adaj-rozfu | rozha-zivot
Strophe
501 24| veď sa to hýbe, ~veď sa rozháňa rukami! ~. ~
502 3 | Po horách, po dolinách rozišli sa mraky, ~zastreli tiché
503 2 | mamička medzi nimi pradúc im rozpráva; ~a aby boli dobré, naučenia
504 11| viacej: už aj taká ~sa vrava roztrúsila, ~že aj do dediny chodí, ~
505 2 | vďačne dali, dobreže ho na rukách nenosia od mali. ~Nedbali
506 24| to hýbe, ~veď sa rozháňa rukami! ~. ~
507 26| len po pás človek, ~odpoly ryba chlpatá – ~na hriešnu dušu,
508 25| tam na tom konci? ~vari ho ryby drmajú! ~. ~
509 3 | Zmrklo sa. Prišiel domov, sadol si k večeri, nepovedal
510 32| mladého Janka zakryje ~a do samého bieleho rána ~vlnami hučí
511 2 | svoje nevlievajú; ~to, čo sami nemajú, by mu vďačne dali,
512 2 | ublíži, ~každý skočí – na seba cedilo zahodí, ~dva nože
513 32| Čľup – voda berie, pred sebou hrnie, ~mladého Janka zakryje ~
514 2 | samotný na nábreží on Váhu sedáva: ~často keď s koňmi idú
515 3 | tej svojej materi, ~nedal sestričkám slova, ani strýčikovi,
516 5 | Vstúpenie, ~keď odíde preč stríg shon, ~a keď tanec držia čerti, ~
517 25| jej kamsi-tamsi ~oči dve sivé strihajú – ~čo je to za
518 3 | potkne sa na peň, na dáku skalinu, padne, chudák, zas vstane
519 3 | Pomedzi tŕne nad Váhom na skalu ~vyjde, obzrie sa – dobre
520 17| múry ~do brehov pustých, na skaly. ~. ~
521 2 | syna jedného, v ňom všetko skladajú, dobreže doňho duše svoje
522 2 | dáky čert ublíži, ~každý skočí – na seba cedilo zahodí, ~
523 33| tam zakapať. ~Do vodičky skočil, múď si neprevrátil – ~Janík
524 6 | vziať ~a doprostred Váhu skočiť, ~že ju môže hneď odkliať. ~. ~
525 22| vlnka oblieva, ~a vlasy dlhé skrývajú, ~ktoré tak ako husacô peria, ~
526 19| Voda sa búri, vetrisko skučí – a na poli zem dudneje, ~
527 3 | mesiac na ňu nesvieti, slniečko nehreje, a nemá viac na
528 33| Za slnka pastierik ide dolinôčkou, ~
529 3 | materi, ~nedal sestričkám slova, ani strýčikovi, ba ani
530 3 | si k večeri, nepovedal slovíčka tej svojej materi, ~nedal
531 3 | svätú hodinu, ~že by nešiel slúžiť svätým, hospodinu! ~Sám
532 28| z ktorých ak’ hviezdy slzy blyštiace ~do vody temnej
533 19| hory, ~na vody búrne sa smeje. ~. ~
534 2 | ukrutný, divý, hockde taísť smelý; ~nikoho si neváži, nikomu
535 2 | ho tam vídajú, chudáka, smutného. ~. ~
536 18| prach, ~voda ak’ mlieko, ak’ sneh keď sype ~kúrňava po šírych
537 33| ľudí k žalosti z pekných snov pobudil. ~...Čo ti je tej
538 2 | nimi vyrástol, medzi nimi spáva? ~Či neznáte tie kraje,
539 1 | čierny ako rieka tečie, spredu ma dač nasilu temer ťahá,
540 2 | by takého znachora vždy k srdcu tískali. ~Synček je veľmi
541 1 | a ľahne si pod dáku tam starú svrčinu, a zaspí ak’ v
542 1 | Vtedy – v tak biednom stave moja duša letí ~do tých
543 28| Taká ak’ stena v zváľanom zámku, oči ak’
544 3 | ako dáki obrovia na stráži stojaci. ~Mesiačka niet na nebi –
545 3 | šedivému svojmu tatuškovi. ~Od stola chudobného všetci povstávali, ~
546 3 | ako k otcovým, trasúc sa strachom, k nohám tisnú sa bačovým? . ~
547 23| už viac ~netešil a chcel strašne dokončiť, ~do vody šírej
548 20| lecikedy dač kukne, ~zahviždiac strašný na vŕbach vietor ~peny ako
549 3 | vtáci, ~ako dáki obrovia na stráži stojaci. ~Mesiačka niet
550 3 | všetci ďakovali, ~on ale strhol klobúk, nevravel nikomu, ~
551 3 | čudne ak’ deti zbľačali, ~striasli sa a do hŕby utekať začali?
