1-hovor | hrack-natla | nauce-ozbro | oznac-rozcu | rozdi-upret | uprim-zavie | zavis-zobra
Cap.
1503 II | docela iný beh ciest svojich označil ako za starodávna a tak
1504 II | údolia predtým smer ciest označujúce sú lebo docela zabudnuté,
1505 VI | trepal zas. ~A keď sa Imrich ozval, aby otvorili, zavolal Ondráš: "
1506 VI | vždy silnejšie a silnejšie ozýva." Výpoveď Ondrášova bola
1507 VI | dvere paloty, až sa zámok ozýval i volal: "Pán Imrich! Pán
1508 IV | chladných ľudí, otepleli, oživli, keď vám ani horúčosť východu,
1509 VI | Imrichom dlho, koľko sa ti len páčiť bude." ~Toto dohovárajúc,
1510 IV | vzoprel som sa tomu a voľba padla nad Jeana de Croix. Po dlhých
1511 IV | naostatok jej predsa do očí padlo, že sa starý jej sluha tmolí
1512 IV | našich popadalo mnoho a medzi padlými boli traja komtúri. Veľmajster
1513 VI | tým cudzím človekom." I padol starký na kolená. ~"Ty si
1514 VI | zas stisnúc sa v uzlovatú päsť, svedčila o citoch v prsiach,
1515 VI | dolu do dvora. ~Ako tôňa za pätami jeho sa za ním starý Ondráš
1516 I | napomínal biskupa jágerského a pätikostolského, aby s ním išli do Svätej
1517 I | oblečený v liskavej oceli od päty až po hrdlo; na boku silný
1518 IV | tlieť, ale keď zafúka do pahreby vietor, to rozžiari sa i
1519 III| sveta, oproti iným plameňom páli i ľadom mrazí, i mámi ľahkosťou
1520 VI | založenými rukami hore-dolu palotou. ~Divné myšlienky sa museli
1521 IV | chce pozhovárať tuliby máš panáčika; keď sa ide panička prejsť -
1522 VI | Ondráš rozprával Imrichovi: "Panáčko! Ten čierny mních odviedol
1523 VI | nezačínalo, vstal, vzal na seba pancier, opásal si dlhý široký meč,
1524 VI | sa vzopäl, vytrhol ruku panej svojej z ruky mnícha i vyhodil
1525 I | lúkami, belasými horami ako panenka vencom obtočené. Uhliadneš
1526 IV | horoval v priazni u jeho panenky. On sa nestaral nikdy, čo
1527 II | ale čo nás po tom - očkom panenstva. - A škoda, žes' to nepohliadala
1528 IV | Teraz, keď treba vreteno panne Marienke zdvihnúť, dvíha
1529 IV | odsotil, keď chceli rozkazy panny svojej vyplňovať v jeho
1530 I | bolo, keby o udržaní svojho panovania presvedčený nebol. Čo tu
1531 IV | Gilbertova postava pyšne, pánovite vyhliadala, že zrak jeho
1532 VI | teraz viac ako kedy predtým pánovitosť a hrdosť vyrážala, predsa
1533 V | nechtiac ho ani za svojho panovníka uznať, i odkazovali mu,
1534 IV | všetko v dome a v rodine panskej dovolil, čo sa mu len páčilo. ~
1535 III| zámok na hraniciach ich panstva ležiaci, zapálili ho a že
1536 V | Marienkou na pár hodin oproti pánu Veľmožínovi." ~Starý, nepozorovaný,
1537 V | zamýšla vyhrožovať kliatbou pápežskou, ak sa neprinavrátia k poslušnosti,
1538 VI | dostaneš po svojej nemastnej papuli, že ťa krvavá polievka zaleje!
1539 VII| prišiel znovu do Liptova mladý párik zosobášiť. ~Nad týmto ale
1540 IV | ačpráve sluha, bo krem Parižoviec, kde sa narodil, skoro nikde
1541 IV | sparného večera zabĺknu pary na čistom nebi, silne uchytil
1542 II | nebolo snehov, chutne sa pásal. Mal ďalej po holiach k
1543 II | tiahla bačova fujara, trúba pastiera i poľovníka, obyčajne sa
1544 I | vyzerajúcou huňou odetý, okolo pásu remennou spinkou opásaný.
1545 I | Imrich, ktorý mu všetky peniaze Svätej k výprave krížovej
1546 III| zamkli sa ústa a len na perách vidieť bolo nepatrné, ale
1547 IV | zdalo tak, ako keby orol perute svoje tým väčšmi rozťahoval,
1548 III| mali. ~"No neľúbi sa vám tá pesnička, pán Gilbert?" opytuje sa
1549 V | pri Betsaide, i dobýjal pevnosť táborskú, kde však, ako
1550 I | že ľud hoc ako silný a pevný, vôľou svojou vždy od náčelníkov
1551 III| spôsobu, nemá slov pri hlasoch piesní radostných." ~"Ej, ej, starý
1552 IV | ľudia zvíjali; vresk, huk, plač, výrazy bôľu sa dovedna
1553 III| predsa bolo pritom skoro do plaču, i zavlnilo sa jej to v
1554 III| smial, keď sa mu plakať, a plakal, keď sa mu smiať chce." ~"
1555 III| ktorý by sa smial, keď sa mu plakať, a plakal, keď sa mu smiať
1556 IV | ani horúčosť východu, ani plamenné slnce Francie vašej nemohlo
1557 VI | poludnia obtáčajúcich, zavieval planinou touto i skláňal klas pole
1558 IV | naša panička pradie, to ju pľasne po ruke, aby jej vreteno
1559 IV | panáčik pri nej. Hľa, tak svet platí," vzdychol si Ondráš a hovoril
1560 II | radosťou nad uznaním sily a platnosti svojej zo strany kráľovej. ~
1561 IV | čiernych a bielych plášťov plávať v povetrí, to sa nám zdalo
1562 IV | vidieť pár čiernych a bielych plášťov plávať v povetrí, to sa
1563 I | kresťanstva, dal mu prišiť kríž na plecia, zanechal mu k výprave mnoho
1564 III| ľahko, podvihol málo pravým plecom i vypovedal: "Pravdu máš,
