adaj-rozfu | rozha-zivot
Strophe
1 1 | je nemožnô, to ani nehl'adaj, ~pokoja mať nemôžeš, všetko
2 2 | jedného, hocaj v akom kríži; ~aknáhle len jednému dáky čert ublíži, ~
3 2 | Všetci sú za jedného, hocaj v akom kríži; ~aknáhle len jednému
4 31| krížik, pátričky – ~vtom „Ameň“ povie a z brehov hodí ~
5 2 | biednučká mamička; ~ale čo sám archanjel prvší s neba stúpi, ~ver’
6 3 | zamýšľa! Popod vŕby ide, ~až tam v poli samotný ku priekope
7 3 | slova, ani strýčikovi, ba ani šedivému svojmu tatuškovi. ~
8 2 | košiar ako dáke vrany: ~„Rež, bača, sto hrmených, tie mastné
9 3 | strachom, k nohám tisnú sa bačovým? . ~
10 2 | sto hrmených, tie mastné barany!“ Trebárs ich je päťdesiat,
11 3 | Mesiačka niet na nebi – beda je s hviezdami – Kto zná,
12 3 | tie psy za košiarom tak behajúc vyjú ~a chvosty medzi nohy
13 32| Čľup – voda berie, pred sebou hrnie, ~mladého
14 3 | nádeje. ~Janík potichu kráča bez cesty, chodníka, ~po jamách,
15 1 | všetko dívať. Vtedy – v tak biednom stave moja duša letí ~do
16 2 | malička, ~s plačom ho napomína biednučká mamička; ~ale čo sám archanjel
17 9 | budú, ~ak’ v šatách dlhých bielych, ~na skale černistej plačúc, ~
18 27| Dvanásta bije v diaľke hodina, mesiac
19 17| Jedenásť bilo – tri štvrte sú preč, ~dvanásť
20 17| štvrte sú preč, ~dvanásť sa blíži pomaly: ~voda sa búcha ako
21 8 | voliari ~a tí, ktorí nocou blúďa, ~hajčovia a poštári. ~. ~
22 2 | po lúčinkách pastierik blúdi s ovčičkami, ~tými, z ktorých
23 1 | Často blúdim, táram sa cez celý boží
24 28| ktorých ak’ hviezdy slzy blyštiace ~do vody temnej fŕkajú. ~. ~
25 2 | hneď urobiť majú, ~vraj: bobo a vlkolak zlé deti lapajú! – ~
26 3 | zahrmotil a odišiel z domu. ~Boh zná, kde ísť zamýšľa! Popod
27 16| hocaj i najlepšie ~sa u bohatých žije, ~hej, ale na hriešnu
28 1 | kameň, ~na ktorý by si oprel boľavú hlavičku a zadriemal zmorený
29 2 | pradúc im rozpráva; ~a aby boli dobré, naučenia dáva: ~že
30 3 | zaplače – ale ticho v bôlnej duši jeho – ~a padne na
31 30| žehná, na nebo pozrie ~a bozká čiernu zemičku. ~. ~
32 23| Bože! Prebože! Kto to zahynul? ~
33 1 | blúdim, táram sa cez celý boží deň, ~hľadajúc kolenačky
34 29| Tam zapadajú tie svetlá božie – junák za nimi omdlieva, ~
35 3 | kostola; ~starí, mladí pred božou Matičkou kľakajú, a pátričky,
36 2 | do opaska vhodí, ~mrie za brata, vezmúc si valašôčku svoju:
37 33| Janík pod svrčinou na brehu načúva. ~
38 17| sa blíži pomaly: ~voda sa búcha ako o múry ~do brehov pustých,
39 2 | kde dobrí, bystrí chlapci bučky preskakujú, v hájičku pod
40 19| Voda sa búri, vetrisko skučí – a na
41 19| mračná ak’ hory, ~na vody búrne sa smeje. ~. ~
42 24| ustatý celkom, zašiel s búrnymi vlnami? ~Ale nie – kukni,
43 33| Na poli širokom u Váhu bystrého ~videl som sokola na zemi
44 2 | radostné kraje, kde dobrí, bystrí chlapci bučky preskakujú,
45 2 | Váhu kde milá rovinka, ~býva v jednom domčeku úprimná
46 2 | valašky pochytia – zdupnú ako capy, ~a hybaj, idú sa ti najesť
47 2 | každý skočí – na seba cedilo zahodí, ~dva nože cifrované
48 24| Či dáky pltník, ustatý celkom, zašiel s búrnymi vlnami? ~
49 1 | Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, ~hľadajúc kolenačky
50 9 | dlhých bielych, ~na skale černistej plačúc, ~kývala palcom na
51 2 | aknáhle len jednému dáky čert ublíži, ~každý skočí – na
52 5 | shon, ~a keď tanec držia čerti, ~tá panna vychádza von. ~. ~
53 18| kláty tak hádže ako na ceste vietor prach, ~voda ak’
54 3 | Janík potichu kráča bez cesty, chodníka, ~po jamách, po
55 1 | Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, ~hľadajúc
56 10| jarky, poľom ~vraj že i.ch naháňala. ~
57 23| svet už viac ~netešil a chcel strašne dokončiť, ~do vody
58 2 | Nedbali by, čo by bol vždy len chlapček malý, ~by takého znachora
59 2 | svoju: za takých dobrých chlapcov dal by dušu moju! ~Či znáte
60 2 | nemej tam nieto – veselí sú chlapi, ~hneď od zeme zaskočia,
61 26| pás človek, ~odpoly ryba chlpatá – ~na hriešnu dušu, ak sa
62 3 | dokiaľ tam budú za tými chmárami! – Pole ak’ jedna čierna
63 3 | kepeni ako havran dáky ~po chodníčkoch, priekopách stúpa haky-baky.
