Strophe
1 2| kríček s koreňmi zo zeme: ~„Akože my potom, siroty, budeme!“ ~
2 2| nerúbu, nekolú; ~ale srdce berú slovenskému kolu; ~všetko
3 2| málo, ale nič je preto: ~bez sto lastovičiek bude ešte
4 2| štyri sveta strany, ~keď bránami išli prešporskí kompani. ~„
5 2| preto: ~bez sto lastovičiek bude ešte leto! ~Povedali mnohí,
6 2| Akože my potom, siroty, budeme!“ ~Vyzváňali zvony v štyri
7 2| Srekli sa tí páni na chlapcov junákov, ~a čo by tí páni
8 2| nebojme, keď sme telo jedno, ~či nás i znivočia – veď padneme
9 2| išli prešporskí kompani. ~„Ej páni na zámku, to vy dobre
10 2| bez sto lastovičiek bude ešte leto! ~Povedali mnohí, že
11 3| aj pán Mátal,čo ten Dunaj hatal – ~a ten letí skokmi ak’
12 2| nohy chlapci pod Tatrami. ~„Hej, chlapci slovenskí, nič
13 3| tečie ten povestný Dunaj. ~Hľadí aj pán Mátal,čo ten Dunaj
14 2| sme telo jedno, ~či nás i znivočia – veď padneme vedno!“ ~
15 2| sveta strany, ~keď bránami išli prešporskí kompani. ~„Ej
16 2| vy dobre vedzte, ~keď ste jadro vzali, škrupinu si zedzte! ~
17 2| pokoja nemali, ~keď ste nám jediné potešenie vzali! ~Bodaj
18 2| my nebojme, keď sme telo jedno, ~či nás i znivočia – veď
19 2| Srekli sa tí páni na chlapcov junákov, ~a čo by tí páni zedli
20 2| vytínajú kríček, pekný kalinový, ~vytínajú kríček s koreňmi
21 2| ale srdce berú slovenskému kolu; ~všetko tak nechali, ale
22 2| bránami išli prešporskí kompani. ~„Ej páni na zámku, to
23 2| kalinový, ~vytínajú kríček s koreňmi zo zeme: ~„Akože my potom,
24 2| schodili, ~ako ste sa za nás v kostole modlili! ~Málo nás je, málo,
25 2| pôjdu za nami, ~a teraz po kútoch nôťa so svrčkami. ~Keď nôťa,
26 2| vzali, ~prešporskí šuhaji na ľade ostali. ~Pešporskí šuhaji
27 2| ale nič je preto: ~bez sto lastovičiek bude ešte leto! ~Povedali
28 2| slovenskí, nič sa my nebojme, ~len my v našich Tatrách ak’
29 3| ten Dunaj hatal – ~a ten letí skokmi ak’ pred tisíc rokmi. ~
30 2| sto lastovičiek bude ešte leto! ~Povedali mnohí, že pôjdu
31 1| nádherní páni pilnú radu majú, ~že oni povestný Dunaj
32 3| povestný Dunaj. ~Hľadí aj pán Mátal,čo ten Dunaj hatal – ~a
33 2| bude ešte leto! ~Povedali mnohí, že pôjdu za nami, ~a teraz
34 2| ste sa za nás v kostole modlili! ~Málo nás je, málo, ale
35 1| ten povestný Dunaj. ~Tí nádherní páni pilnú radu majú, ~že
36 2| pokoja nemali, ~keď ste nám jediné potešenie vzali! ~
37 2| by tí páni zedli, čo si navarili; ~by tí páni znali, dobre
38 2| sa my nebojme, ~len my v našich Tatrách ak’ tie Tatry stojme. ~
39 2| so svrčkami. ~Keď nôťa, nech nôťa – bodaj vynôtili, ~
40 2| Nenivočia, netnú, nerúbu, nekolú; ~ale srdce berú slovenskému
41 2| Bodaj ste, aby ste pokoja nemali, ~keď ste nám jediné potešenie
42 2| znivočia – veď padneme vedno!“ ~Nenivočia, netnú, nerúbu, nekolú; ~
43 2| vedno!“ ~Nenivočia, netnú, nerúbu, nekolú; ~ale srdce berú
44 2| padneme vedno!“ ~Nenivočia, netnú, nerúbu, nekolú; ~ale srdce
45 2| máte s nami?“ ~Skočili na nohy chlapci pod Tatrami. ~„Hej,
46 2| Pešporskí šuhaji plačú na rok nový, ~vytínajú kríček, pekný
47 1| páni pilnú radu majú, ~že oni povestný Dunaj zahatajú; ~
48 2| prešporskí šuhaji na ľade ostali. ~Pešporskí šuhaji plačú
49 2| či nás i znivočia – veď padneme vedno!“ ~Nenivočia, netnú,
50 2| by tí páni znali, dobre pamätali, ~keď chlapci slovenskí
51 3| povestný Dunaj. ~Hľadí aj pán Mátal,čo ten Dunaj hatal – ~
52 2| šuhaji na ľade ostali. ~Pešporskí šuhaji plačú na rok nový, ~
53 1| Dunaj. ~Tí nádherní páni pilnú radu majú, ~že oni povestný
