Cap.

 1 I  |       liskavej oceli od päty až po hrdlo; na boku silný široký,
 2 I  | zihrávajúci si vlas bil tu i tu po širokej oceľou pokrytej
 3 I  |        dielo oslobodenia krajov po ktorých svätá noha Spasiteľa
 4 I  |  pobočných žiadostí; čo sa ale, po druhé, dotýka ľudu Karpát,
 5 I  |        poznamenania mám k tomu. Po prvé, že sama bohabojnosť
 6 I  |   zbroji neverným nič nevykoná; po druhé ale, že ľud hoc ako
 7 I  |        1196. Ale čo sa nestalo? Po smrti Belu stal sa kráľom
 8 I  |    nenávisť medzi dvoma bratmi. Po smrti Imricha dosadol na
 9 II |     predkov svojich tam hľadať; po druhé preto, že Liptovský
10 II |      chutne sa pásal. Mal ďalej po holiach k nebu sa pnúcich
11 II |    naostatok Veľmožín rozposlal po Liptove, Orave, Turci, Trenčíne,
12 II |         vojnu, posielali poslov po stoliciach krvavú šabľu
13 II |       očkom inakším, ale čo nás po tom - očkom panenstva. -
14 III|   neprajným kráľovi velikášom a po horných stoliciach vidno
15 III|   preniknúť musela. ~Spieval on po francúzsky a pieseň jeho
16 III| vlastnou, čo mu v cestu príde a po ňom nič, len pustota pozostáva!!" ~
17 III|        urobil, že by sa tu i tu po mne ohliadol, mňa trošku
18 III|    Obzvlášte on. Vy ale blúdite po svete, a keď prídete domov,
19 III|         sveta, ~tak keď kráčajú po brehoch rieky, ~do nej ich
20 III|        tak hovoril Gilbert, ale po malej prestávke, oprúc oko
21 III|       zbudený; sluhovia lietali po zámku i vzali ma so sebou
22 III|        mňa, z obdalečnej rodiny po jeho žene." ~"To bola Helena." ~
23 III|      zakryl si Gilbert oči, ale po malej chvíli pokračoval
24 III|       srdci. ~Kráčali sme ďalej po brehoch rieky ruka v ruke
25 III|    Nehovorili sme nič, nič; ale po jej dychu poznal som, že
26 III|  večného spojenia. Sadli sme si po dlhej prechádzke. Čo mi
27 III|    dlhej prechádzke. Čo mi bolo po svete? Tvár jej som vzal
28 III|      rozblyští vo velebe svojej po hodinách noci povrchnosť
29 III|     mäkkom srdci, to bolo vtedy po prvý raz. Čo bolo mňa doňho,
30 III|          Ale nač ďalej hovoriť? Po slovách tých zaškrípal som
31 IV |     ofúkol. ~Teraz chodí Ondráš po zámku so zvesenou hlavou,
32 IV |           odpovie sluha."Čo vás po ňom?" ~"Ale tys' celý blázon,
33 IV |         za svoje i naše hriechy po chrbte šibe, druhý ale na
34 IV |    panička pradie, to ju pľasne po ruke, aby jej vreteno z
35 IV |       okom a videl, že Marienka po prvý raz pred ním sklopila
36 IV |    vypovedal: "Ondráš! To nejde po dobrom! Keď nieto, ani pána,
37 IV |       nestalo, bo veru to nejde po dobrom."  Ale ktože sa viac
38 IV |        moja," odvetí Gillbert. "Po zničení Jeruzialemského
39 IV |       padla nad Jeana de Croix. Po dlhých poradách o zosilení
40 IV |       rádu uzavrelo sa všetkých po západe roztrúsených bratov
41 IV |     teraz nebanujete," prerečie po dlhšom počúvaní Marienka, "
42 IV |      tým s väčšou úsilnosťou sa po okolí poobzerá, kde by nájsť
43 IV |        a svieže lístie rozkladá po holých halúzkach, nespomína
44 IV |      duši mojej, takže len hmla po ňom zostala. Ale aj táto
45 V  |        viacej obzerať veľmi ani po Marienke, ani po Gilbertovi. ~
46 V  |      veľmi ani po Marienke, ani po Gilbertovi. ~Marienka utratila
47 V  |    rozkladal, prudkým krokom sa po izbe prechádzajúc. Všetky
48 V  |     bodlo ho dač v srdci, takže po ňom pravicou čiahol. Zišla
49 V  |        Nemožno, nemožno!" - Ale po ďalšom rozmýšľaní prudko
50 V  |         i tu prehliadlo sa ešte po liptovskom vidieku. Gilbert
51 V  |   zložil železné odenie svoje a po mnohých otázkach razom Marienkou
52 V  |        daného mu jedu ochorel a po vyzdravení sa s vychudnutým,
53 V  |    poďme spať, bo je už beztoho po polnoci." ~"Len ešte málo
54 VI |     okamihu neotvoríš, dostaneš po svojej nemastnej papuli,
55 VI |  pozdvihol drúk a udrel strážcu po hlave, že omráčený spadol,
56 VI |         keď druhý strážca mečom po Ondrášovi mieril, tu sa
57 VII|      Ale Marienka ho pohladkala po tvári i zaspievala: ~Ej,