Strophe
1 4| maličké mestečko, ~rozšír sa, aby sa tam vmestilo všetko. ~
2 2| bez všetkej premeny. ~Lež aké právo máš? jak ten vták
3 4| veru teraz možné všetky báje! ~vrchy sa schádzajú, čo
4 4| pomsta za trpenie. ~Ale beda! Z koho príde pohoršenie. ~
5 3| vedú spory; ~ktorý je väčší bič a skôr nás umorí? ~„Služobný
6 3| spev, ~každý cit ustrnul a bieda nad nami, ~bože všemohúci!
7 3| nemám nič na svete. som biedny, chudobný; ~len ten je bohatý,
8 3| vrah. ~Vrah s vrahom sa bijú, tuhé vedú spory; ~ktorý
9 4| náš hlas, prestalo srdce biť; – ~to ale nemusí vždy tak
10 4| bratrský zrak, ~jedno srdce bitie pri celej družine, ~keď
11 2| chodníku. ~Deti tvé jak blato, tak citu nemajú, ~lipnú
12 2| činy ohromné v prešlosti bohatá, ~keď sa ako vody z jedného
13 3| biedny, chudobný; ~len ten je bohatý, ktorý je slobodný. ~„Potešenia
14 3| Boli časy krásne, to časy zápalu, ~
15 3| nastal krutý osud ako ten boží hnev, ~umĺkol po Tatrách,
16 4| sivý na grúni zelenom ~na bratov po kraji širokom, vzdialenom: ~„
17 4| rozišli sa, jeden milý bratrský zrak, ~jedno srdce bitie
18 3| vodcovi, čo zastal jak búra – ~kto nepoznal kedy Ľudovíta
19 2| družiny. ~Nad tebou už trvá búrka od tisíc liet, ~už od toho
20 2| viera ~a naša nádeja, taká bystrá, smelá, ~I bude veru ona
21 4| vždy tak na svete byť! ~Bývali sme kedy jak rodina svoji, ~
22 4| vzdialenom: ~„Vrchy sa nezídu, čakať márna strata, ~či brat už
23 2| tisíc liet, ~už od toho času zmenil sa celý svet. ~O
24 3| veselá, ~aj tá dolinôčka celkom spustatelá. ~Čo mi je po
25 3| Čo mi je po lúčke, po jej celom kvete! ~keď už nenachádzam
26 4| naše. ~Kým Váh, Hron pohrmí cez našu vlasť svatú, ~boh bude
27 3| vzťah: ~aj ten cit národný chce nám už vyrvať vrah. ~Vrah
28 4| všetku moc nad nami. Jako chlapci sme sa rozišli dakedy, ~
29 3| skôr nás umorí? ~„Služobný chlieb žitný, ale je nie slaný, ~
30 4| odobral nám svetlo, jak chmára nad nami, ~zahlušil aj náš
31 2| šliapajú ťa jako trávu na chodníku. ~Deti tvé jak blato, tak
32 4| vlasť svatú, ~boh bude vždy chrániť slobodienku zlatú.“ ~Hlas
33 3| nič na svete. som biedny, chudobný; ~len ten je bohatý, ktorý
34 2| národoch mnohých niet už ani chýru, ~len ty nepodliehaš živlu
35 2| schránka upomienok svätá, ~na činy ohromné v prešlosti bohatá, ~
36 3| krásne, to časy zápalu, ~čisté, bez ohľadov a sebectva
37 2| Deti tvé jak blato, tak citu nemajú, ~lipnú na tie škôrne,
38 4| Jako chlapci sme sa rozišli dakedy, ~teraz sme mužovia; skúsenosť
39 5| šliapaný, ~dokonal účty své s dávnymi vrahami, ~a pre bratstvo,
40 3| v nich skrsol, a to prvý detinský cit, ~keď v záujmoch zbožných
41 4| spievajte slovensky, slovenské dievčiny. ~Z Kláštora, z Mošoviec,
42 3| vence viť: ~prišli časy divné, zanikol rána svit, ~nastal
43 5| vekov trápený, šliapaný, ~dokonal účty své s dávnymi vrahami, ~
44 3| hnev, ~umĺkol po Tatrách, dolinách slávsky spev, ~každý cit
45 3| nie je tak veselá, ~aj tá dolinôčka celkom spustatelá. ~Čo mi
46 2| ako tá povoja, ~jak zelie domáce, čo nevykorení ~žiaden,
47 4| vlastný – ~kto sa tých troch dotkne, to bude nešťastný, ~Sloboda,
48 3| prelomil po vrchoch tatranských driemotu ~a podoprúc seba na Tatry
49 4| jedno srdce bitie pri celej družine, ~keď sa bratia zišli vo
50 2| viedol ku sláve slovenské družiny. ~Nad tebou už trvá búrka
51 4| Martine. ~Vládze len jeden duch, všetky spory hynú, ~znôtili
52 2| vody z jedného prameňa ~dvíhali do sveta slovanské plemená. ~
53 4| do lona susedné národy. ~Ešte raz vystáva pomsta za trpenie. ~
54 4| drahá slovenská rodina. ~Gemer, Zvolen, Nitra, Liptov –
55 2| šliapajú, ~a na teba hrnú hanbu od století; ~predsa jedna
56 3| krutý osud ako ten boží hnev, ~umĺkol po Tatrách, dolinách