552 7 | potom čokoľvek chce, či to striebra, či zlata, ~to mu všetko
553 5 | Vstúpenie, ~keď odíde preč stríg shon, ~a keď tanec držia
554 25| kamsi-tamsi ~oči dve sivé strihajú – ~čo je to za chvost tam
555 3 | nedal sestričkám slova, ani strýčikovi, ba ani šedivému svojmu
556 3 | chodníčkoch, priekopách stúpa haky-baky. Tmí sa. Pomedzi
557 2 | sám archanjel prvší s neba stúpi, ~ver’ Janík ani tomu na
558 3 | jamách, po dolinkách, pomedzi suhlinu, ~sto ráz potkne sa na peň,
559 3 | Kto by bol taký planý v tú svätú hodinu, ~že by nešiel slúžiť
560 3 | hodinu, ~že by nešiel slúžiť svätým, hospodinu! ~Sám Janík tam
561 23| zahynul? ~Či ten, ktorého svet už viac ~netešil a chcel
562 3 | nehreje, a nemá viac na svete krem jednej nádeje. ~Janík
563 29| Tam zapadajú tie svetlá božie – junák za nimi omdlieva, ~
564 20| Peny sa iskria v svetle mesiaca, z pien lecikedy
565 33| neprevrátil – ~Janík mladuštičký svoj život utratil. Tam ho voda
566 2 | skladajú, dobreže doňho duše svoje nevlievajú; ~to, čo sami
567 3 | nepovedal slovíčka tej svojej materi, ~nedal sestričkám
568 3 | strýčikovi, ba ani šedivému svojmu tatuškovi. ~Od stola chudobného
569 2 | brata, vezmúc si valašôčku svoju: za takých dobrých chlapcov
570 33| háju zelenému, ~by šumotu svrčín načúval tichému. ~Hora,
571 1 | ľahne si pod dáku tam starú svrčinu, a zaspí ak’ v oleji aspoň
572 2 | mešťania, neznáme. ~Majú syna jedného, v ňom všetko skladajú,
573 2 | znachora vždy k srdcu tískali. ~Synček je veľmi divný, nikdy nie
574 18| ak’ mlieko, ak’ sneh keď sype ~kúrňava po šírych poliach. ~. ~
575 1 | spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie. ~A ja na zemi ležím,
576 2 | hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý; ~nikoho si neváži,
577 2 | vždy len chlapček malý, ~by takého znachora vždy k srdcu tískali. ~
578 2 | pokníše, ale ich nezláme – takéto my manželstvá, mešťania,
579 2 | si valašôčku svoju: za takých dobrých chlapcov dal by
580 5 | preč stríg shon, ~a keď tanec držia čerti, ~tá panna vychádza
581 1 | Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, ~hľadajúc
582 3 | ba ani šedivému svojmu tatuškovi. ~Od stola chudobného všetci
583 1 | plameň čierny ako rieka tečie, spredu ma dač nasilu temer
584 1 | tečie, spredu ma dač nasilu temer ťahá, vlečie. ~A ja na zemi
585 28| slzy blyštiace ~do vody temnej fŕkajú. ~. ~
586 18| Na vodách temných kláty tak hádže ako na
587 3 | mraky, ~zastreli tiché háje temnými hábami, ~zmizli lúčky zelené
588 3 | rozišli sa mraky, ~zastreli tiché háje temnými hábami, ~zmizli
589 33| by šumotu svrčín načúval tichému. ~Hora, voda hučí, vetríček
590 3 | od žiaľu, zaplače – ale ticho v bôlnej duši jeho – ~a
591 2 | dušu moju! ~Či znáte ten tichý kraj, kde večer mamičku ~
592 2 | takého znachora vždy k srdcu tískali. ~Synček je veľmi divný,
593 3 | trasúc sa strachom, k nohám tisnú sa bačovým? . ~
594 3 | priekopách stúpa haky-baky. Tmí sa. Pomedzi tŕne nad Váhom
595 2 | neba stúpi, ~ver’ Janík ani tomu na krok neustúpi. ~Kamarátstva
596 3 | prestali, a ako k otcovým, trasúc sa strachom, k nohám tisnú
597 2 | hrmených, tie mastné barany!“ Trebárs ich je päťdesiat, ako jeden
598 3 | haky-baky. Tmí sa. Pomedzi tŕne nad Váhom na skalu ~vyjde,