64 3 | potichu kráča bez cesty, chodníka, ~po jamách, po dolinkách,
65 3 | na dáku skalinu, padne, chudák, zas vstane a ďalej pomyká,
66 2 | bieleho, ešte ho tam vídajú, chudáka, smutného. ~. ~
67 3 | svojmu tatuškovi. ~Od stola chudobného všetci povstávali, ~Bohu
68 25| strihajú – ~čo je to za chvost tam na tom konci? ~vari
69 3 | košiarom tak behajúc vyjú ~a chvosty medzi nohy gundžovité kryjú? ~
70 3 | chmárami! – Pole ak’ jedna čierna šatka pamuková, ~ktorú nosí
71 27| zasvietil, ~naprostred Váhu na čiernej skale, ~pannu zakliatu osvietil. ~. ~
72 3 | hábach nie je oblečený, ~v čiernom dlhom kepeni ako havran
73 3 | zázraky, ~ako dáki kriedlastí, čiernoperí vtáci, ~ako dáki obrovia
74 1 | kričí: hybaj! Odzadu plameň čierny ako rieka tečie, spredu
75 2 | cedilo zahodí, ~dva nože cifrované do opaska vhodí, ~mrie za
76 21| koníčatko – veď je to človečia hlava! ~. ~
77 26| a, veď je to len po pás človek, ~odpoly ryba chlpatá – ~
78 3 | košiari zdúrajú? ~Či planého človeka, či vlka zvetrili, že sa
79 32| Čľup – voda berie, pred sebou
80 7 | A ten potom čokoľvek chce, či to striebra, či
81 3 | kryjú? ~Čo tie ovce tak čudne ak’ deti zbľačali, ~striasli
82 13| Všetci na pec posadajú, ~čušiac ako myš v diere, ~len si
83 12| neišiel, ~čo by hneďky horel dach. ~. ~
84 13| ako myš v diere, ~len si dačo šuchne v izbe, ~kuk – či
85 2 | hybaj, idú sa ti najesť dade mäsa! ~Všetci letia na košiar
86 3 | Bohu všemohúcemu všetci ďakovali, ~on ale strhol klobúk,
87 2 | takých dobrých chlapcov dal by dušu moju! ~Či znáte
88 2 | sami nemajú, by mu vďačne dali, dobreže ho na rukách nenosia
89 2 | aby boli dobré, naučenia dáva: ~že jestli im dač’ káže,
90 3 | volá, ~hrnú sa ako včely z dedín do kostola; ~starí, mladí
91 12| Preto taký po okolných ~dedinách je veľký strach, ~že by
92 1 | táram sa cez celý boží deň, ~hľadajúc kolenačky aspoň
93 2 | lapajú! – ~V tom kraji tak detinskom, v tak milom tom kraji,
94 27| Dvanásta bije v diaľke hodina, mesiac na vodu
95 13| posadajú, ~čušiac ako myš v diere, ~len si dačo šuchne v izbe, ~
96 1 | a musím sa na to všetko dívať. Vtedy – v tak biednom
97 2 | tískali. ~Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý,
98 2 | veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý; ~nikoho
99 22| vlnka oblieva, ~a vlasy dlhé skrývajú, ~ktoré tak ako
100 3 | je oblečený, ~v čiernom dlhom kepeni ako havran dáky ~
101 9 | prisahať budú, ~ak’ v šatách dlhých bielych, ~na skale černistej
102 2 | jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť. ~Otec ho
103 3 | skalu ~vyjde, obzrie sa – dobre nezájde od žiaľu, zaplače –
104 2 | im rozpráva; ~a aby boli dobré, naučenia dáva: ~že jestli
105 2 | tie radostné kraje, kde dobrí, bystrí chlapci bučky preskakujú,
106 2 | domčeku úprimná rodinka. ~Dobrý mužík s ženičkou vo večnom
107 2 | valašôčku svoju: za takých dobrých chlapcov dal by dušu moju! ~
108 3 | s hviezdami – Kto zná, dokiaľ tam budú za tými chmárami! –
109 23| netešil a chcel strašne dokončiť, ~do vody šírej sa hodiac? ~. ~
110 3 | sa poberá. Po horách, po dolinách rozišli sa mraky, ~zastreli
111 3 | zmizli lúčky zelené medzi dolinami, ~len vrchy tak sa zdajú
112 4 | Na doline v šírom poli, ~na tichej
113 3 | chodníka, ~po jamách, po dolinkách, pomedzi suhlinu, ~sto ráz
114 2 | tie kraje, kde v tichej dolinke ~po lúčinkách pastierik
115 2 | rovinka, ~býva v jednom domčeku úprimná rodinka. ~Dobrý
116 3 | veľkého. ~Zmrklo sa. Prišiel domov, sadol si k večeri, nepovedal
117 3 | dverami zahrmotil a odišiel z domu. ~Boh zná, kde ísť zamýšľa!