1565 I | skrytosti sa nachádzajú plemená, posiaľ nepoznaté ľuďom
1566 IV | s ňou hľadať mohol; keď pletie, to zas príde on a vytrhuje
1567 I | čiernej farby, na ktorom od pliec dolu bol biely široký vyšívaný
1568 IV | okázalosti.Tvár jeho bola plná smútku, obrvy mu viseli
1569 II | domu chladné steny boli plné striebra, zlata, takže poklady
1570 I | tým menom dač tajomstva plného, čo stať sa tu muselo dakedy,
1571 III| každého dievčaťa, na ktoré pnhliadne." ~Gilbert krúti očima napravo
1572 III| iskria, tvár sa usmieva, čelo pnie sa nad všetkým, a duša -
1573 II | ďalej po holiach k nebu sa pnúcich hromadu salašov a oviec.
1574 I | byť čistá od všelijakých pobočných žiadostí; čo sa ale, po
1575 VI | uchytiac dievča za ruku, pobodol s celou kŕčovitosťou prudkej
1576 V | svätý kríž v Jeruzaleme pobozkal. Potom pohol sa oproti Arabom,
1577 III| večnosti. Objali sme sa, pobozkali sme sa a bozk ten trval
1578 IV | zrak jeho sa sem-tam ako pobúrené vlny morské gúľal a že na
1579 I | svetských, oproti čomu sa pobúrilo vyššie zemianstvo a nato
1580 III| ústa jeho i dalo mu moc i pobúriť kypiace city v srdci i uspávať
1581 II | Veľmožín dlho rozmýšľal, čo počať má, Uriáš podnecoval ustavične
1582 I | rozhovárajúc, blížili sa dva pocestní k Liptovskému zámku. ~
1583 I | otče," odpovie mladší z pocestných, "i radujem sa počúť z úst
1584 III| všetko, čo z úst mojich pochádza, prv zmrzlo, pokiaľ by sa
1585 III| možno, možno, že bys' ty pochopila, čo muža bolí tak hlboko
1586 I | múdrosťou svojou všetko pochopiť chcejúci; sú tajomstvá zrejmé
1587 VII| VII~Gilberta pochovali tíško na mieste, odkiaľ
1588 III| že je až na treťom svete pochovaný, tu ti je všetko jedno,
1589 IV | by som sa ja za živa dala pochovať, keby sa mi dač také hrozné
1590 V | jeho neopúšťala najmenšej pochybnosti v dobrý výsledok náruživosti
1591 VI | nekonečne pre jeho obozretné počínanie v náradách vojenských a
1592 II | krajinských medzi sebou počitovali. Tak sa časy menia. ~Pán
1593 V | nič o ňom nepočul?" ~,.Počkaj. Marienka moja. trošku,"
1594 III| Stalo sa, stalo sa! Nuž počuj, dieťa moje," hovorí hlasom
1595 IV | to ešte nič, ale čo ucho počuje, za to by sa iste pán Imrich
1596 V | za ruku uchytiac, "aj to počuješ. Kráľ Ondrej je vraj hrozne
1597 I | i druhé výhody spojené. Počujte ma len. Liptovský zámok
1598 III| Čo dávno?" zbadajúc a počujúc to, Marienka bystro vypovie. "
1599 I | pocestných, "i radujem sa počúť z úst vážnych, že v skrytosti
1600 IV | bitky a každý rozkazy vaše počúva viacej ako kráľove." ~"To
1601 III| Marienka triasť začala a predsa počúvala Gilbertove slová s napnutosťou. ~
1602 IV | nebanujete," prerečie po dlhšom počúvaní Marienka, "však je pravda,
1603 III| však som to vedel, žes' počúvny a že sa oddáš osudu tvojmu.' ~
1604 IV | viac nevravela: "Ondráš, podaj mi to!" - "Ondráš, dones
1605 I | výrazoch šľapaje starodávnych podaní. ~Dolu liptovským vidiekom
1606 III| vôľu, majúcemu zárody k podareniu vlastnému. ~I neraz zdalo
1607 IV | nepriateľské od neho, až sa mi podarilo oslobodiť starca nemysliaceho
1608 V | vám,, pán komtúr, rozličné podivné zvesti a preto ponáhľam
1609 VI | ale dnes neunavený a k podivu rozčúlený starec i tu rady
1610 IV | Kresťania bojovali statne, ale podľahli, len johaniti a templári,
1611 III| neraz zdalo sa, že Gilbert podľahne pôsoblivosti svojej, sadol
1612 IV | návalu saracénskemu nemôžuc - podliehal, a keď tu i tu bolo vidieť
1613 II | rozmýšľal, čo počať má, Uriáš podnecoval ustavične myseľ jeho; až
1614 V | ju hneď so sebou vezmúc. Podobne zasľúbil dcéru Máriu Asanovi,
1615 V | Gemera a Zvolena a všade som podobné vypravovanie počul i o výprave
1616 III| cítili sme, že život náš podobný má byť rieke, v ktorej krištáľoch
1617 IV | prišli, bo, u nás ľudí vám podobných nevídať, ba sme o nich predtým
1618 IV | postava jeho nadobývala podobu velikána, ktorý myslí, povedomý
1619 I | Dalmátsko zverené je, odpoludnia podopierať." ~"Ďakujem vám, ctihodný
1620 I | záleží, dozaista celou silou podporované budú." ~Takto sa rozhovárajúc,
1621 I | našej najlepšej možnosti podporovať podujatie jeho." ~Dokončil
1622 III| pod okovami neznastva a podrobenosti pod vôľou ľudí ľadových
1623 I | uňho najťažšie, to sa zná podrobiť, akoby neznámym pudom nútený,
1624 V | totiž uhorskí, nechtiac sa podrobovať ostrihomskému arcibiskupovi,
1625 VI | na zem, priložil ucho na pôdu a počúval dlhší čas, kým
1626 II | Horných Uhrách, čo by koľvek podujali môžu sa za krátky čas z
1627 II | uhádnuť okamih, v ktorom sa čo podujať má, rozhoduje nad podujatiami
