje nič a nebadá, že ho i zboka i zozadu Saracén
27 IV | vznášajúcich, zavieva. I videl som ho osamoteného i priskočil
28 IV | istejší, že tisíce vtáctva ho obtáčajúce len na chvílu
29 IV | neodpovedal. ~I chytilo ho dievča dobromyselne za ruku
30 IV | človek nemôže mať," pretrhne ho dievča, "ale naše pekné
31 IV | tohoto, a to tým viacej, že ho od času, keď Marienke zveril
32 IV | Liptovu zámku. ~Marienka ho smutne, bez slova nasledovala. ~
33 V | lahodný k dievčaťu. K tomu ho zaneprázdňovali iné veci. ~
34 V | potvrdzoval chýry, i vyvolal ho, aby teraz tým viacej striehol
35 V | hlavu Gilbertovu i vyštúrala ho zo zdanlivej pokojnosti.
36 V | vyvolá: "Nie!" - No ale bodlo ho dač v srdci, takže po ňom
37 V | nepodarenou výpravou a bohzná, čo ho očakáva." ~"Dajte mi pokoj,
38 V | radosťou preniknutá Marienka ho nechcela pustiť i hladkala
39 V | i usmiala sa, i prosila ho, aby len zostal a rozprával
40 V | velikáši len smiali, nechtiac ho ani za svojho panovníka
41 V | otcovi nič. Povedz, kedy ho uvidíme a privítame? - Prečože
42 V | cirkev sú veľké a zemianstvo ho, práve keď z výpravy svätej
43 V | bude z nášho príchodu, ja ho znám, znám dobre." ~Imrich
44 V | pod nosom, ale nevšimol si ho nikto. ~"Nedbám, pán Gilbert,
45 V | príde pán Veľmožín, aby sme ho nechybili a vás ráno budiť
46 VI | zakrútil klúč i vstrčil ho k sebe, dával rozkazy sluhom
47 VI | dobrého netušiaceho obišiel ho predsa pritom studený mráz.
48 VI | koho znamenitého vítať, nuž ho vítame v rúchu, ktoré vítaného
49 VI | prstoch pôjdem k nemu, aby som ho uvidela." ~,,1 to netreba,
50 VI | 1 to netreba, mohla bys' ho predsa zbudiť." ~"Teda už
51 VI | polievka zaleje! Paľo, lap ho!" ~Paľo to chcel urobiť,
52 VI | tiež na zem spadol. ~"Držte ho, držte ho," vyvolal Ondráš, "
53 VI | spadol. ~"Držte ho, držte ho," vyvolal Ondráš, "a ty,
54 VI | izby vyšiel, v tom okamihu ho skoliť." ~"Vidíte! Vidíte,
55 VI | ctil Gilberta a vážil si ho nekonečne pre jeho obozretné
56 VI | starca a výpoveď strážneho ho priviedla k tomu, že sa
57 VI | dupotu, odporné tomu, čo ho očakával. ~Gilbert, dráždiac
58 VII| čele jeho. Ale Marienka ho pohladkala po tvári i zaspievala: ~
|