Strophe
1 5| milo, ~ak’ by sa dačo ale ako snilo. ~Oj, zelen, zelen,
2 3| lipa, šumel háj zelený, belie sa domček a pri ňom mohyla; ~
3 5| kníše sa javor ponad brezy, bory, ~kníše sa, kníše, chýli
4 5| zelený, kníše sa javor ponad brezy, bory, ~kníše sa, kníše,
5 3| je pokoj, v svete búrky budú – ~ale darmo je: kto proti
6 1| Dolu on nezíde, ~čo hnedky búrka, čo hneď orkán príde! . ~
7 3| doma je pokoj, v svete búrky budú – ~ale darmo je: kto
8 2| stromu temä – ~môj dom, kde bývam, konca-kraja nemá! ~. ~
9 5| dumania, ~ktoré zahasli s časami dávnymi; ~šumie, nešumie –
10 4| napájať dumkou starodávnych časov ~dušu pri ohni času večerného, ~
11 4| starodávnych časov ~dušu pri ohni času večerného, ~nie mne súdené
12 4| súdené v domácom pokoji časy prežívať života tichého, ~
13 1| hľadel: ~má on pred sebou celkom inakší svet! ~Načo by hľadel?
14 3| zájdeš – šíry svet chladný, chladnejšie prijíma, ~a doma každý strom
15 3| kdekoľvek si zájdeš – šíry svet chladný, chladnejšie prijíma, ~a
16 5| bory, ~kníše sa, kníše, chýli sa ľahučko, ~háju tichému
17 2| sedliakovi, svojmu susedovi, ~či on dožije ešte takto roku, ~
18 5| zelený! ~Okolo mňa sa chmáry čierne vijú, ~znad mňa, spopod
19 3| domček, milá je rodina, ~v cudzine žiadnej prítulky nedajú; ~
20 5| je srdcu milo, ~ak’ by sa dačo ale ako snilo. ~Oj, zelen,
21 3| mater dati – ~prijmi poradu: ďaleko sa nepusť, ~na šírom poli
22 3| svete búrky budú – ~ale darmo je: kto proti osudu? ~. ~
23 3| nie tvoja vlastná mater dati – ~prijmi poradu: ďaleko
24 5| ktoré zahasli s časami dávnymi; ~šumie, nešumie – tak je
25 5| Každá halúzka s mocami divnými, ~keď šumie, šumie, prebúdza
26 2| to lísťa stromu, nie to dolina, nie to háj hlboký, ~nie
27 4| mne súdené žiť v tichej doline: ~osud môj rastie v šírej
28 1| inakší svet! ~Načo by hľadel? Dolu on nezíde, ~čo hnedky búrka,
29 4| Nie mne súdené v domácom pokoji časy prežívať života
30 2| svojmu susedovi, ~či on dožije ešte takto roku, ~vešť v
31 3| vdačne víta!“ ~Mať moja drahá, môj všetok zlatý svet, ~
32 3| prehovorila: ~„Môj synak drahý, moje potešenie, ~ak to
33 5| keď šumie, šumie, prebúdza dumania, ~ktoré zahasli s časami
34 4| života tichého, ~napájať dumkou starodávnych časov ~dušu
35 4| dumkou starodávnych časov ~dušu pri ohni času večerného, ~
36 2| susedovi, ~či on dožije ešte takto roku, ~vešť v háji
37 2| ešte takto roku, ~vešť v háji lásku svojmu šuhajkovi; ~
38 5| kníše, chýli sa ľahučko, ~háju tichému orol prehovorí: ~„
39 2| nie to dolina, nie to háj hlboký, ~nie je to hniezdo, nie
40 1| nezíde, ~čo hnedky búrka, čo hneď orkán príde! . ~
41 1| hľadel? Dolu on nezíde, ~čo hnedky búrka, čo hneď orkán príde! . ~
42 2| to háj hlboký, ~nie je to hniezdo, nie to stromu temä – ~môj