1628 II | podujať má, rozhoduje nad podujatiami od desaťročí pripravovanými." ~
1629 I | najlepšej možnosti podporovať podujatie jeho." ~Dokončil starec.
1630 I | dotýka kráľa Ondreja a jeho podujímavosti v tejto záležitosti, to
1631 III| sa polovičato Gilbert i poh1adká si dlhú čiernu bradu, "keď
1632 I | vidno z ťahov tváre jeho i z pohadzovania hlavy, že s dákousi útrpnosťou
1633 I | oslobodenie kríža od jarma pohanského. Ja som nehodný služobník,"
1634 V | začala sa i od kresťanstva ku pohanstvu prinavracať, zabíjajúc výbercov
1635 VII| čele jeho. Ale Marienka ho pohladkala po tvári i zaspievala: ~
1636 III| dohora držiac a na dievča pohliadajúc, akoby prúdy v ňom zimnične
1637 III| ako v mojich, i oči naše pohliadajúce na čelo, na blesk zrakov,
1638 II | obrazotvornosti mladosti mojej, pohliadalo naňho ako na druha detinstva
1639 I | ľudskej neznajúceho. Ty pohliadaš, syn môj, zvykom svojím
1640 II | pošmúrnosť. Ale aj nač? No keď pohliadneš si na svoje dieťa, Marienku,
1641 III| sa neraz. ~Zatriasol sa, pohliadnuc na to pekné stvorenie božie,
1642 I | zas máte na stav krajiny pohliadnuť a vysvetlíte si všetko.
1643 V | Jeruzaleme pobozkal. Potom pohol sa oproti Arabom, položivším
1644 V | predošlú bezstarostlivú pohyblivosť a štebotavosť, schádzala
1645 VI | zhŕždenú tvár i zimnične pohybujúce sa gamby. Ruka zvisla razom
1646 IV | jej najskrytejšej a tam pohyby jej duše vypátrať chceli. ~
1647 V | okolo tatranských sochorcov poihrávajú a im novinky všelijaké,
1648 II | keď Liptov za dôležitý pokladáte, bo pokiaľ tento stojí,
1649 I | zanechal mu k výprave mnoho pokladov, napomínal biskupa jágerského
1650 III| šiji vašej, že od samého pokoja lietajú okolo slúch a čela
1651 I | svoje splniť, musí kraj v pokoji a poslušnosti byť udržaný.
1652 V | vyštúrala ho zo zdanlivej pokojnosti. Stiahol obrvy, zamračil
1653 V | na ňu a zdal sa naoko byť pokojný i lahodný k dievčaťu. K
1654 I | krajoch. Ak má Ondrej s pokojom povolanie svoje splniť,
1655 IV | prišiel; ale i tento bol pokorný, dával nám požehnania a
1656 V | nič mi viac nehovorte," pokračovalo dievča horlivo, ,;my si
1657 VI | touto i skláňal klas pole pokrývajúci, že vyzeral ako tok morských
1658 I | spinkou opásaný. Hlavu mu pokrývala na huňu prišitá - tvár mu
1659 VI | stáť do jeho príchodu a pod pokutou smrti nikoho dnu nepustiť,
1660 III| srdce človeka." ~Marienka pokývala len hlávkou i odpovedala: "
1661 III| prečo, bo hlava jeho sa pokývla pomaly pár ráz pritom a
1662 IV | gúľal a že na čele jeho poletovali mrákavy, ako keď sa na Poludnici
1663 II | oddávna krášlil dom jeho; a polia jeho široko niesli bujno-žlté
1664 V | kráľa prijať nechtiacim i Poliakov do Krajiny uhorskej proti
1665 VI | nemastnej papuli, že ťa krvavá polievka zaleje! Paľo, lap ho!" ~
1666 II | známostiach vojenstva, polorytier, polokňaz, johanita, prevezme správu
1667 I | rozosiate dedinky medzi čistým poľom, zelenými lúkami, belasými
1668 VII| Mníchom. ~Marienku doniesli polomŕtvu na Liptov zámok, kde ju
1669 VI | Áno, Marienka," vypovie polopokojne Gilbert, "i mne sa tak zdá,
1670 II | v známostiach vojenstva, polorytier, polokňaz, johanita, prevezme
1671 IV | svojím služobníctvom na poľovačkách alebo vo výpravách bojovných,
1672 III| nerozumiem." ~"Hm," usmeje sa polovičato Gilbert i poh1adká si dlhú
1673 II | fujara, trúba pastiera i poľovníka, obyčajne sa zhovárala o
1674 IV | mnou." ~"Nemôžem!" odpovie pološeptom dievča. ~"Dobre!" vyvolá
1675 III| Bože môj' vyvolal som, položiac obe dlane na schýlené čelo,
1676 V | pohol sa oproti Arabom, položivším sa pri Betsaide, i dobýjal
1677 I | svätopanenská ho spojuje s Oravou a Poľskou. Ondrej opanoval Halič a
1678 I | Ján III. Sobiesky, kráľ poľský, služby božie konal, tam
1679 II | Uhorskú krajinu od nápadov poľských a udržoval Halič; tak bol
1680 VI | dolný vidiek liptovský od poludnia obtáčajúcich, zavieval planinou
1681 IV | poletovali mrákavy, ako keď sa na Poludnici oblaky zbierajú, aby tiahnúc
1682 I | vidiek liptovský na dve rovné poly kálajúceho a svojimi zelenistými
1683 I | aby mu proti Ondrejovi pomáhali; tak teraz Ondrej na radu
1684 II | svojej ku kráľovi Ondrejovi pomyslel si na dieťa svoje jediné
1685 VI | že to bude otec tvoj! Ale ponáhľajme sa, aby nás nepredišlel,
1686 VI | vo vytržení duše svojej i ponáhľali sa obidvaja vŕškom, hore
1687 V | rozličné podivné zvesti a preto ponáhľam sa k vám už dva dni a dve
1688 I | len z čírej nevinnosti ponavracali sa domov." ~"V prvom ohľade,
1689 IV | väčšou úsilnosťou sa po okolí poobzerá, kde by nájsť mohol predmet,