599 1 | zadriemal zmorený aspoň len trošíčku. Ale čo je nemožnô, to
600 33| pobudil. ~...Čo ti je tej trúbe, jaj, pre Hospodina?“ Nastala,
601 33| dolinôčkou, ~ide dolinôčkou s trúchlou novinôčkou. Naprostred
602 1 | stave moja duša letí ~do tých krajov posvätných, tej mojej
603 2 | aknáhle len jednému dáky čert ublíži, ~každý skočí – na seba
604 2 | nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý; ~
605 2 | býva v jednom domčeku úprimná rodinka. ~Dobrý mužík s
606 2 | jestli im dač’ káže, hneď urobiť majú, ~vraj: bobo a vlkolak
607 24| Či dáky pltník, ustatý celkom, zašiel s búrnymi
608 3 | striasli sa a do hŕby utekať začali? Čo tie psy vyť
609 33| Janík mladuštičký svoj život utratil. Tam ho voda zniesla k
610 15| von pohne, ~a nemá sa kde utúliť, ~ani sa len nepohne. ~. ~
611 3 | Tmí sa. Pomedzi tŕne nad Váhom na skalu ~vyjde, obzrie
612 2 | hneď lámu kolesá, ~hneď valašky pochytia – zdupnú ako capy, ~
613 2 | mrie za brata, vezmúc si valašôčku svoju: za takých dobrých
614 25| chvost tam na tom konci? ~vari ho ryby drmajú! ~. ~
615 11| aj do dediny chodí, ~že vartáša dusila. ~. ~
616 3 | veriacich volá, ~hrnú sa ako včely z dedín do kostola; ~starí,
617 2 | to, čo sami nemajú, by mu vďačne dali, dobreže ho na rukách
618 3 | ktorú nosí za mužom osirelá vdova, ~do ktorej si tvár kryje
619 2 | znáte ten tichý kraj, kde večer mamičku ~deti prosia o jednu
620 3 | Prišiel domov, sadol si k večeri, nepovedal slovíčka tej
621 2 | Dobrý mužík s ženičkou vo večnom pokoji žijú ak’ dve halúzky
622 12| po okolných ~dedinách je veľký strach, ~že by žiaden von
623 2 | srdcu tískali. ~Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý,
624 3 | Vstúpenie je – zvonov hlas na veriacich volá, ~hrnú sa ako včely
625 2 | Piesne nemej tam nieto – veselí sú chlapi, ~hneď od zeme
626 2 | je veľmi divný, nikdy nie veselý, hrdý, ukrutný, divý, hockde
627 33| tichému. ~Hora, voda hučí, vetríček podúva – Janík pod svrčinou
628 19| Voda sa búri, vetrisko skučí – a na poli zem dudneje, ~
629 6 | Ktorý šuhaj sa v to vezme ~šaty naopak si vziať ~a
630 2 | opaska vhodí, ~mrie za brata, vezmúc si valašôčku svoju: za
631 10| Hneď ako päsť, hneď ak’ veža, ~ak’ k sebe ich volala, ~
632 2 | nože cifrované do opaska vhodí, ~mrie za brata, vezmúc
633 11| A čo viacej: už aj taká ~sa vrava roztrúsila, ~
634 22| ako husacô peria, ~keď je víchrica, lietajú. ~. ~
635 1 | ma dač nasilu temer ťahá, vlečie. ~A ja na zemi ležím, ani
636 3 | Či planého človeka, či vlka zvetrili, že sa tak z ležoviska
637 2 | urobiť majú, ~vraj: bobo a vlkolak zlé deti lapajú! – ~V tom
638 22| Tvár voda myje, vlnka oblieva, ~a vlasy dlhé skrývajú, ~
639 2 | Dobrý mužík s ženičkou vo večnom pokoji žijú ak’
640 18| Na vodách temných kláty tak hádže
641 2 | ktorých sám pije, pojí ich vodami ~a medzi nimi žije ak’ otec
642 21| Na vode šírej dač tak ak’ klepec
643 4 | v šírom poli, ~na tichej vodičke, ~povedajú starí ľudia ~
644 27| diaľke hodina, mesiac na vodu zasvietil, ~naprostred Váhu
645 3 | priekopu tú preskočí, vôkol sa obzerá, ~a zas ďalej
646 3 | zvonov hlas na veriacich volá, ~hrnú sa ako včely z dedín
647 10| ak’ veža, ~ak’ k sebe ich volala, ~a tí hybaj! jarky, poľom ~