118 2 | všetko skladajú, dobreže doňho duše svoje nevlievajú; ~
119 6 | šaty naopak si vziať ~a doprostred Váhu skočiť, ~že ju môže
120 25| tom konci? ~vari ho ryby drmajú! ~. ~
121 5 | stríg shon, ~a keď tanec držia čerti, ~tá panna vychádza
122 19| vetrisko skučí – a na poli zem dudneje, ~mesiac preletí mračná
123 11| dediny chodí, ~že vartáša dusila. ~. ~
124 1 | v tak biednom stave moja duša letí ~do tých krajov posvätných,
125 2 | skladajú, dobreže doňho duše svoje nevlievajú; ~to, čo
126 3 | zaplače – ale ticho v bôlnej duši jeho – ~a padne na čiernu
127 17| bilo – tri štvrte sú preč, ~dvanásť sa blíži pomaly: ~voda sa
128 27| Dvanásta bije v diaľke hodina, mesiac
129 3 | klobúk, nevravel nikomu, ~dverami zahrmotil a odišiel z domu. ~
130 28| blyštiace ~do vody temnej fŕkajú. ~. ~
131 14| čo kone zdochnú, ~čo ho gazda zabije – ~ani na krok –
132 2 | ako jeden žijú, má jeden groš lebo dva, to všetci prepijú. ~
133 3 | vyjú ~a chvosty medzi nohy gundžovité kryjú? ~Čo tie ovce tak
134 3 | zarmútený, ~ani v nedel'ných hábach nie je oblečený, ~v čiernom
135 3 | zastreli tiché háje temnými hábami, ~zmizli lúčky zelené medzi
136 2 | milom tom kraji, že už hádam nebude lepšie ani v raji, ~
137 2 | národnú pesničku, ~lebo o dáku hádku a o dáku povesť; ~že nebudú
138 18| vodách temných kláty tak hádže ako na ceste vietor prach, ~
139 8 | tí, ktorí nocou blúďa, ~hajčovia a poštári. ~. ~
140 3 | sa mraky, ~zastreli tiché háje temnými hábami, ~zmizli
141 2 | žijú ak’ dve halúzky v háji obidvoji, ~vietor keď ich
142 2 | chlapci bučky preskakujú, v hájičku pod svrčinou kladú si ohníček, ~
143 33| Tam ho voda zniesla k háju zelenému, ~by šumotu svrčín
144 3 | chodníčkoch, priekopách stúpa haky-baky. Tmí sa. Pomedzi tŕne nad
145 2 | večnom pokoji žijú ak’ dve halúzky v háji obidvoji, ~vietor
146 3 | čiernom dlhom kepeni ako havran dáky ~po chodníčkoch, priekopách
147 16| najlepšie ~sa u bohatých žije, ~hej, ale na hriešnu dušu, ~ver’
148 1 | táram sa cez celý boží deň, ~hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, ~
149 3 | Vstúpenie je – zvonov hlas na veriacich volá, ~hrnú
150 21| koníčatko – veď je to človečia hlava! ~. ~
151 12| žiaden von neišiel, ~čo by hneďky horel dach. ~. ~
152 2 | v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí; ~ľudia ho nenávidia,
153 2 | jedno je: dneska či zajtra hniť. ~Otec ho ako koňa mláti
154 2 | veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý; ~nikoho si
155 31| Ameň“ povie a z brehov hodí ~sa do vzbúrenej vodičky. ~. ~
156 23| dokončiť, ~do vody šírej sa hodiac? ~. ~
157 30| Junák na holé kľakne kolená, zaspieva
158 33| svrčín načúval tichému. ~Hora, voda hučí, vetríček podúva –
159 3 | sa poľom sa poberá. Po horách, po dolinách rozišli sa
160 12| von neišiel, ~čo by hneďky horel dach. ~. ~
161 19| mesiac preletí mračná ak’ hory, ~na vody búrne sa smeje. ~. ~
162 33| ti je tej trúbe, jaj, pre Hospodina?“ Nastala, nastala nešťastná
163 3 | by nešiel slúžiť svätým, hospodinu! ~Sám Janík tam na Váhu
164 3 | zbľačali, ~striasli sa a do hŕby utekať začali? Čo tie psy
165 2 | divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť
166 2 | vrany: ~„Rež, bača, sto hrmených, tie mastné barany!“ Trebárs
167 32| voda berie, pred sebou hrnie, ~mladého Janka zakryje ~
168 3 | hlas na veriacich volá, ~hrnú sa ako včely z dedín do
169 3 | a nocou plakať chodí ku hrobu milého: ~mesiac na ňu nesvieti,
170 22| skrývajú, ~ktoré tak ako husacô peria, ~keď je víchrica,
171 3 | ďalej pomyká, sto ráz mu hustô krovie zastavuje nohu: ~
172 3 | niet na nebi – beda je s hviezdami – Kto zná, dokiaľ tam budú
173 28| sa zdajú, ~z ktorých ak’ hviezdy slzy blyštiace ~do vody
174 24| Ale nie – kukni, veď sa to hýbe, ~veď sa rozháňa rukami! ~. ~
175 20| Peny sa iskria v svetle mesiaca, z pien
176 3 | odišiel z domu. ~Boh zná, kde ísť zamýšľa! Popod vŕby ide, ~
177 13| diere, ~len si dačo šuchne v izbe, ~kuk – či ich dač neberie. ~. ~
178 1 | nasilu temer ťahá, vlečie. ~A ja na zemi ležím, ani palcom
179 33| Čo ti je tej trúbe, jaj, pre Hospodina?“ Nastala,
180 3 | bez cesty, chodníka, ~po jamách, po dolinkách, pomedzi suhlinu, ~