1690 IV | viac na uschnuté, vetry poodnášané lístie jesene.Búrka pŕs
1691 IV | mohutnej hlavy jeho. ~Z našich popadalo mnoho a medzi padlými boli
1692 VI | vezmúc do ruky prvší drúk, čo popadol, k izbám Imrichovým. ~"Otvárajte
1693 VI | johanita, vezmúc dievča popod ruku. ~"Ale čo ste sa dnes
1694 IV | johanita, "že môže iskra pod popolom dlho tlieť, ale keď zafúka
1695 V | Johanitovi všetko možno!" ~Bolo popoludnie, už k večeru prechádzajúce
1696 II | cirkvi i tu sa postaral popredku, tak ako inde, o udržanie
1697 II | spolovice už striebrom poprepletávanú bradu, stiahol čelo z oboch
1698 IV | Jeana de Croix. Po dlhých poradách o zosilení a znovuusporiadaní
1699 V | na dlhši čas Velmožína k poradám o výprave proti Haliči,
1700 II | Liptovskej stolice k sebe, držal poradu s nimi, predstavil im Uriáša
1701 VI | rozkaz pánov, do predošlého poriadku a ukázal zmrasknuté čelo,
1702 V | som tam podľa vášho návodu poriadky, rovné vašim, zavádzal.
1703 II | všetkému bol koniec a páni sa porozchádzali, zadržal pán Velmožín u
1704 VI | Imrichových, kázal im ozbrojiť sa, porozprával im krátkymi slovami o nebezpečenstve
1705 I | neho ľahkú čapicu na hlavu posadil. Voľné oko obzeralo sa dovôkola
1706 II | králi zvestovali vojnu, posielali poslov po stoliciach krvavú
1707 VI | Usmievajúc sa, laškujúc, poskakujúc zišla v spoločnosti sprievodcu
1708 V | svätomartinský Uriáš poslal posla na Liptov zámok, kde Gllbertovi
1709 IV | Vojenské rozkazy Gilbertove poslúchalo všetko do nohy, bo bálo
1710 VI | na druhý breh." ~Dievča poslúchlo vo vytržení duše svojej
1711 VI | preč, a ty neprichádzaš k posluhe." ~"Niet času o tom hovoriť!
1712 III| to moja rozumnosť, moja poslušnosť! ~Ale čo ďalej o tom hovoriť?" -
1713 IV | len páčilo. Jeho predošlá pôsobivlosť ustávala; jeho rozkazy bývali
1714 III| sa, že Gilbert podľahne pôsoblivosti svojej, sadol si i zložil
1715 V | nie; bude to dáky súrny posol. - Ondráš," obrátiac sa
1716 VI | ľudí dvoch ozbrojených a pospiechal s nimi hore chodbou. ~Ondráš
1717 II | Ondrej na radu cirkvi i tu sa postaral popredku, tak ako inde,
1718 I | dobrého bojovníka, o vodcov postaráme sa my. Čo sa ale dotýka
1719 I | kráľovniných, cudzozemcov, postaval do úradov cirkevných i svetských,
1720 V | tomu, že sú medzi dva ohne postavení medzi Haličou a Dolniaky." ~"
1721 VI | starec i tu rady našiel. ~"Postojte," povedal, "málo!" I zosadol
1722 II | ce1á výprava ku Budínu bola postupovala, držal Veľmožín na Liptove
1723 I | kráľ Bela III. zomieral, posvätil syna svojho, Ondreja, prísahou
1724 VI | Zotrel si z čela studený pot, obrátil sa a kráčal na
1725 III| budúcnosti; pre teba niet potechy srdca, osvieženia duše,
1726 VI | medzi Ružomberkom, Bielym Potokom, Štiavnicou, Teplou a Liskovou
1727 III| ženy na mňa vylieva božstvo potoky rosy nebeskej. ~Ale čo ďalej
1728 II | jeho pán. Pán Velmožín bol potomok znamenitých predkov, ktorých
1729 VI | vztýčila sa dohora a na malé potrasenie položil sa vlas, ako sluha
1730 IV | útly cit potrebuje inej potravy, Tys' stvorená pre mňa!
1731 IV | každodenného človeka! Tvoj útly cit potrebuje inej potravy, Tys' stvorená
1732 IV | na Liptove zámku ma viac potreby niet, hoc už päťdesiat rokov
1733 III| jedna v druhej bývať a tak potúžená silou novou všetkým návalom
1734 V | Gllbertovi v dlhom liste potvrdzoval chýry, i vyvolal ho, aby
1735 VI | hrdosť vyrážala, predsa pousmiala sa tvár jeho a ústa preriekli
1736 III| krotiteľom svojím. Ale mužská povaha nikdy na sebe nechce najavo
1737 V | Nepomyslel ale na rozličnosť povahy ľudí Karpát a Francie svojej,
1738 I | mojou úlohou vám vysvetliť," povedá mních, "znáte, že Ondrej
1739 III| tvár hľadeli sme na seba i povedali sme si, že tok žitia nášho
1740 III| zobralo skorej ako mních i povedalo pokojným hlasom, bo žena
1741 I | nemému -slúžiť môže. Ale v povedomí prevahy svojej pokračoval
1742 IV | podobu velikána, ktorý myslí, povedomý súc mohutnosti svojej, že
1743 IV | tak ja to trpieť nemôžem. Povedzteže mi," pokračuje sluha horlivo, "
1744 IV | opýta sa ho. ~"Nič." ~"Ale povedzže mi, hriešna duša, prečos'
1745 III| dobre nášho liptovského povetria." ~"Veru nebudem, bo som
1746 IV | bezparné slniečko, naše čisté povetrie i teší oko, i chová prsia
1747 IV | odvykli; a ešte vám dačo poviem... vy ste zabudli už i na...
1748 III| horných stoliciach vidno povievať čierny plášť s bielym vyšívaným
1749 I | zbožného zápalu, ktorý - keď mu povieš, daj život za kríž Spasiteľa -
1750 III| citu iného nebolo ako cit povinnosti; a túžby žiadnej pre mňa
1751 I | veľmajstrom Konom do krajiny povolal a ich obšírnym majetkom