57 2| orol lieta, ~vystavil si hniezdo od pamäti sveta, ~by ho
58 4| Pohostinná lipa slávska strojí hody, ~prijíma do lona susedné
59 3| ktorý opovrhnúc prekážky, holotu, ~prelomil po vrchoch tatranských
60 4| vmestilo všetko. ~Rozvite sa v horách, po poli kvetiny, ~spievajte
61 3| nemrká, ako mrkávalo. ~Ani tá horička nie je tak veselá, ~aj tá
62 3| slaný, ~veď si ho posolím horkými slzami.“ ~Už ani nesvitá,
63 4| a tá naša krivda stará – hradby naše. ~Nebojme sa, žiaden
64 3| otca, nepozná brata brat. ~Hriech je aj tá pieseň, každý ruch,
65 2| nich šliapajú, ~a na teba hrnú hanbu od století; ~predsa
66 4| nevezme, čo naše. ~Kým Váh, Hron pohrmí cez našu vlasť svatú, ~
67 3| kto odstúpi zradne!“ ~Tá hviezda na veky vekov nezapadne. ~
68 4| jeden duch, všetky spory hynú, ~znôtili si pieseň pospolu
69 2| nádeja, taká bystrá, smelá, ~I bude veru ona velikánska,
70 4| znôtili si pieseň pospolu jedinú, ~za slobodu, rovnosť, bratstvo,
71 2| bohatá, ~keď sa ako vody z jedného prameňa ~dvíhali do sveta
72 4| jedno sme, jedna krv, deti jednej mati: upevnime spolu zväzok
73 3| Čo mi je po lúčke, po jej celom kvete! ~keď už nenachádzam
74 2| tvoja? – Ktože tú vymerá? ~Jestli bude taká ako naša viera ~
75 3| Nepozná matku syn – nesmie ju viacej znať, ~nepozná syn
76 3| bez ohľadov a sebectva kalu, ~keď úbohé deti poznali
77 4| vadu, ~ale boh, ten bude kárať každú zradu. ~. ~
78 4| ale boh, ten bude kárať každú zradu. ~. ~
79 4| slovenské dievčiny. ~Z Kláštora, z Mošoviec, zo Sučian,
80 4| poli. ~Zapišťal na pávy v kniežacej palote; ~„Slobodenka moja,
81 4| za trpenie. ~Ale beda! Z koho príde pohoršenie. ~Zabúda
82 4| Nitra, Liptov – všetky kraje; ~už sú veru teraz možné
83 4| grúni zelenom ~na bratov po kraji širokom, vzdialenom: ~„Vrchy
84 4| Hlas ten sa ozýva po celej krajine, ~schádzajú sa bratia vo
85 4| vidí deň, ako za Svätopluka kráľa. ~Bol to deň pamätný; trápenie,
86 3| Boli časy krásne, to časy zápalu, ~čisté,
87 2| právo máš? jak ten vták na kríku; ~šliapajú ťa jako trávu
88 4| skúsenosť a vedy ~a tá naša krivda stará – hradby naše. ~Nebojme
89 3| zanikol rána svit, ~nastal krutý osud ako ten boží hnev, ~
90 4| nerozdvojí. ~jedno sme, jedna krv, deti jednej mati: upevnime
91 3| poteš z takej strany, z ktorej ani neznám!“ ~. ~
92 2| ťa svätí, ~pamiatka, nad ktorou slnko nezachodí: ~tys’ truhla
93 2| rody. ~A budúcnosť tvoja? – Ktože tú vymerá? ~Jestli bude
94 2| pastierske rodiny ~a viedol ku sláve slovenské družiny. ~
95 3| je po lúčke, po jej celom kvete! ~keď už nenachádzam potešenia
96 4| Rozvite sa v horách, po poli kvetiny, ~spievajte slovensky, slovenské
97 3| Nebolo súdené z tých kvetov vence viť: ~prišli časy
98 4| zlate? ~Či rastieš v záhrade lebo v panskom sade? ~Či tam,
99 3| zostane ten snáh mládenských let. ~A „sláva“ vodcovi, čo
100 2| rastie bez všetkej premeny. ~Lež aké právo máš? jak ten vták
101 2| tebou už trvá búrka od tisíc liet, ~už od toho času zmenil
102 2| pralesoch, kde len orol lieta, ~vystavil si hniezdo od
103 4| padnú vedno. ~Pohostinná lipa slávska strojí hody, ~prijíma
104 2| blato, tak citu nemajú, ~lipnú na tie škôrne, čo po nich
105 4| Gemer, Zvolen, Nitra, Liptov – všetky kraje; ~už sú veru
106 4| strojí hody, ~prijíma do lona susedné národy. ~Ešte raz
107 3| spustatelá. ~Čo mi je po lúčke, po jej celom kvete! ~keď
108 3| búra – ~kto nepoznal kedy Ľudovíta Štúra? ~ktorý opovrhnúc
109 3| Potešenia nemám, poteš ma, bože, sám, ~poteš z takej
110 4| bude vždycky jedno, ~jak má jedno padnúť, tak nech padnú
111 3| od sĺz moje oči. ~Čo bych mal celý svet, neznal rady zlatu, ~
112 4| Martine, ~Svätý Martin v Turci maličké mestečko, ~rozšír sa, aby
