Strophe

1 2 |       by takého znachora vždy k srdcu tískali. ~Synček je
2 3 |        a pátričky, vzdychajúc k Bohu, preberajú.  Kto by
3 3 |       Prišiel domov, sadol si k večeri,  nepovedal slovíčka
4 3 |       psy vyť prestali, a ako k otcovým,  trasúc sa strachom,
5 3 | otcovým,  trasúc sa strachom, k nohám tisnú sa bačovým?  . ~
6 10|     päsť, hneď ak’ veža, ~ak’ k sebe ich volala, ~a tí hybaj!
7 33|     žalostne zatrúbil ~a ľudí k žalosti z pekných snov pobudil. ~...
8 33| utratil.  Tam ho voda zniesla k háju zelenému, ~by šumotu