43 2| ticho prichodiacou, ~keď hora, pole v tíši usedáva; ~spievaj,
44 5| nemám, ja kde sadnúť nemám, ~hrom mi ukáže miesto, kde ležať
45 2| zelenom kríčku v tichej hustinke, keď všetko zaspáva, ~s
46 1| má on pred sebou celkom inakší svet! ~Načo by hľadel? Dolu
47 2| pokojnú pesničku, ~osud môj inší, môj dom je vysoký, ~nie
48 5| ponad háj zelený, kníše sa javor ponad brezy, bory, ~kníše
49 5| pokoj, hájiček zelený! ~Každá halúzka s mocami divnými, ~
50 3| chladnejšie prijíma, ~a doma každý strom ťa vdačne víta!“ ~
51 3| rodina, ~všetko ťa víta, kdekoľvek si zájdeš – šíry svet chladný,
52 2| temä – ~môj dom, kde bývam, konca-kraja nemá! ~. ~
53 2| spievaj, sláviček, na zelenom kríčku v tichej hustinke, keď
54 3| búrky budú – ~ale darmo je: kto proti osudu? ~. ~
55 5| šumie, prebúdza dumania, ~ktoré zahasli s časami dávnymi; ~
56 3| ja mati, ~prijmi poradu – ktože ti ju môže, ~ak len nie
57 2| Kukaj, kukučka, ak kukú, tak kukú, ~
58 2| Kukaj, kukučka, ak kukú, tak kukú, ~vešť
59 5| kníše sa, kníše, chýli sa ľahučko, ~háju tichému orol prehovorí: ~„
60 2| takto roku, ~vešť v háji lásku svojmu šuhajkovi; ~spievaj,
61 3| ktože ti ju môže, ~ak len nie tvoja vlastná mater
62 5| hrom mi ukáže miesto, kde ležať mám. ~Okolo mňa sa chmáry,
63 2| nie to halúzka, nie to lísťa stromu, nie to dolina,
64 1| ňu – načože by hľadel: ~má on pred sebou celkom inakší
65 5| ukáže miesto, kde ležať mám. ~Okolo mňa sa chmáry, hromy
66 3| ak len nie tvoja vlastná mater dati – ~prijmi poradu: ďaleko
67 3| zlatý svet, ~uznávam tvoju materinskú radu: ~milý je domček, milá
68 3| to uznávaš, že som ti ja mati, ~prijmi poradu – ktože
69 5| kde sadnúť nemám, ~hrom mi ukáže miesto, kde ležať
70 5| sadnúť nemám, ~hrom mi ukáže miesto, kde ležať mám. ~Okolo mňa
71 5| nešumie – tak je srdcu milo, ~ak’ by sa dačo ale ako
72 5| zelený! ~Každá halúzka s mocami divnými, ~keď šumie, šumie,
73 3| belie sa domček a pri ňom mohyla; ~striasla sa lipa, šumel
74 3| strom ťa vdačne víta!“ ~Mať moja drahá, môj všetok zlatý
75 3| prehovorila: ~„Môj synak drahý, moje potešenie, ~ak to uznávaš,
76 3| prijmi poradu – ktože ti ju môže, ~ak len nie tvoja vlastná
77 1| ponad zem vysoko – ~zem sa mu tratí, temer ju nevidieť. ~
78 1| sebou celkom inakší svet! ~Načo by hľadel? Dolu on nezíde, ~
79 1| nevidieť. ~Nehľadí na ňu – načože by hľadel: ~má on pred sebou
80 4| prežívať života tichého, ~napájať dumkou starodávnych časov ~
81 3| cudzine žiadnej prítulky nedajú; ~doma je pokoj, v svete
82 1| tratí, temer ju nevidieť. ~Nehľadí na ňu – načože by hľadel: ~
83 2| kde bývam, konca-kraja nemá! ~. ~
84 3| na šírom poli prítulky nenájdeš; ~milý je domček, milá je
85 3| prijmi poradu: ďaleko sa nepusť, ~na šírom poli prítulky
86 1| zem sa mu tratí, temer ju nevidieť. ~Nehľadí na ňu – načože