113 4| Vrchy sa nezídu, čakať márna strata, ~či brat už nemôže
114 4| svedok. ~Tatra, tá naša mať milá, zaplesala, ~vidí deň,
115 3| to bude s nami? ~Nepozná matku syn – nesmie ju viacej znať, ~
116 2| premeny. ~Lež aké právo máš? jak ten vták na kríku; ~
117 4| Spravme si raz takú zmluvu medzi nami, ~že stratí aj peklo
118 3| vekov nezapadne. ~Štúrovo meno vždy bude vychýreno, ~také,
119 4| Svätý Martin v Turci maličké mestečko, ~rozšír sa, aby sa tam
120 2| nepodliehaš živlu ani víru. ~Keď z miest ťa vyhnali, zašla sláva
121 4| svedok. ~Tatra, tá naša mať milá, zaplesala, ~vidí deň, ako
122 4| mrak ~rozišli sa, jeden milý bratrský zrak, ~jedno srdce
123 3| Pamätný zostane ten snáh mládenských let. ~A „sláva“ vodcovi,
124 2| sa celý svet. ~O národoch mnohých niet už ani chýru, ~len
125 4| že stratí aj peklo všetku moc nad nami. Jako chlapci
126 2| tvár; ~tu Svätoplukovej moci zablysla žiar, ~ktorý spojil
127 3| keď nevyschýňajú od sĺz moje oči. ~Čo bych mal celý svet,
128 4| dievčiny. ~Z Kláštora, z Mošoviec, zo Sučian, z Martina ~schádza
129 4| kraje; ~už sú veru teraz možné všetky báje! ~vrchy sa schádzajú,
130 4| pamätný; trápenie, mysle mrak ~rozišli sa, jeden milý
131 3| Tu vlasť je! Tu ži, tu mri, Slovák! ~Nech toho zem
132 3| svitávalo, ~ani tak nemrká, ako mrkávalo. ~Ani tá horička nie je
133 4| rozišli dakedy, ~teraz sme mužovia; skúsenosť a vedy ~a tá
134 4| to deň pamätný; trápenie, mysle mrak ~rozišli sa, jeden
135 2| taká ako naša viera ~a naša nádeja, taká bystrá, smelá, ~I
136 3| každý vzťah: ~aj ten cit národný chce nám už vyrvať vrah. ~
137 2| zmenil sa celý svet. ~O národoch mnohých niet už ani chýru, ~
138 4| prijíma do lona susedné národy. ~Ešte raz vystáva pomsta
139 3| divné, zanikol rána svit, ~nastal krutý osud ako ten boží
140 4| predok, ~a Tatra sa teší, našej krivdy svedok. ~Tatra, tá
141 4| Kým Váh, Hron pohrmí cez našu vlasť svatú, ~boh bude vždy
142 4| krivda stará – hradby naše. ~Nebojme sa, žiaden nevezme, čo naše. ~
143 3| bol za svoje plemeno. " ~Nebolo súdené z tých kvetov vence
144 2| tvé jak blato, tak citu nemajú, ~lipnú na tie škôrne, čo
145 4| márna strata, ~či brat už nemôže vidieť svojho brata? ~Osud
146 3| ako svitávalo, ~ani tak nemrká, ako mrkávalo. ~Ani tá horička
147 4| prestalo srdce biť; – ~to ale nemusí vždy tak na svete byť! ~
148 3| jej celom kvete! ~keď už nenachádzam potešenia v svete. ~Čo mi
149 2| od pamäti sveta, ~by ho neopustil, kým trvá zeme tvár; ~tu
150 2| niet už ani chýru, ~len ty nepodliehaš živlu ani víru. ~Keď z miest
151 3| čo zastal jak búra – ~kto nepoznal kedy Ľudovíta Štúra? ~ktorý
152 4| spojme sa, že nás viac žiaden nerozdvojí. ~jedno sme, jedna krv,
153 3| nami? ~Nepozná matku syn – nesmie ju viacej znať, ~nepozná
154 3| horkými slzami.“ ~Už ani nesvitá, ako svitávalo, ~ani tak
155 4| naše. ~Nebojme sa, žiaden nevezme, čo naše. ~Kým Váh, Hron
156 4| vrchy sa schádzajú, čo nevídal predok, ~a Tatra sa teší,
157 2| povoja, ~jak zelie domáce, čo nevykorení ~žiaden, a vždy rastie bez
158 3| poli, zelenom úbočí! ~keď nevyschýňajú od sĺz moje oči. ~Čo bych
159 2| pamiatka, nad ktorou slnko nezachodí: ~tys’ truhla úmluvy pre
160 3| Tá hviezda na veky vekov nezapadne. ~Štúrovo meno vždy bude
161 4| vzdialenom: ~„Vrchy sa nezídu, čakať márna strata, ~či
162 3| Čo bych mal celý svet, neznal rady zlatu, ~keď nemám ten
163 3| takej strany, z ktorej ani neznám!“ ~. ~
164 4| tých troch dotkne, to bude nešťastný, ~Sloboda, Slovanstvo bude
165 3| slobodu mi vzatú: ~nemám nič na svete. som biedny, chudobný; ~
166 2| svet. ~O národoch mnohých niet už ani chýru, ~len ty nepodliehaš
167 4| rodina. ~Gemer, Zvolen, Nitra, Liptov – všetky kraje; ~