181 2 | kúria si pomaličky, nôti im Janíček, za pesničkou každičkou
182 33| som zbitého: ~videl som Janíčka na Váhu mŕtveho. ~Išiel
183 32| pred sebou hrnie, ~mladého Janka zakryje ~a do samého bieleho
184 10| ich volala, ~a tí hybaj! jarky, poľom ~vraj že i.ch naháňala. ~
185 17| Jedenásť bilo – tri štvrte sú preč, ~
186 3 | tými chmárami! – Pole ak’ jedna čierna šatka pamuková, ~
187 3 | nemá viac na svete krem jednej nádeje. ~Janík potichu kráča
188 2 | akom kríži; ~aknáhle len jednému dáky čert ublíži, ~každý
189 2 | vypomstiť, jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť. ~
190 2 | kde milá rovinka, ~býva v jednom domčeku úprimná rodinka. ~
191 3 | ale ticho v bôlnej duši jeho – ~a padne na čiernu zem
192 25| Pomedzi vlasy jej kamsi-tamsi ~oči dve sivé
193 2 | on sa chce vypomstiť, jemu všetko jedno je: dneska
194 2 | radšej, vraj, na ráno pýtať jesť, že nebudú záškodné, nebudú
195 2 | dobré, naučenia dáva: ~že jestli im dač’ káže, hneď urobiť
196 2 | tomu na krok neustúpi. ~Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva, ~
197 1 | hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, ~na ktorý by si oprel boľavú
198 25| Pomedzi vlasy jej kamsi-tamsi ~oči dve sivé strihajú – ~
199 2 | im Janíček, za pesničkou každičkou jednu zagajdujú: či neznáte
200 2 | jednému dáky čert ublíži, ~každý skočí – na seba cedilo zahodí, ~
201 2 | dáva: ~že jestli im dač’ káže, hneď urobiť majú, ~vraj:
202 3 | oblečený, ~v čiernom dlhom kepeni ako havran dáky ~po chodníčkoch,
203 2 | v hájičku pod svrčinou kladú si ohníček, ~kúria si pomaličky,
204 3 | mladí pred božou Matičkou kľakajú, a pátričky, vzdychajúc
205 30| Junák na holé kľakne kolená, zaspieva bohu pesničku – ~
206 18| Na vodách temných kláty tak hádže ako na ceste
207 21| Na vode šírej dač tak ak’ klepec krútiac sa, mechriac sa
208 3 | ďakovali, ~on ale strhol klobúk, nevravel nikomu, ~dverami
209 30| Junák na holé kľakne kolená, zaspieva bohu pesničku – ~
210 1 | celý boží deň, ~hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, ~na ktorý
211 2 | zeme zaskočia, hneď lámu kolesá, ~hneď valašky pochytia –
212 2 | zajtra hniť. ~Otec ho ako koňa mláti od malička, ~s plačom
213 25| to za chvost tam na tom konci? ~vari ho ryby drmajú! ~. ~
214 14| Paholok, čo kone zdochnú, ~čo ho gazda zabije – ~
215 8 | Vídajú ju o polnoci ~koniari a voliari ~a tí, ktorí nocou
216 21| pláva: ~ľaľa, veď je to ak’ koníčatko – veď je to človečia hlava! ~. ~
217 2 | Váhu sedáva: ~často keď s koňmi idú za rána bieleho, ešte
218 3 | sa ako včely z dedín do kostola; ~starí, mladí pred božou
219 2 | dade mäsa! ~Všetci letia na košiar ako dáke vrany: ~„Rež, bača,
220 3 | bohu. ~Čo tie psy tak okolo košiara štekajú? ~Prečo tie ovce
221 3 | Prečo tie ovce tak sa v košiari zdúrajú? ~Či planého človeka,
222 3 | zdurili? ~Čo tie psy za košiarom tak behajúc vyjú ~a chvosty
223 3 | jednej nádeje. ~Janík potichu kráča bez cesty, chodníka, ~po
224 2 | moju! ~Či znáte ten tichý kraj, kde večer mamičku ~deti
225 1 | moja duša letí ~do tých krajov posvätných, tej mojej pamäti, ~
226 14| a radšej sa ~predkom v krčme opije. ~. ~
227 3 | nehreje, a nemá viac na svete krem jednej nádeje. ~Janík potichu
228 1 | pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj! Odzadu plameň čierny
229 3 | dáke zázraky, ~ako dáki kriedlastí, čiernoperí vtáci, ~ako
230 2 | za jedného, hocaj v akom kríži; ~aknáhle len jednému dáky
231 31| ráz’ prežehná, pobozká krížik, pátričky – ~vtom „Ameň“
232 3 | pomyká, sto ráz mu hustô krovie zastavuje nohu: ~Buď ako
233 21| šírej dač tak ak’ klepec krútiac sa, mechriac sa pláva: ~
234 3 | vdova, ~do ktorej si tvár kryje od žiaľu veľkého a nocou
235 3 | chvosty medzi nohy gundžovité kryjú? ~Čo tie ovce tak čudne
236 22| a vlasy dlhé skrývajú, ~ktoré tak ako husacô peria, ~keď
237 23| Kto to zahynul? ~Či ten, ktorého svet už viac ~netešil a
238 3 | mužom osirelá vdova, ~do ktorej si tvár kryje od žiaľu veľkého
239 8 | koniari a voliari ~a tí, ktorí nocou blúďa, ~hajčovia a
240 3 | čierna šatka pamuková, ~ktorú nosí za mužom osirelá vdova, ~
241 13| si dačo šuchne v izbe, ~kuk – či ich dač neberie. ~. ~