648 8 | ju o polnoci ~koniari a voliari ~a tí, ktorí nocou blúďa, ~
649 2 | letia na košiar ako dáke vrany: ~„Rež, bača, sto hrmených,
650 11| čo viacej: už aj taká ~sa vrava roztrúsila, ~že aj do dediny
651 20| zahviždiac strašný na vŕbach vietor ~peny ako prach rozfúkne. ~. ~
652 3 | kde ísť zamýšľa! Popod vŕby ide, ~až tam v poli samotný
653 3 | zelené medzi dolinami, ~len vrchy tak sa zdajú ak’ dáke zázraky, ~
654 3 | skalinu, padne, chudák, zas vstane a ďalej pomyká, sto ráz
655 3 | dáki kriedlastí, čiernoperí vtáci, ~ako dáki obrovia na stráži
656 1 | sa na to všetko dívať. Vtedy – v tak biednom stave moja
657 31| pobozká krížik, pátričky – ~vtom „Ameň“ povie a z brehov
658 5 | tanec držia čerti, ~tá panna vychádza von. ~. ~
659 3 | tŕne nad Váhom na skalu ~vyjde, obzrie sa – dobre nezájde
660 32| bieleho rána ~vlnami hučí a vyje. ~. ~
661 3 | za košiarom tak behajúc vyjú ~a chvosty medzi nohy gundžovité
662 7 | zlata, ~to mu všetko hneď vyplatí ~tá panna už odkliata. ~. ~
663 2 | ho nenávidia, on sa chce vypomstiť, jemu všetko jedno je:
664 2 | každičkú zastáva, ~medzi nimi vyrástol, medzi nimi spáva? ~Či neznáte
665 2 | chlapci všetci, ~na múrik vyskákajú tam okolo peci, ~mamička
666 33| zbitého. ~Opustil hlavičku a vystrel nožičky – ~a to taký ešte
667 3 | utekať začali? Čo tie psy vyť prestali, a ako k otcovým,
668 31| povie a z brehov hodí ~sa do vzbúrenej vodičky. ~. ~
669 3 | Matičkou kľakajú, a pátričky, vzdychajúc k Bohu, preberajú. Kto
670 6 | to vezme ~šaty naopak si vziať ~a doprostred Váhu skočiť, ~
671 3 | všetci povstávali, ~Bohu všemohúcemu všetci ďakovali, ~on ale
672 14| kone zdochnú, ~čo ho gazda zabije – ~ani na krok – a radšej
673 3 | striasli sa a do hŕby utekať začali? Čo tie psy vyť prestali,
674 1 | oprel boľavú hlavičku a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku.
675 2 | pesničkou každičkou jednu zagajdujú: či neznáte tie kraje,
676 2 | každý skočí – na seba cedilo zahodí, ~dva nože cifrované do
677 3 | nevravel nikomu, ~dverami zahrmotil a odišiel z domu. ~Boh zná,
678 20| pien lecikedy dač kukne, ~zahviždiac strašný na vŕbach vietor ~
679 23| Bože! Prebože! Kto to zahynul? ~Či ten, ktorého svet už
680 33| nemal šťastia, musel tam zakapať. ~Do vodičky skočil, múď
681 26| nemýlim: ~je to tá panna zakliata. ~. ~
682 4 | povedajú starí ľudia ~o zakliatej paničke. ~. ~
683 27| na čiernej skale, ~pannu zakliatu osvietil. ~. ~
684 32| sebou hrnie, ~mladého Janka zakryje ~a do samého bieleho rána ~
685 28| Taká ak’ stena v zváľanom zámku, oči ak’ okná sa zdajú, ~
686 3 | domu. ~Boh zná, kde ísť zamýšľa! Popod vŕby ide, ~až tam
687 29| Tam zapadajú tie svetlá božie – junák
688 3 | dobre nezájde od žiaľu, zaplače – ale ticho v bôlnej duši
689 3 | Janík tam na Váhu chodí zarmútený, ~ani v nedel'ných hábach
690 2 | sú chlapi, ~hneď od zeme zaskočia, hneď lámu kolesá, ~hneď
691 1 | dáku tam starú svrčinu, a zaspí ak’ v oleji aspoň za hodinu. ~. ~
692 30| na holé kľakne kolená, zaspieva bohu pesničku – ~krížom
693 2 | každičkú zná menovať, každičkú zastáva, ~medzi nimi vyrástol, medzi
694 3 | sto ráz mu hustô krovie zastavuje nohu: ~Buď ako buď, len