54 2| ostali. ~Pešporskí šuhaji plačú na rok nový, ~vytínajú kríček,
55 2| pôjdu za nami, ~a teraz po kútoch nôťa so svrčkami. ~
56 2| Skočili na nohy chlapci pod Tatrami. ~„Hej, chlapci
57 2| leto! ~Povedali mnohí, že pôjdu za nami, ~a teraz po kútoch
58 2| zedzte! ~Bodaj ste, aby ste pokoja nemali, ~keď ste nám jediné
59 2| nemali, ~keď ste nám jediné potešenie vzali! ~Bodaj ste, aby ste
60 2| koreňmi zo zeme: ~„Akože my potom, siroty, budeme!“ ~Vyzváňali
61 2| lastovičiek bude ešte leto! ~Povedali mnohí, že pôjdu za nami, ~
62 3| a ten letí skokmi ak’ pred tisíc rokmi. ~A tie naše
63 2| nás je, málo, ale nič je preto: ~bez sto lastovičiek bude
64 2| keď chlapci slovenskí Prešporok nechali!“ ~. ~
65 1| Tí nádherní páni pilnú radu majú, ~že oni povestný Dunaj
66 2| Pešporskí šuhaji plačú na rok nový, ~vytínajú kríček,
67 3| letí skokmi ak’ pred tisíc rokmi. ~A tie naše Tatry zďaleka
68 2| ste, aby ste tak v svete schodili, ~ako ste sa za nás v kostole
69 2| zeme: ~„Akože my potom, siroty, budeme!“ ~Vyzváňali zvony
70 2| páni, čože máte s nami?“ ~Skočili na nohy chlapci pod Tatrami. ~„
71 3| Dunaj hatal – ~a ten letí skokmi ak’ pred tisíc rokmi. ~A
72 2| nekolú; ~ale srdce berú slovenskému kolu; ~všetko tak nechali,
73 2| Nič sa my nebojme, keď sme telo jedno, ~či nás i znivočia –
74 2| a teraz po kútoch nôťa so svrčkami. ~Keď nôťa, nech
75 2| Srekli sa tí páni na chlapcov junákov, ~
76 2| ale nič je preto: ~bez sto lastovičiek bude ešte leto! ~
77 2| našich Tatrách ak’ tie Tatry stojme. ~Nič sa my nebojme, keď
78 2| Vyzváňali zvony v štyri sveta strany, ~keď bránami išli prešporskí
79 2| Vyzváňali zvony v štyri sveta strany, ~keď bránami išli
80 2| Bodaj ste, aby ste tak v svete schodili, ~ako ste sa za
81 2| teraz po kútoch nôťa so svrčkami. ~Keď nôťa, nech nôťa –
82 2| nebojme, ~len my v našich Tatrách ak’ tie Tatry stojme. ~Nič
83 2| Skočili na nohy chlapci pod Tatrami. ~„Hej, chlapci slovenskí,
84 2| Nič sa my nebojme, keď sme telo jedno, ~či nás i znivočia –
85 2| mnohí, že pôjdu za nami, ~a teraz po kútoch nôťa so svrčkami. ~
86 2| kompani. ~„Ej páni na zámku, to vy dobre vedzte, ~keď ste
87 2| jedno, ~či nás i znivočia – veď padneme vedno!“ ~Nenivočia,
88 2| i znivočia – veď padneme vedno!“ ~Nenivočia, netnú, nerúbu,
89 2| páni na zámku, to vy dobre vedzte, ~keď ste jadro vzali, škrupinu
90 2| nôťa, nech nôťa – bodaj vynôtili, ~by tí páni zedli, čo si
91 2| potom, siroty, budeme!“ ~Vyzváňali zvony v štyri sveta strany, ~
92 2| berú slovenskému kolu; ~všetko tak nechali, ale srdce vzali, ~
93 3| Tatry zďaleka sa smejú: ~„Zahajte, páni, keď máte nádeju!“~
94 1| Tatry zďaleka sa smejú; ~„Zahatajte, páni, keď máte nádeju!“ ~. ~
95 1| že oni povestný Dunaj zahatajú; ~a tie naše Tatry zďaleka
96 2| prešporskí kompani. ~„Ej páni na zámku, to vy dobre vedzte, ~keď
97 2| jadro vzali, škrupinu si zedzte! ~Bodaj ste, aby ste pokoja
98 2| vytínajú kríček s koreňmi zo zeme: ~„Akože my potom, siroty,
99 2| si navarili; ~by tí páni znali, dobre pamätali, ~keď chlapci
100 2| sme telo jedno, ~či nás i znivočia – veď padneme vedno!“ ~Nenivočia,
101 2| vytínajú kríček s koreňmi zo zeme: ~„Akože my potom,
102 2| čo by tí páni zedli tisíc zrakov! ~„A čože vy, páni, čože
103 2| siroty, budeme!“ ~Vyzváňali zvony v štyri sveta strany, ~keď
104 2| vedzte, ~keď ste jadro vzali, škrupinu si zedzte! ~Bodaj ste, aby
105 2| budeme!“ ~Vyzváňali zvony v štyri sveta strany, ~keď bránami
|