87 1| Načo by hľadel? Dolu on nezíde, ~čo hnedky búrka, čo hneď
88 5| časami dávnymi; ~šumie, nešumie – tak je srdcu milo, ~ak’
89 2| keď všetko zaspáva, ~s nocou povoľnou, ticho prichodiacou, ~
90 3| belie sa domček a pri ňom mohyla; ~striasla sa lipa,
91 1| ju nevidieť. ~Nehľadí na ňu – načože by hľadel: ~má
92 4| starodávnych časov ~dušu pri ohni času večerného, ~nie mne
93 5| sa dačo ale ako snilo. ~Oj, zelen, zelen, hájiček zelený! ~
94 1| čo hnedky búrka, čo hneď orkán príde! . ~
95 3| ale darmo je: kto proti osudu? ~. ~
96 2| spievaj, vyspevuj pokojnú pesničku, ~osud môj inší, môj dom
97 4| Nie mne súdené v domácom pokoji časy prežívať života tichého, ~
98 2| usedáva; ~spievaj, vyspevuj pokojnú pesničku, ~osud môj inší,
99 2| prichodiacou, ~keď hora, pole v tíši usedáva; ~spievaj,
100 3| ďaleko sa nepusť, ~na šírom poli prítulky nenájdeš; ~milý
101 3| Môj synak drahý, moje potešenie, ~ak to uznávaš, že som
102 2| všetko zaspáva, ~s nocou povoľnou, ticho prichodiacou, ~keď
103 5| divnými, ~keď šumie, šumie, prebúdza dumania, ~ktoré zahasli
104 1| načože by hľadel: ~má on pred sebou celkom inakší svet! ~
105 5| ľahučko, ~háju tichému orol prehovorí: ~„Milý tvoj pokoj, hájiček
106 3| zelený, ~synovi svojmu mať prehovorila: ~„Môj synak drahý, moje
107 4| súdené v domácom pokoji časy prežívať života tichého, ~napájať
108 2| s nocou povoľnou, ticho prichodiacou, ~keď hora, pole v tíši
109 1| hnedky búrka, čo hneď orkán príde! . ~
110 3| svet chladný, chladnejšie prijíma, ~a doma každý strom ťa
111 3| budú – ~ale darmo je: kto proti osudu? ~. ~
112 4| osud môj rastie v šírej pustatine! ~. ~
113 3| uznávam tvoju materinskú radu: ~milý je domček, milá je
114 4| tichej doline: ~osud môj rastie v šírej pustatine! ~. ~
115 2| či on dožije ešte takto roku, ~vešť v háji lásku svojmu
116 5| Ja strechy nemám, ja kde sadnúť nemám, ~hrom mi ukáže miesto,
117 1| načože by hľadel: ~má on pred sebou celkom inakší svet! ~Načo
118 2| ak kukú, tak kukú, ~vešť sedliakovi, svojmu susedovi, ~či on
119 3| všetko ťa víta, kdekoľvek si zájdeš – šíry svet chladný,
120 2| svojmu šuhajkovi; ~spievaj, sláviček, na zelenom kríčku v tichej
121 5| ak’ by sa dačo ale ako snilo. ~Oj, zelen, zelen, hájiček
122 3| potešenie, ~ak to uznávaš, že som ti ja mati, ~prijmi poradu –
123 5| čierne vijú, ~znad mňa, spopod mňa hromy vyvierajú, ja
124 5| šumie, nešumie – tak je srdcu milo, ~ak’ by sa dačo ale
125 4| tichého, ~napájať dumkou starodávnych časov ~dušu pri ohni času
126 5| letím, kým ma nezabijú. ~Ja strechy nemám, ja kde sadnúť nemám, ~
127 3| chladnejšie prijíma, ~a doma každý strom ťa vdačne víta!“ ~Mať moja
128 2| vešť sedliakovi, svojmu susedovi, ~či on dožije ešte takto
129 3| nedajú; ~doma je pokoj, v svete búrky budú – ~ale darmo