1752 IV | svojich dávnych nepriateľov i povolala rád johanitov z astrova
1753 V | dolniackymi sprostredkovať povolaní, a tak len u kráľa výsadu
1754 I | Ak má Ondrej s pokojom povolanie svoje splniť, musí kraj
1755 II | Zvolene, Spiši a Šariši poslov povolávajúcich zemianstvo i ľud pod zástavy
1756 V | Krajiny uhorskej proti nemu povolavším. ~Zvesť táto bola žeravým
1757 V | musí hľadieť utíšiť vzburu povoľnosťou, nemajúc teraz, keď zve
1758 III| prudko kolujúce, ale na povrch predrať sa nemohúce, do
1759 III| svojej po hodinách noci povrchnosť zeme zatemnejúcich, i bola
1760 II | Almanov zaplesala nad výhľady povýšenia úda rodiny, Gilbert vzal
1761 III| olej v ranené srdce, pieseň povznáša chabosť mysle pieseň vynáša
1762 IV | vietor, to rozžiari sa i pozažína uhlia okolo seba, i zapáli
1763 I | neďaleko Váhu nad hradskou pozdlžmo sa vypínajúcej a docela
1764 III| čarovným prútom uderená, i pozdvihla sa i zakryla tvár nadšenosťou
1765 IV | len johaniti a templári, pozerajúc pošmúrnym okom, merali kopy
1766 IV | nenapadlo na vracajúcich sa pozerať, bo ich prechádzky boli
1767 IV | ju panáčik; keď sa chce pozhovárať tuliby máš panáčika; keď
1768 V | polnoci." ~"Len ešte málo pozhovejte," hovorí johanita, "ktorou
1769 III| nič, nič; ale po jej dychu poznal som, že to v prsiach jej
1770 III| mi dieťa moje predrahé," poznamená Gilbert, "aby som mohol
1771 I | jeho s rozvážlivosťou i poznamenal: "To všetko mi je jasné,
1772 I | ľuďom činu -a len dvoje poznamenania mám k tomu. Po prvé, že
1773 IV | vyskytol so svojím múdrym poznamenaním i odporoval obyčajne i pánovi
1774 II | Len jedno by som k tomu poznamenať mal. - Žiaľbohu syna nemám
1775 V | s vy valenými očima tak pozorne každé slovko, že skoro na
1776 VI | sa za nimi tichším ešte a pozornejším krokom ťahal, až prišli
1777 III| Liptove zámku a o krátky čas pozorovať všeobecné hýbania, vidno,
1778 I | výrečný, takže by prísnejší pozorovateľ ľahko z toho vyrozumel,
1779 I | kráľovskú obmedziť chcelo. Pozostatky to Imrichových prívržencov.
1780 III| po ňom nič, len pustota pozostáva!!" ~Johanitovo oko pritom
1781 IV | liptovským vidiekom. Tie dve oči pozreli i na Marienku, ako sklopeným
1782 III| templár i johanita ~na jeho pozrie krištále: ~to sa rozvodní,
1783 VI | stráž postavil? ináč ťa pošlem ta, odkiaľ nikdy viac do
1784 V | tomuto, hovorí Gilbert, "pošli stráž opýtať sa hlásneho,
1785 III| napodobnený, od druhého pošlý, ale vlastný cit zakypel,
1786 I | vlastnej obrazotvornosti pošlých, a predsa zanechávajú v
1787 IV | staré spomienky," vypovie pošmúrne Gilbert, "bo zle je spiacemu
1788 II | tvár nikdy nekryje hmlistá pošmúrnosť. Ale aj nač? No keď pohliadneš
1789 IV | zostala ako obličaj noci za pošmúrnych jesenných večerov. ~Ale
1790 IV | johaniti a templári, pozerajúc pošmúrnym okom, merali kopy nepriateľov
1791 V | otcom mu oddanej vyhnalo. Pošťastilo sa ale kráľovi i s križiakmi
1792 III| na koňa, vytiahneš meč z pošvy a chceš znivočiť ním životy
1793 II | Uriáš, opát svätomartinský, požehnal budúci zväzok; rodina Almanov
1794 IV | tento bol pokorný, dával nám požehnania a hovoril k nám ako otec,
1795 III| sa rozbúri ~na oči jejich požiare. ~On sa rozvodní, on sa
1796 III| doma právom prvorodenstva požíval. Myseľ bojovná rodiny našej
1797 I | pokrytej tváre, bol čiernou, od prachu teraz brnasto vyzerajúcou
1798 IV | Marienke. A keď naša panička pradie, to ju pľasne po ruke, aby
1799 IV | ako osika, prekračovala prah zámocký. ~Boli to oči Ondrášove. ~
1800 VI | ospanlivý." ~Vtom sa zjaví na prahu v úplnom odeve rádu svojho
1801 III| obživujúcejších. ~Pieseň je prameň, z ktorého sa leje duch,
1802 III| myslí, čo chce a vysiela pramene tajomnosti svojich nie tak
1803 VI | Výpoveď Ondrášova bola pravdivá, hoc nepochopil príčinu
1804 II | dosť, viac ako treba, on pravdivým hôr bol pánom, bo týchto
1805 III| bujnými kvetmi, že keby pravdou bolo líčenie mohamedánskeho
1806 III| nemajú, hlboko dojať, bo pravica i ľavica, akoby čarovným
1807 V | dač v srdci, takže po ňom pravicou čiahol. Zišla mu na um Marienka
1808 VI | a oni pomaly ubiehali na pravú stranu výšinou, rozprestierajúcou
1809 III| usmial ľahko, podvihol málo pravým plecom i vypovedal: "Pravdu
1810 III| by bola i celú zem našu prebodla, prenikla mocou svojou a
1811 III| Tatrách nepoznaným. ~"Ale preboha, čo vám je?" hovorila na
1812 IV | driemajúcej sile jeho, bo keď sa prebudí to zotrie si chmáry z očí
1813 I | nemých hornatých krajoch prebýva ľud plný citu, plný zbožného
1814 I | alebo predtým sme medzi ním prebývali, že on, nadchnutý duchom
