Cap.

 1 I  |   liptovskej čosi šeptajúceho - a tu hneď od Liskovej strmo vypínajúcu
 2 I  |      tajomstva plného, čo stať sa tu muselo dakedy, hoc ti na
 3 I  |           čapica, spod ktorej len tu i tu bystré tmavé oko zablyslo,
 4 I  |      čapica, spod ktorej len tu i tu bystré tmavé oko zablyslo,
 5 I  |           zihrávajúci si vlas bil tu i tu po širokej oceľou pokrytej
 6 I  |      zihrávajúci si vlas bil tu i tu po širokej oceľou pokrytej
 7 I  |         za výhodu naša prítomnosť tu pre sväté dielo oslobodenia
 8 I  |        osoby;" pokračuje starec, "tu zas máte na stav krajiny
 9 I  |   panovania presvedčený nebol. Čo tu hovorím, to spolu súvisí
10 I  |        cestujem -tak vy zostanete tu ,a neodídete do Trenčína,
11 II |      zastávať úlohu moju, to jest tu udržovať vernosť ku kráľovi
12 II |           Ondrej na radu cirkvi i tu sa postaral popredku, tak
13 III|       veciach, kto ho tam zná. ~A tu bola Marienka, ktorá starosti
14 III|           k vôli urobil, že by sa tu i tu po mne ohliadol, mňa
15 III|        vôli urobil, že by sa tu i tu po mne ohliadol, mňa trošku
16 III|           mne neznáme slová a keď tu i tu niečo zanôtia, to ma
17 III|          neznáme slová a keď tu i tu niečo zanôtia, to ma až
18 III|  odspievali." ~"Ked chceš, dobre, tu ju máš!" zašmúril sa Gilbert,
19 III|            ty to neznáš... Vy ste tu takí studení, vy ste tu
20 III|           tu takí studení, vy ste tu takí necitliví, že neznáte,
21 III|           dni žitia môjho!... Ale tu čo? Vezmeš, človeče, široký
22 III|           najkrásnejšieho bolo." ~Tu sa zrak Gilberta rozplamenil
23 III|           treťom svete pochovaný, tu ti je všetko jedno, či kto
24 IV |           alebo mu rady udeľoval, tu sa Ondráš vždy vyskytol
25 IV |           sa ide panička prejsť - tu o Ondrášovi viac ani reči -
26 IV |         seba, "a predsa som ju ja tu na týchto kolenách vykolísal. ~"
27 IV |      chcete, ja nedbám, ale teraz tu pána niet, ani pána Imricha
28 IV |           potom toho starkého, čo tu sem s týmto mladochom prišiel;
29 IV |           pána, ani pána Imricha, tu musíš ty dva razy vidieť,
30 IV |           aj tieto mestá napádať, tu zanevrela hŕstka kresťanov
31 IV |        nemôžuc - podliehal, a keď tu i tu bolo vidieť pár čiernych
32 IV |             podliehal, a keď tu i tu bolo vidieť pár čiernych
33 IV | vypovedalo: "Vidíte, pán Gilbert, tu u nás ste sa stali spokojnejším,
34 V  |          sa začalo za Tatru a len tu i tu prehliadlo sa ešte
35 V  |        začalo za Tatru a len tu i tu prehliadlo sa ešte po liptovskom
36 V  |           dievča horlivo, ,;my si tu budeme žiť zase tak ticho,
37 V  |          družinou nazad navrátil. Tu som počul divné veci rozprávať.
38 V  |           len dlho nezostaňte, bo tu môžeme prípravy urobiť k
39 VI |        zámku k dieťaťu Marienke. ~Tu bolo už všetko na nohách
40 VI |       izbám Imrichovým. Uhliadnuc tu ozbrojencov, opýtalo sa
41 VI |        opýtalo sa dievča: "Načože tu títo ľudia stoja?" ~"To
42 VI |         ale sotvaže sa vzdialili, tu starec ani okamih nemeškal,
43 VI |        mečom po Ondrášovi mieril, tu sa mu v okamihu ešte dvaja
44 VI |           odviedol Marienku a vás tu zamkol, vezmúc kľúč so sebou
45 VI |      nikoho zo zámku nepúšťala. A tu ležia jeho ľudia, čo ich
46 VI |           Pán komtúr nám rozkázal tu stáť do jeho príchodu a
47 VI |        hlavu Marienky, kým ste vy tu neboli, on ju teraz odviedol,
48 VI |         podivu rozčúlený starec i tu rady našiel. ~"Postojte,"
49 VI |         blízo Ružomberka ocitli. ~Tu sa im razom pred očima čisté
50 VI |           aby nás nepredišlel, bo tu ani brodu, ani člnov niet
51 VI |         hore nad Váhom ležiacim. ~Tu ale zavolalo z hory: "Postoj,
52 VII|        kedy Gilbert do spomienky, tu sa obyčajne začali mráčky