Strophe

1 2|      povoja, ~jak zelie domáce, čo nevykorení ~žiaden, a vždy
2 2|   nemajú, ~lipnú na tie škôrne, čo po nich šliapajú, ~a na
3 3|        let. ~A „sláva“ vodcovi, čo zastal jak búra – ~kto nepoznal
4 3|      nad nami, ~bože všemohúci! Čo to bude s nami? ~Nepozná
5 3|   dolinôčka celkom spustatelá. ~Čo mi je po lúčke, po jej celom
6 3| nenachádzam potešenia v svete. ~Čo mi je po poli, zelenom úbočí! ~
7 3|  nevyschýňajú od sĺz moje oči. ~Čo bych mal celý svet, neznal
8 4|     Nebojme sa, žiaden nevezme, čo naše. ~Kým Váh, Hron pohrmí
9 4|      báje! ~vrchy sa schádzajú, čo nevídal predok, ~a Tatra