242 20| mesiaca, z pien lecikedy dač kukne, ~zahviždiac strašný na
243 24| búrnymi vlnami? ~Ale nie – kukni, veď sa to hýbe, ~veď sa
244 2 | svrčinou kladú si ohníček, ~kúria si pomaličky, nôti im Janíček,
245 18| mlieko, ak’ sneh keď sype ~kúrňava po šírych poliach. ~. ~
246 9 | skale černistej plačúc, ~kývala palcom na nich. ~. ~
247 1 | na zemi ležím, ani palcom kývať ~nevládzem, a musím sa na
248 1 | posvätných, tej mojej pamäti, ~a ľahne si pod dáku tam starú svrčinu,
249 26| Ľal'a, veď je to len po pás
250 21| sa, mechriac sa pláva: ~ľaľa, veď je to ak’ koníčatko –
251 2 | hneď od zeme zaskočia, hneď lámu kolesá, ~hneď valašky pochytia –
252 2 | bobo a vlkolak zlé deti lapajú! – ~V tom kraji tak detinskom,
253 2 | nikomu nedvojí, ~v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí; ~
254 20| svetle mesiaca, z pien lecikedy dač kukne, ~zahviždiac strašný
255 2 | kraji, že už hádam nebude lepšie ani v raji, ~v tom kraji
256 1 | biednom stave moja duša letí ~do tých krajov posvätných,
257 2 | najesť dade mäsa! ~Všetci letia na košiar ako dáke vrany: ~„
258 1 | ťahá, vlečie. ~A ja na zemi ležím, ani palcom kývať ~nevládzem,
259 3 | vlka zvetrili, že sa tak z ležoviska ak’ vietor zdurili? ~Čo
260 22| peria, ~keď je víchrica, lietajú. ~. ~
261 2 | kde v tichej dolinke ~po lúčinkách pastierik blúdi s ovčičkami, ~
262 3 | temnými hábami, ~zmizli lúčky zelené medzi dolinami, ~
263 33| dediny žalostne zatrúbil ~a ľudí k žalosti z pekných snov
264 2 | neváži, nikomu nedvojí, ~v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa
265 1 | ako rieka tečie, spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie. ~
266 2 | päťdesiat, ako jeden žijú, má jeden groš lebo dva, to
267 2 | hybaj, idú sa ti najesť dade mäsa! ~Všetci letia na košiar
268 2 | ho na rukách nenosia od mali. ~Nedbali by, čo by bol
269 33| a to taký ešte malý, maličičký! Videl som sokola, videl
270 2 | Otec ho ako koňa mláti od malička, ~s plačom ho napomína biednučká
271 2 | ich nezláme – takéto my manželstvá, mešťania, neznáme. ~Majú
272 2 | bača, sto hrmených, tie mastné barany!“ Trebárs ich je
273 1 | to ani nehl'adaj, ~pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!
274 3 | nepovedal slovíčka tej svojej materi, ~nedal sestričkám slova,
275 3 | starí, mladí pred božou Matičkou kľakajú, a pátričky, vzdychajúc
276 21| ak’ klepec krútiac sa, mechriac sa pláva: ~ľaľa, veď je
277 2 | v rodinke, ~každičkú zná menovať, každičkú zastáva, ~medzi
278 20| Peny sa iskria v svetle mesiaca, z pien lecikedy dač kukne, ~
279 3 | obrovia na stráži stojaci. ~Mesiačka niet na nebi – beda je s
280 2 | takéto my manželstvá, mešťania, neznáme. ~Majú syna jedného,
281 2 | tom kraji tam pri Váhu kde milá rovinka, ~býva v jednom
282 3 | nocou plakať chodí ku hrobu milého: ~mesiac na ňu nesvieti,
283 2 | kraji tak detinskom, v tak milom tom kraji, že už hádam
284 32| berie, pred sebou hrnie, ~mladého Janka zakryje ~a do samého
285 3 | dedín do kostola; ~starí, mladí pred božou Matičkou kľakajú,
286 33| si neprevrátil – ~Janík mladuštičký svoj život utratil. Tam
287 2 | hniť. ~Otec ho ako koňa mláti od malička, ~s plačom ho
288 18| vietor prach, ~voda ak’ mlieko, ak’ sneh keď sype ~kúrňava
289 1 | Vtedy – v tak biednom stave moja duša letí ~do tých krajov
290 1 | tých krajov posvätných, tej mojej pamäti, ~a ľahne si pod
291 2 | dobrých chlapcov dal by dušu moju! ~Či znáte ten tichý kraj,
292 6 | doprostred Váhu skočiť, ~že ju môže hneď odkliať. ~. ~
293 19| dudneje, ~mesiac preletí mračná ak’ hory, ~na vody búrne
294 3 | po dolinách rozišli sa mraky, ~zastreli tiché háje temnými
295 2 | cifrované do opaska vhodí, ~mrie za brata, vezmúc si valašôčku
296 33| videl som Janíčka na Váhu mŕtveho. ~Išiel Janík, išiel paničku
297 33| zakapať. ~Do vodičky skočil, múď si neprevrátil – ~Janík
298 2 | deti, chlapci všetci, ~na múrik vyskákajú tam okolo peci, ~
299 17| pomaly: ~voda sa búcha ako o múry ~do brehov pustých, na skaly. ~. ~
300 33| odklínať – ~ale nemal šťastia, musel tam zakapať. ~Do vodičky
301 1 | palcom kývať ~nevládzem, a musím sa na to všetko dívať.