1815 VI | opýta sa panna. "Ja mám isť preč, a ty neprichádzaš k posluhe." ~"
1816 V | prudkým krokom sa po izbe prechádzajúc. Všetky nádeje boli razom
1817 V | popoludnie, už k večeru prechádzajúce slniečko schovávať sa začalo
1818 VI | zastal, tým prudkejším krokom prechádzal priestor paloty. Koľko ráz
1819 III| so mnou za ranného slnca prechádzať sa na brehy Rhôny. Ona uchytila
1820 III| spojenia. Sadli sme si po dlhej prechádzke. Čo mi bolo po svete? Tvár
1821 IV | vracajúcich sa pozerať, bo ich prechádzky boli obyčajné. ~Len dve
1822 IV | povedzže mi, hriešna duša, prečos' taký nemý?" ~"Nač?" bola
1823 V | ho uvidíme a privítame? - Prečože je on ešte nie doma, keď
1824 III| mladosti svojej, snov svojich, predať žiar slnca neba vlastného -
1825 II | Ružomberka, nuž uvidíš ľudí predávať husličky za osem grajciarov
1826 I | proti jeho bratovi držalo, predkladá vás, rád svätého Jána, oným -
1827 II | nikdy nepomysliac na to, že predkovia ľudí tých, čo takéto maličkosti
1828 III| tóny piesne trasavé a tak prednesené, že v nich nie obecný, obyčajný,
1829 IV | sa jej len páčilo. Jeho predošlá pôsobivlosť ustávala; jeho
1830 VI | sluha na rozkaz pánov, do predošlého poriadku a ukázal zmrasknuté
1831 I | Známo nám je to, že králi predošlí i v Uhrách nemeckému rádu
1832 V | Gilbertovi. ~Marienka utratila predošlú bezstarostlivú pohyblivosť
1833 IV | odpovedala ona, "však som vám predpovedaIa, že u nás okrejete a že
1834 III| Ale tys' mi dieťa moje predrahé," poznamená Gilbert, "aby
1835 III| kolujúce, ale na povrch predrať sa nemohúce, do jeho vnútornosti
1836 I | ctižiadosti alebo osobných zámerov predsavzaté. K tomu vidíme, že vy všetci
1837 VI | nad neskorým výsledkom ich predsavzatia; ale dnes neunavený a k
1838 III| Chorvátska, poslal mu ako predstavený obšírnejšie návody o bránem
1839 I | akoby neznámym pudom nútený, predstaveným svojim a tak si vynadobudnúť
1840 II | sebe, držal poradu s nimi, predstavil im Uriáša i Gilberta i rozpovedal
1841 II | Zemianstvo sa jednohlasne prehlásilo za kráľa, za výpravu do
1842 III| skúsený vojak bystrým okom prehliada okolnosti jeho vedeniu zverené.
1843 V | začalo za Tatru a len tu i tu prehliadlo sa ešte po liptovskom vidieku.
1844 V | Dolniaky." ~"Dobre, Imriško," prehodí na to Marienka, "ale ty
1845 III| zverené. Komtúr Jean de Croix, prejavší správu Chorvátska, poslal
1846 IV | panáčika; keď sa ide panička prejsť - tu o Ondrášovi viac ani
1847 IV | okom, trasúc sa ako osika, prekračovala prah zámocký. ~Boli to oči
1848 V | rukami, divné myšlienky preletúvali hlavu a nadýmali prsia jeho,
1849 III| elektrickým dákym spôsobom prelial do jej útlej ženskej vnútornosti
1850 III| nemohúce, do jeho vnútornosti preliať chcel. ~Marienka zas striasla
1851 VII| ženích i skoro vždycky slzy prelievajúci Ondráš opatrovali. ~Velmožín
1852 IV | Gilbert?" opýta sa ťahavým, premeneným hlasom zarazená Marienka. ~"
1853 IV | chmáry z očí i chtiac dohoniť premeškané chvíle, tým s väčšou úsilnosťou
1854 III| je slabším od seba živlom premožená, i bráni sa dotiaľ, pokiaľ
1855 III| moja," odpovedá Gilbert premožený účasťou dievčaťa, "takto
1856 III| zložil hlavu do oboch dlaní a premýšľal už či o svojich podujatiach,
1857 IV | Imrichova a zachovám lúbosť preňho; a vy ste mních a iste nebudete
1858 III| niečo zanôtia, to ma až mráz preniká, hoc tomu nerozumiem." ~"
1859 III| tak celú útrobu človeka prenikajúca, že by bola i celú zem našu
1860 III| sa úst mnícha sa ozve tak prenikavo, tak zatriasajúco, a to
1861 III| celú zem našu prebodla, prenikla mocou svojou a bola by vystrelila
1862 III| ale i skaly stien zámku preniknúť musela. ~Spieval on po francúzsky
1863 III| nerozpamätám, len že Mauri prepadli zámok na hraniciach ich
1864 III| dívajúc sa mu dôverne do očú, preriekla: "Ale bola pekná, krásna?" ~"
1865 VI | pousmiala sa tvár jeho a ústa preriekli lahodne: "Ej, ej, Marienka!
1866 II | Gilbert de Château Cavaillon preslávený v známostiach vojenstva,
1867 IV | a že rozhovorčivosť jeho prestala. ~"Čo ti je, Ondráško, čo?"
1868 II | nastali doby, kde detinstvo prestalo, hádam očkom inakším, ale
1869 III| hovoril Gilbert, ale po malej prestávke, oprúc oko na Marienku,
1870 I | na mysli, že jeho hlboké presvedčenie za predmet úsmechu -hoc
1871 I | udržaní svojho panovania presvedčený nebol. Čo tu hovorím, to
1872 V | križiaci cez cudzie krajiny pretĺkli, prišli nazad do vlasti
1873 IV | Všetko človek nemôže mať," pretrhne ho dievča, "ale naše pekné
1874 I | slúžiť môže. Ale v povedomí prevahy svojej pokračoval ďalej: "
1875 V | je zas len všetko dobre," prevetí na to Marienka, "ale ja