695 3 | dolinách rozišli sa mraky, ~zastreli tiché háje temnými hábami, ~
696 27| hodina, mesiac na vodu zasvietil, ~naprostred Váhu na čiernej
697 33| Naprostred dediny žalostne zatrúbil ~a ľudí k žalosti z pekných
698 3 | vrchy tak sa zdajú ak’ dáke zázraky, ~ako dáki kriedlastí, čiernoperí
699 24| pltník, ustatý celkom, zašiel s búrnymi vlnami? ~Ale nie –
700 2 | ráno pýtať jesť, že nebudú záškodné, nebudú šantúvať, ~že budú
701 3 | ovce tak čudne ak’ deti zbľačali, ~striasli sa a do hŕby
702 14| Paholok, čo kone zdochnú, ~čo ho gazda zabije – ~
703 2 | hneď valašky pochytia – zdupnú ako capy, ~a hybaj, idú
704 3 | tie ovce tak sa v košiari zdúrajú? ~Či planého človeka, či
705 3 | tak z ležoviska ak’ vietor zdurili? ~Čo tie psy za košiarom
706 3 | temnými hábami, ~zmizli lúčky zelené medzi dolinami, ~len vrchy
707 33| Tam ho voda zniesla k háju zelenému, ~by šumotu svrčín načúval
708 2 | veselí sú chlapi, ~hneď od zeme zaskočia, hneď lámu kolesá, ~
709 30| nebo pozrie ~a bozká čiernu zemičku. ~. ~
710 7 | chce, či to striebra, či zlata, ~to mu všetko hneď vyplatí ~
711 2 | majú, ~vraj: bobo a vlkolak zlé deti lapajú! – ~V tom kraji
712 3 | tiché háje temnými hábami, ~zmizli lúčky zelené medzi dolinami, ~
713 1 | boľavú hlavičku a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku. Ale
714 3 | čiernu zem od žiaľu veľkého. ~Zmrklo sa. Prišiel domov, sadol
715 2 | chlapček malý, ~by takého znachora vždy k srdcu tískali. ~Synček
716 2 | chlapcov dal by dušu moju! ~Či znáte ten tichý kraj, kde večer
717 33| život utratil. Tam ho voda zniesla k háju zelenému, ~by šumotu
718 28| Taká ak’ stena v zváľanom zámku, oči ak’ okná sa
719 3 | planého človeka, či vlka zvetrili, že sa tak z ležoviska
720 3 | Vstúpenie je – zvonov hlas na veriacich volá, ~
721 2 | nebudú záškodné, nebudú šantúvať, ~že budú mamičku napotom
722 9 | si prisahať budú, ~ak’ v šatách dlhých bielych, ~na skale
723 3 | Pole ak’ jedna čierna šatka pamuková, ~ktorú nosí za
724 6 | Ktorý šuhaj sa v to vezme ~šaty naopak si vziať ~a doprostred
725 3 | ani strýčikovi, ba ani šedivému svojmu tatuškovi. ~Od stola
726 33| nešťastná hodina. ~Na poli širokom u Váhu bystrého ~videl som
727 3 | sa obzerá, ~a zas ďalej širokým sa poľom sa poberá. Po
728 4 | Na doline v šírom poli, ~na tichej vodičke, ~
729 18| sneh keď sype ~kúrňava po šírych poliach. ~. ~
730 33| paničku odklínať – ~ale nemal šťastia, musel tam zakapať. ~Do
731 3 | tie psy tak okolo košiara štekajú? ~Prečo tie ovce tak sa
732 17| Jedenásť bilo – tri štvrte sú preč, ~dvanásť sa blíži
733 13| myš v diere, ~len si dačo šuchne v izbe, ~kuk – či ich dač
734 6 | Ktorý šuhaj sa v to vezme ~šaty naopak
735 33| zniesla k háju zelenému, ~by šumotu svrčín načúval tichému. ~
736 33| žalostne zatrúbil ~a ľudí k žalosti z pekných snov pobudil. ~...
737 33| novinôčkou. Naprostred dediny žalostne zatrúbil ~a ľudí k žalosti
738 30| bohu pesničku – ~krížom sa žehná, na nebo pozrie ~a bozká
739 2 | rodinka. ~Dobrý mužík s ženičkou vo večnom pokoji žijú ak’
740 12| je veľký strach, ~že by žiaden von neišiel, ~čo by hneďky
741 33| Janík mladuštičký svoj život utratil. Tam ho voda zniesla
742 29| nádeja omdlenú dušu ~rosou života polieva. ~. ~
|