Cap.

 1 I  |        boje, nevykonali ste nič, bo duše vaše nemali dosť spružnosti
 2 II |     menom pýšiť sa právom mohol, bo veniec zo slávy vlastnej
 3 II |         pravdivým hôr bol pánom, bo týchto bradlá až tam z neba
 4 II |    Liptov za dôležitý pokladáte, bo pokiaľ tento stojí, báť
 5 II |      zemi Červenej Rusi, Haliče? Bo verte mi, ctihodný otče,
 6 II |       majetku tvojho a udrží ho, bo je najpodujímavejší a najrozumnejší
 7 III|         prostriedky vôle svojej, bo práve ľudia vôle vlastnej
 8 III|          vlastného ako v piesni; bo pieseň leje olej v ranené
 9 III|             Je mi do úst vašich, bo počujem zatriasanie hlasu,
10 III|          čo ste si včera nôtili, bo tá bola síce taká, ja neviem
11 III|          i syčí neznámym tokom, ~bo ho zatriasli ľudia to mnísi ~
12 III|          nič im viac nezostalo, ~bo neveria v štastie sveta, ~
13 III|      johanit v nich sa zhliada, ~bo i tá rieka cíti, čo je to ~
14 III|         srdce tvoje mrazy zimné, bo ako by tomu kvietku lepšie
15 III|       tých, samo neznajúc prečo, bo hlava jeho sa pokývla pomaly
16 III|        povedalo pokojným hlasom, bo žena rozumie skorej utlačiť
17 III|       dostihnutý na skutku zlom; bo láska naša bola čistá ako
18 III|       viac nemajú, hlboko dojať, bo pravica i ľavica, akoby
19 III|       bozk ten trval dlho, dlho, bo duša dušu do seba vsať chcela,
20 III|       odpoviem ja, ,to neurobím, bo šťastie žitia môjho len
21 III|         vyrážať z tiel ľudských, bo som chcel, aby oni to so
22 III|       povetria." ~"Veru nebudem, bo som všetko prežil, všetko
23 IV |       poslúchalo všetko do nohy, bo bálo sa ho všetko; len nie
24 IV |        úd rodiny, ačpráve sluha, bo krem Parižoviec, kde sa
25 IV |        Veru by to ani div nebol, bo už teraz na Liptove zámku
26 IV |      nášmu diejťaťu dač nestalo, bo veru to nejde po dobrom."
27 IV |         práve do Liptova prišli, bo, u nás ľudí vám podobných
28 IV |           že je všetko stratené, bo húfok našich - viac odolať
29 IV |       vypovie pošmúrne Gilbert, "bo zle je spiacemu levovi šeptať
30 IV |         o driemajúcej sile jeho, bo keď sa prebudí to zotrie
31 IV |        očakávam silu a krepkosť, bo ty jediná si vstave zahnať
32 IV |          vracajúcich sa pozerať, bo ich prechádzky boli obyčajné. ~
33 V  |       Boh dá, skoro uvidíš otca, bo sa kráľ už zo Svätej zeme
34 V  |     hlavu a nadýmali prsia jeho, bo hádam nikdy ešte necítil
35 V  |     neprinavrátia k poslušnosti, bo zásluhy jeho o cirkev sú
36 V  |          o výprave proti Haliči, bo znáte, že mnoho naň drží
37 V  |   príchode jeho istú zprávu dať, bo viem, že mu na tom veľmi
38 V  |    Imrich, "len dlho nezostaňte, bo tu môžeme prípravy urobiť
39 V  |            ale teraz poďme spať, bo je už beztoho po polnoci." ~"
40 VI |         zahrávať v prsiach jeho, bo koľko ráz zastal, tým prudkejším
41 VI |         sa, aby nás nepredišlel, bo tu ani brodu, ani člnov
42 VII| slávnejšej Liptov nikdy nevidel, bo sa na nej nielen zemianstvo
43 VII|      potešenie ako starý Ondráš, bo sa vždy vychvaľoval pred
44 VII|      mních, ~ani zo mňa mníška, ~bo ľúbim Imriška. ~A bolo všetko