Strophe

 1 2|        sláva tvoja: ~rastieš si po poli ako tá povoja, ~jak
 2 2|         lipnú na tie škôrne, čo po nich šliapajú, ~a na teba
 3 3|     prekážky, holotu, ~prelomil po vrchoch tatranských driemotu ~
 4 3|      ako ten boží hnev, ~umĺkol po Tatrách, dolinách slávsky
 5 3|    celkom spustatelá. ~Čo mi je po lúčke, po jej celom kvete! ~
 6 3| spustatelá. ~Čo mi je po lúčke, po jej celom kvete! ~keď už
 7 3|    potešenia v svete. ~Čo mi je po poli, zelenom úbočí! ~keď
 8 4|        grúni zelenom ~na bratov po kraji širokom, vzdialenom: ~„
 9 4|      zlatú.“ ~Hlas ten sa ozýva po celej krajine, ~schádzajú
10 4|   všetko. ~Rozvite sa v horách, po poli kvetiny, ~spievajte