Strophe

 1 1 |   trošíčku.  Ale čo je nemožnô, to ani nehl'adaj, ~pokoja mať
 2 1 |        nevládzem, a musím sa na to všetko dívať.  Vtedy – v
 3 2 |         má jeden groš lebo dva, to všetci prepijú. ~Všetci
 4 2 |         duše svoje nevlievajú; ~to, čo sami nemajú, by mu vďačne
 5 6 |                Ktorý šuhaj sa v to vezme ~šaty naopak si vziať ~
 6 7 |        potom čokoľvek chce,  či to striebra, či zlata, ~to
 7 7 |         to striebra, či zlata, ~to mu všetko hneď vyplatí ~
 8 21|         sa pláva: ~ľaľa, veď je to ak’ koníčatko –  veď je
 9 21|         ak’ koníčatko –  veď je to človečia hlava! ~. ~
10 23|              Bože! Prebože! Kto to zahynul? ~Či ten, ktorého
11 24|         Ale nie – kukni, veď sa to hýbe, ~veď sa rozháňa rukami! ~. ~
12 25|      dve sivé strihajú – ~čo je to za chvost tam na tom konci? ~
13 26|                   Ľal'a, veď je to len po pás človek, ~odpoly
14 26|        dušu, ak sa nemýlim: ~je to tá panna zakliata. ~. ~
15 33| hlavičku a vystrel nožičky – ~a to taký ešte malý, maličičký!