Strophe

 1 1 |      si oprel boľavú hlavičku  a zadriemal zmorený aspoň
 2 1 |    nasilu temer ťahá, vlečie. ~A ja na zemi ležím, ani palcom
 3 1 |       palcom kývať ~nevládzem, a musím sa na to všetko dívať.
 4 1 | posvätných, tej mojej pamäti, ~a ľahne si pod dáku tam starú
 5 1 |       dáku tam starú svrčinu,  a zaspí ak’ v oleji aspoň
 6 2 |     sám pije, pojí ich vodami ~a medzi nimi žije ak’ otec
 7 2 |   pochytia – zdupnú ako capy, ~a hybaj, idú sa ti najesť
 8 2 |   pesničku, ~lebo o dáku hádku a o dáku povesť; ~že nebudú
 9 2 |      nimi pradúc im rozpráva; ~a aby boli dobré, naučenia
10 2 |       urobiť majú, ~vraj: bobo a vlkolak zlé deti lapajú! – ~
11 3 |       božou Matičkou kľakajú,  a pátričky, vzdychajúc k Bohu,
12 3 |    ticho v bôlnej duši jeho – ~a padne na čiernu zem od žiaľu
13 3 |     nikomu, ~dverami zahrmotil a odišiel z domu. ~Boh zná,
14 3 |    preskočí, vôkol sa obzerá, ~a zas ďalej širokým sa poľom
15 3 |        kryje od žiaľu veľkého  a nocou plakať chodí ku hrobu
16 3 |   nesvieti, slniečko nehreje,  a nemá viac na svete krem
17 3 |      padne, chudák, zas vstane a ďalej pomyká,  sto ráz mu
18 3 |     košiarom tak behajúc vyjú ~a chvosty medzi nohy gundžovité
19 3 |    deti zbľačali, ~striasli sa a do hŕby utekať začali?
20 3 |       Čo tie psy vyť prestali, a ako k otcovým,  trasúc sa
21 5 |                                A vraj práve na Vstúpenie, ~
22 5 |        odíde preč stríg shon, ~a keď tanec držia čerti, ~
23 6 |   vezme ~šaty naopak si vziať ~a doprostred Váhu skočiť, ~
24 7 |                                A ten potom čokoľvek chce,
25 8 |   Vídajú ju o polnoci ~koniari a voliari ~a tí, ktorí nocou
26 8 |    polnoci ~koniari a voliari ~a tí, ktorí nocou blúďa, ~
27 8 |   ktorí nocou blúďa, ~hajčovia a poštári. ~. ~
28 10|        ak’ k sebe ich volala, ~a tí hybaj! jarky, poľom ~
29 11|                                A čo viacej: už aj taká ~sa
30 14|        zabije – ~ani na krok – a radšej sa ~predkom v krčme
31 15|                                A poštár, čo ho hneď zajtra
32 15|        pán ako psa von pohne, ~a nemá sa kde utúliť, ~ani
33 19|        búri, vetrisko skučí –  a na poli zem dudneje, ~mesiac
34 22|     voda myje, vlnka oblieva, ~a vlasy dlhé skrývajú, ~ktoré
35 23|  ktorého svet už viac ~netešil a chcel strašne dokončiť, ~
36 26|                            Ľal'a, veď je to len po pás človek, ~
37 30|      sa žehná, na nebo pozrie ~a bozká čiernu zemičku. ~. ~
38 31|  pátričky – ~vtom „Ameň“ povie a z brehov hodí ~sa do vzbúrenej
39 32|         mladého Janka zakryje ~a do samého bieleho rána ~
40 32|      bieleho rána ~vlnami hučí a vyje. ~. ~
41 33|      dediny žalostne zatrúbil ~a ľudí k žalosti z pekných
42 33|     zbitého. ~Opustil hlavičku a vystrel nožičky – ~a to
43 33|  hlavičku a vystrel nožičky – ~a to taký ešte malý, maličičký!