168 4| Spišťal sokol sivý ponad hory, nivy, ~ponad vrchy, doly, na
169 2| času zmenil sa celý svet. ~O národoch mnohých niet už
170 5| rovnosť, na budúcnosť slávnu ~obnovil zas zmluvu rodnú, starodávnu. ~. ~
171 3| nevyschýňajú od sĺz moje oči. ~Čo bych mal celý svet,
172 4| rozohnal na vše sveta strany, ~odobral nám svetlo, jak chmára nad
173 3| Nech toho zem zhltí, kto odstúpi zradne!“ ~Tá hviezda na
174 3| časy zápalu, ~čisté, bez ohľadov a sebectva kalu, ~keď úbohé
175 2| upomienok svätá, ~na činy ohromné v prešlosti bohatá, ~keď
176 3| bude vychýreno, ~také, jako on bol za svoje plemeno. " ~
177 2| bystrá, smelá, ~I bude veru ona velikánska, skvelá! ~... ~. ~
178 3| kedy Ľudovíta Štúra? ~ktorý opovrhnúc prekážky, holotu, ~prelomil
179 2| Slovák v pralesoch, kde len orol lieta, ~vystavil si hniezdo
180 3| viacej znať, ~nepozná syn otca, nepozná brata brat. ~Hriech
181 5| Hory sa ozvali, doly zahučali, ~na slávu
182 4| slobodienku zlatú.“ ~Hlas ten sa ozýva po celej krajine, ~schádzajú
183 4| má jedno padnúť, tak nech padnú vedno. ~Pohostinná lipa
184 4| vždycky jedno, ~jak má jedno padnúť, tak nech padnú vedno. ~
185 4| Zapišťal na pávy v kniežacej palote; ~„Slobodenka moja, či ty
186 2| vystavil si hniezdo od pamäti sveta, ~by ho neopustil,
187 4| rastieš v záhrade lebo v panskom sade? ~Či tam, kde vetrov
188 2| žiar, ~ktorý spojil prvý pastierske rodiny ~a viedol ku sláve
189 4| slovenskom poli. ~Zapišťal na pávy v kniežacej palote; ~„Slobodenka
190 4| medzi nami, ~že stratí aj peklo všetku moc nad nami. Jako
191 2| dvíhali do sveta slovanské plemená. ~Tu Slovák v pralesoch,
192 3| také, jako on bol za svoje plemeno. " ~Nebolo súdené z tých
193 3| tatranských driemotu ~a podoprúc seba na Tatry jak zázrak, ~
194 4| Ale beda! Z koho príde pohoršenie. ~Zabúda na krivdy staré,
195 4| tak nech padnú vedno. ~Pohostinná lipa slávska strojí hody, ~
196 4| čo naše. ~Kým Váh, Hron pohrmí cez našu vlasť svatú, ~boh
197 5| Martina v Turci zavolali. ~A pokiaľ sa Tatra Tatrou zvať bude
198 4| národy. ~Ešte raz vystáva pomsta za trpenie. ~Ale beda! Z
199 3| je nie slaný, ~veď si ho posolím horkými slzami.“ ~Už ani
200 4| hynú, ~znôtili si pieseň pospolu jedinú, ~za slobodu, rovnosť,
201 2| rastieš si po poli ako tá povoja, ~jak zelie domáce, čo nevykorení ~
202 3| sebectva kalu, ~keď úbohé deti poznali vlastný byt, ~keď v nich
203 2| slovanské plemená. ~Tu Slovák v pralesoch, kde len orol lieta, ~vystavil
204 2| keď sa ako vody z jedného prameňa ~dvíhali do sveta slovanské
205 2| všetkej premeny. ~Lež aké právo máš? jak ten vták na kríku; ~
206 4| sa schádzajú, čo nevídal predok, ~a Tatra sa teší, našej
207 2| hrnú hanbu od století; ~predsa jedna veľká pamiatka ťa
208 3| Štúra? ~ktorý opovrhnúc prekážky, holotu, ~prelomil po vrchoch
209 3| opovrhnúc prekážky, holotu, ~prelomil po vrchoch tatranských driemotu ~
210 2| vždy rastie bez všetkej premeny. ~Lež aké právo máš? jak
211 4| zahlušil aj náš hlas, prestalo srdce biť; – ~to ale nemusí
212 2| svätá, ~na činy ohromné v prešlosti bohatá, ~keď sa ako vody
213 4| zrak, ~jedno srdce bitie pri celej družine, ~keď sa bratia
214 4| trpenie. ~Ale beda! Z koho príde pohoršenie. ~Zabúda na krivdy
215 4| lipa slávska strojí hody, ~prijíma do lona susedné národy. ~
216 3| tých kvetov vence viť: ~prišli časy divné, zanikol rána
217 3| bych mal celý svet, neznal rady zlatu, ~keď nemám ten poklad,
218 3| prišli časy divné, zanikol rána svit, ~nastal krutý osud
219 2| nevykorení ~žiaden, a vždy rastie bez všetkej premeny. ~Lež
220 4| rovnosť, bratstvo, pre rod vlastný – ~kto sa tých troch
221 2| ktorý spojil prvý pastierske rodiny ~a viedol ku sláve slovenské