1876 V | utiahnúť sa musí do Trenčína i prevziať kontúrstvo bez oprávnenej
1877 III| ale vlastný cit zakypel, prezradzovali pohnutie duše; dievča hľadelo
1878 III| dlaňou, neznajúc sám, že tým prezradzuje to, čo predtým ukryť zamýšľal. ~
1879 III| zjavili chmáry nevediace, že prezradzujú i bolesť srdca i trudnosť
1880 III| zas žena, ~u ktorej býval prešťastný. ~Na svete nič im viac nezostalo, ~
1881 III| Veru nebudem, bo som všetko prežil, všetko skúsil a znám sa
1882 III| čo ďalej hovoriť o tom?! Prežili sme pár mesiacov krásnych;
1883 III| okom som zagánil, ale on, priateľ môj, sa chladne usmial i
1884 IV | aby kto nad nim horoval v priazni u jeho panenky. On sa nestaral
1885 VI | ide v ústrety. Veľmožín sa približoval druhou cestou. ~"Áno, Marienka,"
1886 III| piesni. ~Marienka okolo neho, prichádzajúceho z ciest jej neznámych, obskakuje
1887 VI | očakávajúc netrpezlivo príchod Gilbertov, namiesto tohoto
1888 V | mohol tvojmu otcovi hneď pri príchode jeho istú zprávu dať, bo
1889 I | rozumiem, čo je vlastne príčinou našej výpravy do týchto
1890 VI | pravdivá, hoc nepochopil príčinu blíženia sa dupotu, odporné
1891 IV | so mnou" Alebo: "Ondráš, príď proti mne'" Ani mu viac
1892 I | spočíva. Ak sa Veľmožín pridá k výprave - prečo ja osobne
1893 III| blúdite po svete, a keď prídete domov, to je tvár vaša studená
1894 II | docela jednoduchej, a keď prídeš na trh do Mikuláša alebo
1895 VII| svetom, že on pána Veľmožína, prídúc na Liptov, na chrbte nosieval,
1896 III| Mráz sadol na dušu moju. ~Prídúceho domov zavolal ma strýc k
1897 VI | trávu zelenú, nad samou priepasťou rastúcu. ~
1898 VI | prudkejším krokom prechádzal priestor paloty. Koľko ráz mu klesla
1899 IV | keby sa mi dač také hrozné prihodilo. A tak, úbohá duša, trp,
1900 V | a nad zemianstvom, kráľa prijať nechtiacim i Poliakov do
1901 V | môžeme prípravy urobiť k prijatiu domového pána, ak by sa
1902 II | je mladý. Ty ale máš za príklad slúžiť druhému zemianstvu,
1903 III| mohol nevinnosť tvoju kaliť príklady, ako môže ženská zradiť
1904 IV | spomenul velké straty jeho i prikročil k voleniu komtúrov pre národnosť
1905 VI | neprikryli tam dolu pod príkrym, kolmým vrchom bublajúce
1906 VI | z koňa, vrhol sa na zem, priložil ucho na pôdu a počúval dlhší
1907 I | dňa a bezpečnosť okolia primälo ho k tomu, aby ocelový šišak
1908 V | kresťanstva ku pohanstvu prinavracať, zabíjajúc výbercov desiatku
1909 I | naveky vekov hotový je obete prinášať za svätú vieru, za oslobodenie
1910 III| veselosť mysle a potom v prípade tomto len uľavenie srdcu
1911 I | ktorému ideme teraz; keď sa pripojí tento k výprave do Svätej
1912 II | vlastne k tomu vyzýva, aby pripojil sa k výprave krížovej do
1913 VI | Ale čo ste sa dnes tak pripravili, pán Gilbert, však nám hádam
1914 II | podujatiami od desaťročí pripravovanými." ~Velmožín skončil, Uriáš
1915 V | nezostaňte, bo tu môžeme prípravy urobiť k prijatiu domového
1916 I | posvätil syna svojho, Ondreja, prísahou službe kresťanstva, dal
1917 IV | videl som ho osamoteného i priskočil som k nemu i odrážal som
1918 I | vypraviť a medzi najsilnejších prislúcha pán Liptovského zámku Veľmožín,
1919 I | predsa dosť výrečný, takže by prísnejší pozorovateľ ľahko z toho
1920 III| zatriasli ľudia to mnísi ~prísnym svojím tmavým okom. ~Ľudia
1921 VI | mu v okamihu ešte dvaja prítomní sluhovia Imrichovi na ruku
1922 I | nerozumiem, čo za výhodu naša prítomnosť tu pre sväté dielo oslobodenia
1923 IV | svojej vyplňovať v jeho prítomnosti. Zvyk a oddanosť jeho bezhraničná
1924 VI | Ondráš, "a ty, Paľo, iď, priveď našich sluhov so sekerami
1925 VI | starca a výpoveď strážneho ho priviedla k tomu, že sa hneď ozbrojil
1926 III| nazad. V tom istom čase priviedli tiež dievčatko malé k nemu
1927 VI | večnej skaze len jeden krok priviesť môže. - Buď teda!" ~I stisol
1928 III| Kdekoľvek sa nachádzali prívrženci kráľovi, museli znovu -
1929 II | svätomartinského, známeho zbožnosťou a prívrženstvom ku kráľovi, potom novooustanoveného
1930 I | službe kresťanstva, dal mu prišiť kríž na plecia, zanechal
1931 I | Hlavu mu pokrývala na huňu prišitá - tvár mu zatienujúca a
1932 IV | Pána Boha zloženými rukami prosí, aby sa zmiloval nad nami
1933 III| pohliadol na jej dôverne prosiace očká i stál človek tvrdý,
1934 VI | rozprestierajúcou sa medzi Prosiekom a Ružomberkom, v rozhovore
1935 V | mu ruku, i usmiala sa, i prosila ho, aby len zostal a rozprával
1936 IV | so strýcom i budeme spolu prosiť Svätého otca, aby ma oslobodil
1937 III| zemianstva najpovoľnejšie prostriedky vôle svojej, bo práve ľudia
