Cap.

 1 I  |       kríža od jarma pohanského. Ja som nehodný služobník,"
 2 I  |          pridá k výprave - prečo ja osobne na svoje staré dni
 3 II |          Alman, si šťastejší ako ja! ~Pán Veľmožín zasľúbil
 4 III|          Prečo nie, pán Gilbert? Ja vás tak rada mám, tak rada
 5 III|   nehovorteže také reči, vidíte, ja nerozumiem ani každé druhé
 6 III|      stáť, musíte byť veselý ako ja a musíte mi zaspievať ako
 7 III|          musíte mi zaspievať ako ja vám, hoc vy tomu lepšie
 8 III|           hoc vy tomu lepšie ako ja rozumiete. - No ale teraz
 9 III|       viac nechcete vedieť, však ja to viem, akí ste vy páni!
10 III|           sľúbili ste mi, že keď ja zaspievam, i vy zaspievate,
11 III|    nôtili, bo tá bola síce taká, ja neviem aká, ale mi tak zle
12 III|             Ale čo by ich budila ja," odpovie diievča, "však
13 III|      vášho. Vidíte, pán Gilbert, ja som dievča mladé, naučené
14 III| vybojovanými krajmi kordovskými. Ja som bol jediný syn jeho
15 III|        rokoch, Helena, Henrich i ja, až sme vyrástli. ~Neznám,
16 III|          bolo mňa doňho, keď som ja dušu moju vlastnú vpíjal
17 III|    Španielsku.' ~,Nie,' odpoviem ja, ,to neurobím, bo šťastie
18 III|          nás takých ľudí niet, a ja by som sa ich bála, keby
19 III|     Marienka, "to je nie pravda; ja vás už teraz znám a preto
20 III|       ani že sám seba neznáte; a ja vám preukážem, že i Helenu
21 III|      budete - a to vám preukážem ja - ja - ja!" ~Gilbertovi
22 III|          a to vám preukážem ja - ja - ja!" ~Gilbertovi zastal
23 III|          vám preukážem ja - ja - ja!" ~Gilbertovi zastal dych
24 IV |       pre seba, "a predsa som ju ja tu na týchto kolenách vykolísal. ~"
25 IV |         roztopašne "že by som sa ja za živa dala pochovať, keby
26 IV | Vysmievajte sa vy, koľko chcete, ja nedbám, ale teraz tu pána
27 IV |         pána Imricha niet, a tak ja to trpieť nemôžem. Povedzteže
28 IV |        dajtimibože za mnícha!... Ja som síce nikdy ešte mnícha
29 IV |          mních! A takých mníchov ja rád vidím! Ale toto? Toto
30 IV |           dolu spadne. Jaj! Však ja to viem! A len by som rada
31 IV |     jedného z najmladších - mňa. Ja ale vzoprel som sa tomu
32 IV |   nemožno," hovorí Marienka, "už ja vidím, že je to tak. A k
33 IV |      múdry, že to nevypoviete, a ja predsa viem, že sa vám z
34 IV |     skúšal sily svoje." ~"Už vám ja to, pán Gilbert, raz neverím." ~"
35 IV |        hory a zničí ich." ~"Jaj! Ja sa toho nebojím," hovorí
36 IV |         a slnce moje si - ty." ~"Ja, pán Gilbert?" opýta sa
37 IV |    tvojej ako vosk mäkkého. - Čo ja chcem? ~Chcem, abys' ty
38 IV |      abys' ty ľúbila mňa tak ako ja teba." ~Slová tieto vypovedal
39 IV |          Gilbert, to nemôže byť. Ja som nevesta Imrichova a
40 IV |      boku každodenných ľudí. - A ja mních? Nuž dobre! Jesto
41 V  |         ma do vašich výprav, keď ja ale otca môjho skoro uvidím,
42 V  |     prevetí na to Marienka, "ale ja by som predsa rada vedieť,
43 V  |        sa bude z nášho príchodu, ja ho znám, znám dobre." ~Imrich
44 V  |        Gilbert, "odpočiňte si, a ja pritom môžem isť s Marienkou
45 VI |       človeče?" opýta sa panna. "Ja mám isť preč, a ty neprichádzaš
46 VI |     pôjdeme?" opýta sa k tomu. ~"Ja som hotový," odvetí johanita,
47 VI |         pokračuje Marienka, "ale ja len tak pomaličky na prstoch
48 VI |       odpovedala táto. ~"Však ti ja dám nazad!" vyvolal rozdráždene