222 5| slávnu ~obnovil zas zmluvu rodnú, starodávnu. ~. ~
223 2| truhla úmluvy pre slovanské rody. ~A budúcnosť tvoja? – Ktože
224 4| svojho brata? ~Osud nás rozohnal na vše sveta strany, ~odobral
225 4| sa tam vmestilo všetko. ~Rozvite sa v horách, po poli kvetiny, ~
226 4| Turci maličké mestečko, ~rozšír sa, aby sa tam vmestilo
227 3| Hriech je aj tá pieseň, každý ruch, každý vzťah: ~aj ten cit
228 4| v záhrade lebo v panskom sade? ~Či tam, kde vetrov vztek,
229 3| Potešenia nemám, poteš ma, bože, sám, ~poteš z takej strany,
230 4| Mošoviec, zo Sučian, z Martina ~schádza sa nám drahá slovenská rodina. ~
231 2| Vlasť moja! Ty schránka upomienok svätá, ~na činy
232 3| tatranských driemotu ~a podoprúc seba na Tatry jak zázrak, ~zavolal: „
233 3| zápalu, ~čisté, bez ohľadov a sebectva kalu, ~keď úbohé deti poznali
234 3| spory; ~ktorý je väčší bič a skôr nás umorí? ~„Služobný chlieb
235 3| vlastný byt, ~keď v nich skrsol, a to prvý detinský cit, ~
236 4| dakedy, ~teraz sme mužovia; skúsenosť a vedy ~a tá naša krivda
237 2| bude veru ona velikánska, skvelá! ~... ~. ~
238 3| chlieb žitný, ale je nie slaný, ~veď si ho posolím horkými
239 2| pastierske rodiny ~a viedol ku sláve slovenské družiny. ~Nad
240 5| bratstvo, rovnosť, na budúcnosť slávnu ~obnovil zas zmluvu rodnú,
241 4| vedno. ~Pohostinná lipa slávska strojí hody, ~prijíma do
242 3| umĺkol po Tatrách, dolinách slávsky spev, ~každý cit ustrnul
243 5| ozvali, doly zahučali, ~na slávu Martina v Turci zavolali. ~
244 2| svätí, ~pamiatka, nad ktorou slnko nezachodí: ~tys’ truhla
245 4| dotkne, to bude nešťastný, ~Sloboda, Slovanstvo bude vždycky
246 4| pávy v kniežacej palote; ~„Slobodenka moja, či ty trôniš v zlate? ~
247 4| boh bude vždy chrániť slobodienku zlatú.“ ~Hlas ten sa ozýva
248 3| ten je bohatý, ktorý je slobodný. ~„Potešenia nemám, poteš
249 4| Martina ~schádza sa nám drahá slovenská rodina. ~Gemer, Zvolen,
250 1| čiže bych sa pekne na Slovensko díval! ~... ~. ~
251 4| ponad vrchy, doly, na slovenskom poli. ~Zapišťal na pávy
252 5| zvať bude len, ~zostane Slovensku to vždy pamätný deň, ~keď
253 4| poli kvetiny, ~spievajte slovensky, slovenské dievčiny. ~Z
254 3| zvolali zajatí: ~„Slovanstvo! Slovenstvo! Naša drahá mati! ~Naša
255 3| bič a skôr nás umorí? ~„Služobný chlieb žitný, ale je nie
256 3| úbočí! ~keď nevyschýňajú od sĺz moje oči. ~Čo bych mal celý
257 3| veď si ho posolím horkými slzami.“ ~Už ani nesvitá, ako svitávalo, ~
258 2| naša nádeja, taká bystrá, smelá, ~I bude veru ona velikánska,
259 4| vetrov vztek, ako na grúni smrek?“ ~Spišťal sokol sivý na
260 3| svet!“ ~Pamätný zostane ten snáh mládenských let. ~A „sláva“
261 3| vzatú: ~nemám nič na svete. som biedny, chudobný; ~len ten
262 3| Tatrách, dolinách slávsky spev, ~každý cit ustrnul a bieda
263 4| horách, po poli kvetiny, ~spievajte slovensky, slovenské dievčiny. ~
264 2| moci zablysla žiar, ~ktorý spojil prvý pastierske rodiny ~
265 4| kedy jak rodina svoji, ~spojme sa, že nás viac žiaden nerozdvojí. ~
266 4| deti jednej mati: upevnime spolu zväzok starý, svatý. Spravme
267 4| spolu zväzok starý, svatý. Spravme si raz takú zmluvu medzi
268 3| aj tá dolinôčka celkom spustatelá. ~Čo mi je po lúčke, po
269 4| a vedy ~a tá naša krivda stará – hradby naše. ~Nebojme
270 4| pohoršenie. ~Zabúda na krivdy staré, starú vadu, ~ale boh, ten
271 5| obnovil zas zmluvu rodnú, starodávnu. ~. ~
272 4| Zabúda na krivdy staré, starú vadu, ~ale boh, ten bude
273 4| upevnime spolu zväzok starý, svatý. Spravme si raz
274 2| a na teba hrnú hanbu od století; ~predsa jedna veľká pamiatka
275 4| Vrchy sa nezídu, čakať márna strata, ~či brat už nemôže vidieť