302 2 | úprimná rodinka. ~Dobrý mužík s ženičkou vo večnom pokoji
303 3 | pamuková, ~ktorú nosí za mužom osirelá vdova, ~do ktorej
304 2 | ale ich nezláme – takéto my manželstvá, mešťania, neznáme. ~
305 22| Tvár voda myje, vlnka oblieva, ~a vlasy
306 13| pec posadajú, ~čušiac ako myš v diere, ~len si dačo šuchne
307 2 | sebe prestáva, ~samotný na nábreží on Váhu sedáva: ~často keď
308 33| Janík pod svrčinou na brehu načúva. ~
309 33| zelenému, ~by šumotu svrčín načúval tichému. ~Hora, voda hučí,
310 3 | haky-baky. Tmí sa. Pomedzi tŕne nad Váhom na skalu ~vyjde, obzrie
311 29| junák za nimi omdlieva, ~ale nádeja omdlenú dušu ~rosou života
312 3 | viac na svete krem jednej nádeje. ~Janík potichu kráča bez
313 10| jarky, poľom ~vraj že i.ch naháňala. ~
314 2 | capy, ~a hybaj, idú sa ti najesť dade mäsa! ~Všetci letia
315 16| Lebo hocaj i najlepšie ~sa u bohatých žije, ~hej,
316 6 | šuhaj sa v to vezme ~šaty naopak si vziať ~a doprostred Váhu
317 2 | od malička, ~s plačom ho napomína biednučká mamička; ~ale
318 2 | šantúvať, ~že budú mamičku napotom počúvať, aby len povedala –
319 2 | mamičku ~deti prosia o jednu národnú pesničku, ~lebo o dáku hádku
320 1 | rieka tečie, spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie. ~A ja
321 2 | rozpráva; ~a aby boli dobré, naučenia dáva: ~že jestli im dač’
322 2 | čo sám archanjel prvší s neba stúpi, ~ver’ Janík ani tomu
323 13| izbe, ~kuk – či ich dač neberie. ~. ~
324 3 | stojaci. ~Mesiačka niet na nebi – beda je s hviezdami –
325 30| pesničku – ~krížom sa žehná, na nebo pozrie ~a bozká čiernu zemičku. ~. ~
326 2 | lásky nehľadá, hnevu sa nebojí; ~ľudia ho nenávidia, on
327 2 | tom kraji, že už hádam nebude lepšie ani v raji, ~v tom
328 3 | slovíčka tej svojej materi, ~nedal sestričkám slova, ani strýčikovi,
329 2 | rukách nenosia od mali. ~Nedbali by, čo by bol vždy len chlapček
330 3 | chodí zarmútený, ~ani v nedel'ných hábach nie je oblečený, ~
331 16| hriešnu dušu, ~ver’ aj strach nedobrý je! – ~. ~
332 2 | nikoho si neváži, nikomu nedvojí, ~v ľuďoch lásky nehľadá,
333 1 | Ale čo je nemožnô, to ani nehl'adaj, ~pokoja mať nemôžeš,
334 2 | nedvojí, ~v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí; ~ľudia
335 3 | na ňu nesvieti, slniečko nehreje, a nemá viac na svete krem
336 12| strach, ~že by žiaden von neišiel, ~čo by hneďky horel dach. ~. ~
337 2 | nevlievajú; ~to, čo sami nemajú, by mu vďačne dali, dobreže
338 33| paničku odklínať – ~ale nemal šťastia, musel tam zakapať. ~
339 2 | radostné kraje? Piesne nemej tam nieto – veselí sú chlapi, ~
340 1 | ani nehl'adaj, ~pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj! Odzadu
341 1 | len trošíčku. Ale čo je nemožnô, to ani nehl'adaj, ~pokoja
342 26| na hriešnu dušu, ak sa nemýlim: ~je to tá panna zakliata. ~. ~
343 2 | hnevu sa nebojí; ~ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť,
344 2 | dali, dobreže ho na rukách nenosia od mali. ~Nedbali by, čo
345 15| kde utúliť, ~ani sa len nepohne. ~. ~
346 3 | domov, sadol si k večeri, nepovedal slovíčka tej svojej materi, ~
347 33| Do vodičky skočil, múď si neprevrátil – ~Janík mladuštičký svoj
348 3 | hrobu milého: ~mesiac na ňu nesvieti, slniečko nehreje, a nemá
349 23| ten, ktorého svet už viac ~netešil a chcel strašne dokončiť, ~
350 2 | krok neustúpi. ~Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva, ~samotný
351 2 | Janík ani tomu na krok neustúpi. ~Kamarátstva netrpí, na
352 2 | taísť smelý; ~nikoho si neváži, nikomu nedvojí, ~v ľuďoch
353 1 | ležím, ani palcom kývať ~nevládzem, a musím sa na to všetko
354 2 | dobreže doňho duše svoje nevlievajú; ~to, čo sami nemajú, by
355 3 | on ale strhol klobúk, nevravel nikomu, ~dverami zahrmotil
356 3 | vyjde, obzrie sa – dobre nezájde od žiaľu, zaplače – ale
357 2 | keď ich pokníše, ale ich nezláme – takéto my manželstvá,
358 2 | my manželstvá, mešťania, neznáme. ~Majú syna jedného, v ňom
359 3 | tú svätú hodinu, ~že by nešiel slúžiť svätým, hospodinu! ~
360 33| Hospodina?“ Nastala, nastala nešťastná hodina. ~Na poli širokom
361 9 | plačúc, ~kývala palcom na nich. ~. ~
362 3 | stráži stojaci. ~Mesiačka niet na nebi – beda je s hviezdami –
363 2 | kraje? Piesne nemej tam nieto – veselí sú chlapi, ~hneď
364 2 | Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný,
365 2 | divý, hockde taísť smelý; ~nikoho si neváži, nikomu nedvojí, ~
366 3 | trasúc sa strachom, k nohám tisnú sa bačovým? . ~