130 3| svojmu mať prehovorila: ~„Môj synak drahý, moje potešenie, ~
131 3| lipa, šumel háj zelený, ~synovi svojmu mať prehovorila: ~„
132 2| susedovi, ~či on dožije ešte takto roku, ~vešť v háji lásku
133 2| to hniezdo, nie to stromu temä – ~môj dom, kde bývam, konca-kraja
134 1| vysoko – ~zem sa mu tratí, temer ju nevidieť. ~Nehľadí na
135 4| pokoji časy prežívať života tichého, ~napájať dumkou starodávnych
136 5| chýli sa ľahučko, ~háju tichému orol prehovorí: ~„Milý tvoj
137 2| zaspáva, ~s nocou povoľnou, ticho prichodiacou, ~keď hora,
138 2| prichodiacou, ~keď hora, pole v tíši usedáva; ~spievaj, vyspevuj
139 1| zem vysoko – ~zem sa mu tratí, temer ju nevidieť. ~Nehľadí
140 5| tichému orol prehovorí: ~„Milý tvoj pokoj, hájiček zelený! ~
141 3| ti ju môže, ~ak len nie tvoja vlastná mater dati – ~prijmi
142 3| všetok zlatý svet, ~uznávam tvoju materinskú radu: ~milý je
143 5| kde sadnúť nemám, ~hrom mi ukáže miesto, kde ležať mám. ~
144 2| keď hora, pole v tíši usedáva; ~spievaj, vyspevuj pokojnú
145 3| môj všetok zlatý svet, ~uznávam tvoju materinskú radu: ~
146 3| moje potešenie, ~ak to uznávaš, že som ti ja mati, ~prijmi
147 3| a doma každý strom ťa vdačne víta!“ ~Mať moja drahá,
148 4| časov ~dušu pri ohni času večerného, ~nie mne súdené žiť v tichej
149 5| Zafúkol vietor ponad háj zelený, kníše
150 3| môže, ~ak len nie tvoja vlastná mater dati – ~prijmi poradu:
151 1| Vyletel orol ponad zem vysoko – ~
152 1| Vyletel orol ponad zem vysoko – ~zem sa mu tratí, temer
153 2| osud môj inší, môj dom je vysoký, ~nie to halúzka, nie to
154 2| tíši usedáva; ~spievaj, vyspevuj pokojnú pesničku, ~osud
155 5| znad mňa, spopod mňa hromy vyvierajú, ja letím, letím, kým ma
156 3| víta!“ ~Mať moja drahá, môj všetok zlatý svet, ~uznávam tvoju
157 5| Zafúkol vietor ponad háj zelený,
158 5| prebúdza dumania, ~ktoré zahasli s časami dávnymi; ~šumie,
159 3| všetko ťa víta, kdekoľvek si zájdeš – šíry svet chladný, chladnejšie
160 2| tichej hustinke, keď všetko zaspáva, ~s nocou povoľnou, ticho
161 2| spievaj, sláviček, na zelenom kríčku v tichej hustinke,
162 3| Mať moja drahá, môj všetok zlatý svet, ~uznávam tvoju materinskú
163 5| sa chmáry čierne vijú, ~znad mňa, spopod mňa hromy vyvierajú,
164 4| doline: ~osud môj rastie v šírej pustatine! ~. ~
165 3| poradu: ďaleko sa nepusť, ~na šírom poli prítulky nenájdeš; ~
166 3| kdekoľvek si zájdeš – šíry svet chladný, chladnejšie
167 2| vešť v háji lásku svojmu šuhajkovi; ~spievaj, sláviček, na
168 3| potešenie, ~ak to uznávaš, že som ti ja mati, ~prijmi
169 3| milá je rodina, ~v cudzine žiadnej prítulky nedajú; ~doma je
170 4| večerného, ~nie mne súdené žiť v tichej doline: ~osud môj
171 4| domácom pokoji časy prežívať života tichého, ~napájať dumkou
|