276 4| takú zmluvu medzi nami, ~že stratí aj peklo všetku moc nad
277 4| Pohostinná lipa slávska strojí hody, ~prijíma do lona susedné
278 6| ponad Váh by lietal, na Studenci býval: ~čiže by sa pekne
279 4| Liptov – všetky kraje; ~už sú veru teraz možné všetky
280 4| Kláštora, z Mošoviec, zo Sučian, z Martina ~schádza sa nám
281 3| svoje plemeno. " ~Nebolo súdené z tých kvetov vence viť: ~
282 4| strojí hody, ~prijíma do lona susedné národy. ~Ešte raz vystáva
283 2| moja! Ty schránka upomienok svätá, ~na činy ohromné v prešlosti
284 2| jedna veľká pamiatka ťa svätí, ~pamiatka, nad ktorou slnko
285 4| zaplesala, ~vidí deň, ako za Svätopluka kráľa. ~Bol to deň pamätný;
286 2| kým trvá zeme tvár; ~tu Svätoplukovej moci zablysla žiar, ~ktorý
287 4| bratia vo Svätom Martine, ~Svätý Martin v Turci maličké mestečko, ~
288 4| Hron pohrmí cez našu vlasť svatú, ~boh bude vždy chrániť
289 4| upevnime spolu zväzok starý, svatý. Spravme si raz takú zmluvu
290 5| šliapaný, ~dokonal účty své s dávnymi vrahami, ~a pre
291 4| Tatra sa teší, našej krivdy svedok. ~Tatra, tá naša mať milá,
292 4| sveta strany, ~odobral nám svetlo, jak chmára nad nami, ~zahlušil
293 3| časy divné, zanikol rána svit, ~nastal krutý osud ako
294 3| slzami.“ ~Už ani nesvitá, ako svitávalo, ~ani tak nemrká, ako mrkávalo. ~
295 3| vychýreno, ~také, jako on bol za svoje plemeno. " ~Nebolo súdené
296 4| či brat už nemôže vidieť svojho brata? ~Osud nás rozohnal
297 4| Bývali sme kedy jak rodina svoji, ~spojme sa, že nás viac
298 3| meno vždy bude vychýreno, ~také, jako on bol za svoje plemeno. " ~
299 3| ma, bože, sám, ~poteš z takej strany, z ktorej ani neznám!“ ~. ~
300 4| svatý. Spravme si raz takú zmluvu medzi nami, ~že stratí
301 3| ten boží hnev, ~umĺkol po Tatrách, dolinách slávsky spev, ~
302 3| holotu, ~prelomil po vrchoch tatranských driemotu ~a podoprúc seba
303 5| zavolali. ~A pokiaľ sa Tatra Tatrou zvať bude len, ~zostane
304 3| driemotu ~a podoprúc seba na Tatry jak zázrak, ~zavolal: „Tu
305 2| po nich šliapajú, ~a na teba hrnú hanbu od století; ~
306 2| slovenské družiny. ~Nad tebou už trvá búrka od tisíc liet, ~
307 4| nevídal predok, ~a Tatra sa teší, našej krivdy svedok. ~Tatra,
308 2| tak citu nemajú, ~lipnú na tie škôrne, čo po nich šliapajú, ~
309 2| Nad tebou už trvá búrka od tisíc liet, ~už od toho času zmenil
310 4| kráľa. ~Bol to deň pamätný; trápenie, mysle mrak ~rozišli sa,
311 5| deň, ~keď Slovák od vekov trápený, šliapaný, ~dokonal účty
312 2| kríku; ~šliapajú ťa jako trávu na chodníku. ~Deti tvé jak
313 4| rod vlastný – ~kto sa tých troch dotkne, to bude nešťastný, ~
314 4| Slobodenka moja, či ty trôniš v zlate? ~Či rastieš v záhrade
315 4| Ešte raz vystáva pomsta za trpenie. ~Ale beda! Z koho príde
316 2| ktorou slnko nezachodí: ~tys’ truhla úmluvy pre slovanské rody. ~
317 2| budúcnosť tvoja? – Ktože tú vymerá? ~Jestli bude taká
318 3| Vrah s vrahom sa bijú, tuhé vedú spory; ~ktorý je väčší
319 3| Naša drahá mati! ~Naša túžba jedna! Náš poklad, celý
320 2| neopustil, kým trvá zeme tvár; ~tu Svätoplukovej moci
321 2| trávu na chodníku. ~Deti tvé jak blato, tak citu nemajú, ~
322 2| ktorou slnko nezachodí: ~tys’ truhla úmluvy pre slovanské
323 3| Čo mi je po poli, zelenom úbočí! ~keď nevyschýňajú od sĺz
324 3| ohľadov a sebectva kalu, ~keď úbohé deti poznali vlastný byt, ~
325 5| trápený, šliapaný, ~dokonal účty své s dávnymi vrahami, ~
326 3| osud ako ten boží hnev, ~umĺkol po Tatrách, dolinách slávsky
327 2| nezachodí: ~tys’ truhla úmluvy pre slovanské rody. ~A budúcnosť
328 3| je väčší bič a skôr nás umorí? ~„Služobný chlieb žitný,
329 4| krv, deti jednej mati: upevnime spolu zväzok starý, svatý.