1938 III| silou novou všetkým návalom protivného osudu odolať mohla... Vtom
1939 VI | klesla hlava na prsia a prstene čiernych dlhých vlasov jeho
1940 VI | ja len tak pomaličky na prstoch pôjdem k nemu, aby som ho
1941 I | ním išli do Svätej zeme a prtpravoval tak dielo oslobodenia hrobu
1942 III| útlej ženskej vnútornosti prúd citov Gilbertových. Zatriaslo
1943 VI | pobodol s celou kŕčovitosťou prudkej letory svojej koňa. Kôň
1944 VI | bo koľko ráz zastal, tým prudkejším krokom prechádzal priestor
1945 III| stolice do stolice v takej prudkosti, že bys' sa mohol nazdať,
1946 IV | tieto vypovedal Gilbert s prudkosťou i zastavilo mu to dych a
1947 V | sebe, i rukami rozkladal, prudkým krokom sa po izbe prechádzajúc.
1948 III| až kým vplynie a zhynie v prúdoch večnosti. Objali sme sa,
1949 III| i ľavica, akoby čarovným prútom uderená, i pozdvihla sa
1950 I | známosti vojenské. Toto prvá výmienka dobrého bojovníka,
1951 I | poznamenania mám k tomu. Po prvé, že sama bohabojnosť v boji
1952 II | zhromažďovať sa pri Liptove zámku. ~Prvej ale, akoby ce1á výprava
1953 III| jeho starší doma právom prvorodenstva požíval. Myseľ bojovná rodiny
1954 VI | išiel s nimi, vezmúc do ruky prvší drúk, čo popadol, k izbám
1955 IV | máš, dievča! Keď zjari dub pučí a svieže lístie rozkladá
1956 V | preniknutá Marienka ho nechcela pustiť i hladkala mu ruku, i usmiala
1957 III| príde a po ňom nič, len pustota pozostáva!!" ~Johanitovo
1958 IV | títo nielen znovu začali pútnikov, ale aj tieto mestá napádať,
1959 III| dievča, duma jeho opadla, pýcha jeho sklonila sa a tajomstvá
1960 II | znamenitých predkov, ktorých menom pýšiť sa právom mohol, bo veniec
1961 I | ani v opatrnom Anglicku a pyšnom Španielsku nemáš nad ľud
1962 I | šepce: "Hlaďte sem, aký som pyšný, že som korunou hlavy pána
1963 III| hlavu, pozrel na ňu nie síce pyšným, ale takým okom, ako keď
1964 VII| Velmožín sa stal najtajnejším radcom ,kráľa Ondreja, prv ale,
1965 V | oprávnenej národnosti v ráde, bez rytierstva, bez možných
1966 III| do Svätej zeme, abys' v radoch kresťanských za to bojoval,
1967 III| slov pri hlasoch piesní radostných." ~"Ej, ej, starý pánko,"
1968 V | ostrôh a zbrane v miešanici s radostnými výkriky Ondrášovými. - Otvorili
1969 I | mladší z pocestných, "i radujem sa počúť z úst vážnych,
1970 III| bolo líčenie mohamedánskeho raja, tak by tento musel oblednúť
1971 V | tak ticho, pokojne ako v raji." ~Zvečerilo sa a noc sa
1972 II | zhromažďovať má zemianstvo na Rákoš k výprave vojennej; teraz
1973 III| brehy Rhôny. Ona uchytila rameno moje s takou dychtivosťou,
1974 III| piesni; bo pieseň leje olej v ranené srdce, pieseň povznáša chabosť
1975 II | nič, hviezdy nič a zora ranná ešte menej - a to tvoja
1976 III| Heleny, či nepôjde so mnou za ranného slnca prechádzať sa na brehy
1977 V | aby sme ho nechybili a vás ráno budiť nemuseli?" "Cesta
1978 IV | táto s vychádzajúcim novým ránom žitia môjho redla, až vyšlo
1979 VI | vyvolal sám pre seba: "Pre rany Kristove! Však pán Imrich
1980 VI | zelenú, nad samou priepasťou rastúcu. ~
1981 II | podľa ceny, ale na kusy rátal. On šťastia syn, on pán
1982 IV | k oblakom a zdala sa byť rebríkom siahajúcim až k nebu, na
1983 IV | novým ránom žitia môjho redla, až vyšlo slnce moje, a
1984 I | huňou odetý, okolo pásu remennou spinkou opásaný. Hlavu mu
1985 VI | začal: "Nuž ty mamľas! Ty rešeto! Ty kulifaj! Ty staré ometlo!
1986 IV | rád johanitov z astrova Rhodos, i templárov ešte vo Svätej
1987 III| nich sa zhliada, ~bo i tá rieka cíti, čo je to ~nám najmilších
1988 III| život náš podobný má byť rieke, v ktorej krištáľoch očká
1989 III| johanitom. A ty, Helena, rob si, čo chceš; nech ti je
1990 I | hýbajú srdcami ľudskými a rodia zápal v prsiach človeka,
1991 II | požehnal budúci zväzok; rodina Almanov zaplesala nad výhľady
1992 V | vstúpili križiaci na zem rodnú. ~Kráľ, a s ním i križiaci,
1993 III| bavievali sme sa v detinských rokoch, Helena, Henrich i ja, až
1994 III| pristali. ~Tráva zelená, rosa studená! ~Prečo vás spája
1995 III| mňa vylieva božstvo potoky rosy nebeskej. ~Ale čo ďalej
1996 IV | bezstarostlivá, vždy nežná myseľ rozbila ľady dušu moju obkľučujúce.
1997 III| ako žiara nebeská, keď sa rozblyští vo velebe svojej po hodinách
1998 VI | lôžko. ~Ešte sa ale ani rozbriežďovať nezačínalo, vstal, vzal
1999 I | kráľ s bratom svojím mnohé rozbroje mal, znáte, že tento rytierov
2000 V | Gilbert chcel odísť, ale rozčúlená a radosťou preniknutá Marienka
2001 III| rozširujúcich sa obŕv. ~V takomto rozčúlení ihrali city v srdci, motali
2002 VI | dnes neunavený a k podivu rozčúlený starec i tu rady našiel. ~"
|