367 3 | mu hustô krovie zastavuje nohu: ~Buď ako buď, len pôjdem,
368 3 | behajúc vyjú ~a chvosty medzi nohy gundžovité kryjú? ~Čo tie
369 2 | neznáme. ~Majú syna jedného, v ňom všetko skladajú, dobreže
370 3 | čierna šatka pamuková, ~ktorú nosí za mužom osirelá vdova, ~
371 2 | ohníček, ~kúria si pomaličky, nôti im Janíček, za pesničkou
372 33| ide dolinôčkou s trúchlou novinôčkou. Naprostred dediny žalostne
373 2 | seba cedilo zahodí, ~dva nože cifrované do opaska vhodí, ~
374 33| Opustil hlavičku a vystrel nožičky – ~a to taký ešte malý,
375 3 | hrobu milého: ~mesiac na ňu nesvieti, slniečko nehreje,
376 3 | zarmútený, ~ani v nedel'ných hábach nie je oblečený, ~
377 2 | žijú ak’ dve halúzky v háji obidvoji, ~vietor keď ich pokníše,
378 3 | nedel'ných hábach nie je oblečený, ~v čiernom dlhom kepeni
379 22| Tvár voda myje, vlnka oblieva, ~a vlasy dlhé skrývajú, ~
380 3 | čiernoperí vtáci, ~ako dáki obrovia na stráži stojaci. ~Mesiačka
381 3 | priekopu tú preskočí, vôkol sa obzerá, ~a zas ďalej širokým sa
382 3 | nad Váhom na skalu ~vyjde, obzrie sa – dobre nezájde od žiaľu,
383 5 | práve na Vstúpenie, ~keď odíde preč stríg shon, ~a keď
384 3 | nikomu, ~dverami zahrmotil a odišiel z domu. ~Boh zná, kde ísť
385 6 | skočiť, ~že ju môže hneď odkliať. ~. ~
386 7 | hneď vyplatí ~tá panna už odkliata. ~. ~
387 33| Išiel Janík, išiel paničku odklínať – ~ale nemal šťastia, musel
388 26| je to len po pás človek, ~odpoly ryba chlpatá – ~na hriešnu
389 1 | nemôžeš, všetko kričí: hybaj! Odzadu plameň čierny ako rieka
390 2 | hájičku pod svrčinou kladú si ohníček, ~kúria si pomaličky, nôti
391 28| zváľanom zámku, oči ak’ okná sa zdajú, ~z ktorých ak’
392 12| Preto taký po okolných ~dedinách je veľký strach, ~
393 1 | svrčinu, a zaspí ak’ v oleji aspoň za hodinu. ~. ~
394 29| nimi omdlieva, ~ale nádeja omdlenú dušu ~rosou života polieva. ~. ~
395 29| svetlá božie – junák za nimi omdlieva, ~ale nádeja omdlenú dušu ~
396 2 | dva nože cifrované do opaska vhodí, ~mrie za brata, vezmúc
397 14| radšej sa ~predkom v krčme opije. ~. ~
398 1 | dáky kameň, ~na ktorý by si oprel boľavú hlavičku a zadriemal
399 33| sokola na zemi zbitého. ~Opustil hlavičku a vystrel nožičky – ~
400 3 | pamuková, ~ktorú nosí za mužom osirelá vdova, ~do ktorej si tvár
401 27| čiernej skale, ~pannu zakliatu osvietil. ~. ~
402 3 | psy vyť prestali, a ako k otcovým, trasúc sa strachom, k
403 2 | lúčinkách pastierik blúdi s ovčičkami, ~tými, z ktorých sám pije,
404 10| Hneď ako päsť, hneď ak’ veža, ~ak’ k sebe
405 2 | barany!“ Trebárs ich je päťdesiat, ako jeden žijú, má jeden
406 14| Paholok, čo kone zdochnú, ~čo ho
407 1 | krajov posvätných, tej mojej pamäti, ~a ľahne si pod dáku tam
408 3 | Pole ak’ jedna čierna šatka pamuková, ~ktorú nosí za mužom osirelá
409 15| poštár, čo ho hneď zajtra pán ako psa von pohne, ~a nemá
410 4 | starí ľudia ~o zakliatej paničke. ~. ~
411 33| mŕtveho. ~Išiel Janík, išiel paničku odklínať – ~ale nemal šťastia,
412 27| Váhu na čiernej skale, ~pannu zakliatu osvietil. ~. ~
413 26| Ľal'a, veď je to len po pás človek, ~odpoly ryba chlpatá – ~
414 13| Všetci na pec posadajú, ~čušiac ako myš
415 2 | múrik vyskákajú tam okolo peci, ~mamička medzi nimi pradúc
416 33| zatrúbil ~a ľudí k žalosti z pekných snov pobudil. ~...Čo ti
417 3 | suhlinu, ~sto ráz potkne sa na peň, na dáku skalinu, padne,
418 22| skrývajú, ~ktoré tak ako husacô peria, ~keď je víchrica, lietajú. ~. ~
419 2 | pomaličky, nôti im Janíček, za pesničkou každičkou jednu zagajdujú:
420 20| iskria v svetle mesiaca, z pien lecikedy dač kukne, ~zahviždiac
421 2 | kraje, tie radostné kraje? Piesne nemej tam nieto – veselí
422 2 | ovčičkami, ~tými, z ktorých sám pije, pojí ich vodami ~a medzi
423 2 | koňa mláti od malička, ~s plačom ho napomína biednučká mamička; ~
424 9 | bielych, ~na skale černistej plačúc, ~kývala palcom na nich. ~. ~
425 3 | od žiaľu veľkého a nocou plakať chodí ku hrobu milého: ~
426 1 | všetko kričí: hybaj! Odzadu plameň čierny ako rieka tečie,
427 3 | sa v košiari zdúrajú? ~Či planého človeka, či vlka zvetrili,
428 3 | preberajú. Kto by bol taký planý v tú svätú hodinu, ~že by
429 21| krútiac sa, mechriac sa pláva: ~ľaľa, veď je to ak’ koníčatko –
430 24| Či dáky pltník, ustatý celkom, zašiel
431 3 | ďalej širokým sa poľom sa poberá. Po horách, po dolinách
432 31| krížom tri ráz’ prežehná, pobozká krížik, pátričky – ~vtom „