330 2| Vlasť moja! Ty schránka upomienok svätá, ~na činy ohromné
331 3| slávsky spev, ~každý cit ustrnul a bieda nad nami, ~bože
332 4| Zabúda na krivdy staré, starú vadu, ~ale boh, ten bude kárať
333 3| tuhé vedú spory; ~ktorý je väčší bič a skôr nás umorí? ~„
334 3| žitný, ale je nie slaný, ~veď si ho posolím horkými slzami.“ ~
335 4| jedno padnúť, tak nech padnú vedno. ~Pohostinná lipa slávska
336 3| Vrah s vrahom sa bijú, tuhé vedú spory; ~ktorý je väčší bič
337 4| sme mužovia; skúsenosť a vedy ~a tá naša krivda stará –
338 3| zradne!“ ~Tá hviezda na veky vekov nezapadne. ~Štúrovo
339 2| smelá, ~I bude veru ona velikánska, skvelá! ~... ~. ~
340 2| od století; ~predsa jedna veľká pamiatka ťa svätí, ~pamiatka,
341 3| Nebolo súdené z tých kvetov vence viť: ~prišli časy divné,
342 3| Ani tá horička nie je tak veselá, ~aj tá dolinôčka celkom
343 4| panskom sade? ~Či tam, kde vetrov vztek, ako na grúni smrek?“ ~
344 4| svoji, ~spojme sa, že nás viac žiaden nerozdvojí. ~jedno
345 3| Nepozná matku syn – nesmie ju viacej znať, ~nepozná syn otca,
346 4| naša mať milá, zaplesala, ~vidí deň, ako za Svätopluka kráľa. ~
347 4| strata, ~či brat už nemôže vidieť svojho brata? ~Osud nás
348 2| prvý pastierske rodiny ~a viedol ku sláve slovenské družiny. ~
349 2| Jestli bude taká ako naša viera ~a naša nádeja, taká bystrá,
350 2| ty nepodliehaš živlu ani víru. ~Keď z miest ťa vyhnali,
351 3| súdené z tých kvetov vence viť: ~prišli časy divné, zanikol
352 4| zišli vo Svätom Martine. ~Vládze len jeden duch, všetky spory
353 4| rozšír sa, aby sa tam vmestilo všetko. ~Rozvite sa v horách,
354 3| mládenských let. ~A „sláva“ vodcovi, čo zastal jak búra – ~kto
355 2| prešlosti bohatá, ~keď sa ako vody z jedného prameňa ~dvíhali
356 5| dokonal účty své s dávnymi vrahami, ~a pre bratstvo, rovnosť,
357 3| už vyrvať vrah. ~Vrah s vrahom sa bijú, tuhé vedú spory; ~
358 3| prekážky, holotu, ~prelomil po vrchoch tatranských driemotu ~a
359 2| Lež aké právo máš? jak ten vták na kríku; ~šliapajú ťa jako
360 3| Štúrovo meno vždy bude vychýreno, ~také, jako on bol za svoje
361 2| ani víru. ~Keď z miest ťa vyhnali, zašla sláva tvoja: ~rastieš
362 2| budúcnosť tvoja? – Ktože tú vymerá? ~Jestli bude taká ako naša
363 3| cit národný chce nám už vyrvať vrah. ~Vrah s vrahom sa
364 4| susedné národy. ~Ešte raz vystáva pomsta za trpenie. ~Ale
365 2| pralesoch, kde len orol lieta, ~vystavil si hniezdo od pamäti sveta, ~
366 3| nemám ten poklad, slobodu mi vzatú: ~nemám nič na svete. som
367 4| bratov po kraji širokom, vzdialenom: ~„Vrchy sa nezídu, čakať
368 3| pieseň, každý ruch, každý vzťah: ~aj ten cit národný chce
369 4| sade? ~Či tam, kde vetrov vztek, ako na grúni smrek?“ ~Spišťal
370 4| brata? ~Osud nás rozohnal na vše sveta strany, ~odobral nám
371 3| a bieda nad nami, ~bože všemohúci! Čo to bude s nami? ~Nepozná
372 2| žiaden, a vždy rastie bez všetkej premeny. ~Lež aké právo
373 4| sa, aby sa tam vmestilo všetko. ~Rozvite sa v horách, po
374 4| nami, ~že stratí aj peklo všetku moc nad nami. Jako chlapci
375 4| Sloboda, Slovanstvo bude vždycky jedno, ~jak má jedno padnúť,
376 2| tu Svätoplukovej moci zablysla žiar, ~ktorý spojil prvý
377 4| koho príde pohoršenie. ~Zabúda na krivdy staré, starú vadu, ~
378 4| svetlo, jak chmára nad nami, ~zahlušil aj náš hlas, prestalo srdce
379 4| trôniš v zlate? ~Či rastieš v záhrade lebo v panskom sade? ~Či
380 5| Hory sa ozvali, doly zahučali, ~na slávu Martina v Turci
381 3| záujmoch zbožných zvolali zajatí: ~„Slovanstvo! Slovenstvo!