433 33| k žalosti z pekných snov pobudil. ~...Čo ti je tej trúbe,
434 2 | lámu kolesá, ~hneď valašky pochytia – zdupnú ako capy, ~a hybaj,
435 2 | že budú mamičku napotom počúvať, aby len povedala – deti,
436 33| Hora, voda hučí, vetríček podúva – Janík pod svrčinou na
437 15| zajtra pán ako psa von pohne, ~a nemá sa kde utúliť, ~
438 3 | nohu: ~Buď ako buď, len pôjdem, poručeno bohu. ~Čo tie
439 2 | tými, z ktorých sám pije, pojí ich vodami ~a medzi nimi
440 2 | obidvoji, ~vietor keď ich pokníše, ale ich nezláme – takéto
441 1 | nemožnô, to ani nehl'adaj, ~pokoja mať nemôžeš, všetko kričí:
442 2 | mužík s ženičkou vo večnom pokoji žijú ak’ dve halúzky v
443 3 | budú za tými chmárami! – Pole ak’ jedna čierna šatka pamuková, ~
444 18| sype ~kúrňava po šírych poliach. ~. ~
445 29| omdlenú dušu ~rosou života polieva. ~. ~
446 8 | Vídajú ju o polnoci ~koniari a voliari ~a tí,
447 2 | kladú si ohníček, ~kúria si pomaličky, nôti im Janíček, za pesničkou
448 17| preč, ~dvanásť sa blíži pomaly: ~voda sa búcha ako o múry ~
449 3 | chudák, zas vstane a ďalej pomyká, sto ráz mu hustô krovie
450 3 | Boh zná, kde ísť zamýšľa! Popod vŕby ide, ~až tam v poli
451 3 | Buď ako buď, len pôjdem, poručeno bohu. ~Čo tie psy tak okolo
452 13| Všetci na pec posadajú, ~čušiac ako myš v diere, ~
453 1 | duša letí ~do tých krajov posvätných, tej mojej pamäti, ~a ľahne
454 3 | krem jednej nádeje. ~Janík potichu kráča bez cesty, chodníka, ~
455 3 | pomedzi suhlinu, ~sto ráz potkne sa na peň, na dáku skalinu,
456 7 | A ten potom čokoľvek chce, či to striebra,
457 4 | poli, ~na tichej vodičke, ~povedajú starí ľudia ~o zakliatej
458 2 | napotom počúvať, aby len povedala – deti, chlapci všetci, ~
459 2 | lebo o dáku hádku a o dáku povesť; ~že nebudú radšej, vraj,
460 31| pátričky – ~vtom „Ameň“ povie a z brehov hodí ~sa do vzbúrenej
461 3 | stola chudobného všetci povstávali, ~Bohu všemohúcemu všetci
462 30| krížom sa žehná, na nebo pozrie ~a bozká čiernu zemičku. ~. ~
463 15| A poštár, čo ho hneď zajtra pán
464 8 | nocou blúďa, ~hajčovia a poštári. ~. ~
465 2 | peci, ~mamička medzi nimi pradúc im rozpráva; ~a aby boli
466 5 | A vraj práve na Vstúpenie, ~keď odíde
467 33| Čo ti je tej trúbe, jaj, pre Hospodina?“ Nastala, nastala
468 3 | pátričky, vzdychajúc k Bohu, preberajú. Kto by bol taký planý
469 23| Bože! Prebože! Kto to zahynul? ~Či ten,
470 3 | okolo košiara štekajú? ~Prečo tie ovce tak sa v košiari
471 14| ani na krok – a radšej sa ~predkom v krčme opije. ~. ~
472 19| poli zem dudneje, ~mesiac preletí mračná ak’ hory, ~na vody
473 2 | groš lebo dva, to všetci prepijú. ~Všetci sú za jedného,
474 2 | dobrí, bystrí chlapci bučky preskakujú, v hájičku pod svrčinou
475 3 | priekope príde; ~priekopu tú preskočí, vôkol sa obzerá, ~a zas
476 3 | začali? Čo tie psy vyť prestali, a ako k otcovým, trasúc
477 2 | Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva, ~samotný na nábreží on
478 12| Preto taký po okolných ~dedinách
479 31| Ešte sa krížom tri ráz’ prežehná, pobozká krížik, pátričky – ~
480 2 | v raji, ~v tom kraji tam pri Váhu kde milá rovinka, ~
481 3 | poli samotný ku priekope príde; ~priekopu tú preskočí,
482 3 | havran dáky ~po chodníčkoch, priekopách stúpa haky-baky. Tmí sa.
483 3 | až tam v poli samotný ku priekope príde; ~priekopu tú preskočí,
484 3 | samotný ku priekope príde; ~priekopu tú preskočí, vôkol sa obzerá, ~
485 9 | O tom si prisahať budú, ~ak’ v šatách dlhých
486 3 | žiaľu veľkého. ~Zmrklo sa. Prišiel domov, sadol si k večeri,
487 2 | kde večer mamičku ~deti prosia o jednu národnú pesničku, ~
488 2 | mamička; ~ale čo sám archanjel prvší s neba stúpi, ~ver’ Janík
489 15| ho hneď zajtra pán ako psa von pohne, ~a nemá sa kde
490 17| búcha ako o múry ~do brehov pustých, na skaly. ~. ~
491 2 | nebudú radšej, vraj, na ráno pýtať jesť, že nebudú záškodné,
492 2 | hádam nebude lepšie ani v raji, ~v tom kraji tam pri Váhu
493 2 | nebudú radšej, vraj, na ráno pýtať jesť, že nebudú záškodné,
494 2 | košiar ako dáke vrany: ~„Rež, bača, sto hrmených, tie
495 1 | Odzadu plameň čierny ako rieka tečie, spredu ma dač nasilu
496 2 | v jednom domčeku úprimná rodinka. ~Dobrý mužík s ženičkou
497 2 | medzi nimi žije ak’ otec v rodinke, ~každičkú zná menovať,
498 29| ale nádeja omdlenú dušu ~rosou života polieva. ~. ~
499 2 | kraji tam pri Váhu kde milá rovinka, ~býva v jednom domčeku
500 20| vŕbach vietor ~peny ako prach rozfúkne. ~. ~
|