382 3| viť: ~prišli časy divné, zanikol rána svit, ~nastal krutý
383 3| Boli časy krásne, to časy zápalu, ~čisté, bez ohľadov a sebectva
384 4| doly, na slovenskom poli. ~Zapišťal na pávy v kniežacej palote; ~„
385 4| Tatra, tá naša mať milá, zaplesala, ~vidí deň, ako za Svätopluka
386 5| budúcnosť slávnu ~obnovil zas zmluvu rodnú, starodávnu. ~. ~
387 3| A „sláva“ vodcovi, čo zastal jak búra – ~kto nepoznal
388 3| prvý detinský cit, ~keď v záujmoch zbožných zvolali zajatí: ~„
389 3| seba na Tatry jak zázrak, ~zavolal: „Tu vlasť je! Tu ži, tu
390 5| na slávu Martina v Turci zavolali. ~A pokiaľ sa Tatra Tatrou
391 3| podoprúc seba na Tatry jak zázrak, ~zavolal: „Tu vlasť je!
392 2| Keď z miest ťa vyhnali, zašla sláva tvoja: ~rastieš si
393 3| detinský cit, ~keď v záujmoch zbožných zvolali zajatí: ~„Slovanstvo!
394 2| poli ako tá povoja, ~jak zelie domáce, čo nevykorení ~žiaden,
395 3| mri, Slovák! ~Nech toho zem zhltí, kto odstúpi zradne!“ ~
396 2| by ho neopustil, kým trvá zeme tvár; ~tu Svätoplukovej
397 3| Slovák! ~Nech toho zem zhltí, kto odstúpi zradne!“ ~Tá
398 4| družine, ~keď sa bratia zišli vo Svätom Martine. ~Vládze
399 4| Slobodenka moja, či ty trôniš v zlate? ~Či rastieš v záhrade lebo
400 3| mal celý svet, neznal rady zlatu, ~keď nemám ten poklad,
401 4| vždy chrániť slobodienku zlatú.“ ~Hlas ten sa ozýva po
402 2| tisíc liet, ~už od toho času zmenil sa celý svet. ~O národoch
403 3| matku syn – nesmie ju viacej znať, ~nepozná syn otca, nepozná
404 4| duch, všetky spory hynú, ~znôtili si pieseň pospolu jedinú, ~
405 4| Z Kláštora, z Mošoviec, zo Sučian, z Martina ~schádza
406 3| toho zem zhltí, kto odstúpi zradne!“ ~Tá hviezda na veky vekov
407 4| boh, ten bude kárať každú zradu. ~. ~
408 4| sa, jeden milý bratrský zrak, ~jedno srdce bitie pri
409 4| jednej mati: upevnime spolu zväzok starý, svatý. Spravme si
410 5| A pokiaľ sa Tatra Tatrou zvať bude len, ~zostane Slovensku
411 3| keď v záujmoch zbožných zvolali zajatí: ~„Slovanstvo! Slovenstvo!
412 4| slovenská rodina. ~Gemer, Zvolen, Nitra, Liptov – všetky
413 4| zelenom ~na bratov po kraji širokom, vzdialenom: ~„Vrchy sa
414 2| citu nemajú, ~lipnú na tie škôrne, čo po nich šliapajú, ~a
415 5| Slovák od vekov trápený, šliapaný, ~dokonal účty své s dávnymi
416 1| ponad Váh by lietal a na Štíte býval – ~čiže bych sa pekne
417 3| kto nepoznal kedy Ľudovíta Štúra? ~ktorý opovrhnúc prekážky,
418 3| na veky vekov nezapadne. ~Štúrovo meno vždy bude vychýreno, ~
419 3| zavolal: „Tu vlasť je! Tu ži, tu mri, Slovák! ~Nech toho
420 2| Svätoplukovej moci zablysla žiar, ~ktorý spojil prvý pastierske
421 3| umorí? ~„Služobný chlieb žitný, ale je nie slaný, ~veď
422 2| chýru, ~len ty nepodliehaš živlu ani víru. ~Keď z miest ťa
|