Strophe
1 13| Ach, už sa rúca chalúpka pustá, ~
2 24| tá k bohu večnému letí,~ale už ani jednu dievčičku ~
3 11| zbúdzala,~a cez deň dlhý aspoň trošíčku ~myška zas miesto
4 27| Lebo tak vravia staré babičky: ~„Kara žiadneho neminie,~
5 12| okolo ucha, ~táto po zemi bežkala,~túto potichu starká poslúcha, ~
6 11| Muška jedinká biednu stvoričku, ~keď sa brieždilo,
7 4 | V bielej sukničke, ako cipuška ~sa
8 1 | škaredých a tmavých,~ohník sa blyští v jednej kolibke, ~a pri
9 15| nádeje – ~kreme nádeje na boha.~ ~
10 24| vypúšťa ak’ holubičku – ~tá k bohu večnému letí,~ale už ani
11 3 | Na druhom boku sedí dievčička, ~čo na malinách
12 22| ak’ osa, sršeň... ~Buď, bože, hriešnym milosten!~ ~
13 10| nemala muža, sestričku, brata, ~ani len jeden svojský
14 11| biednu stvoričku, ~keď sa brieždilo, zbúdzala,~a cez deň dlhý
15 12| Tá jej brnčala okolo ucha, ~táto po zemi
16 26| dnes plávajú, ~a dokiaľ budú plavati,~o tom na svete
17 2 | celkom, tajný, hlboký, ~na čele svätosť vyrytá,~dačo čudného
18 14| A tie zajačky ako čeliadka, ~keď von vychádza staričká,~
19 2 | Šedivý celkom, tajný, hlboký, ~na čele
20 16| Starkin celý je poklad pátričky, ~krížik,
21 11| sa brieždilo, zbúdzala,~a cez deň dlhý aspoň trošíčku ~
22 13| Ach, už sa rúca chalúpka pustá, ~šindle sem aj tam
23 6 | gágajú:~sto ráz vyletieť chcejú krielami, ~sto ráz do vody
24 20| nemôže,~kto chudobnému kus chleba hodí, ~tomu sám pán boh
25 19| Chodník vychádza z malej kapličky, ~
26 9 | tejto vode žila vdovička, ~chudobná, stará, neborká.~ ~
27 20| kto sa zohnúť nemôže,~kto chudobnému kus chleba hodí, ~tomu sám
28 4 | V bielej sukničke, ako cipuška ~sa uzimená ohrieva:~polnoc
29 8 | nebi v sláve si lietaš, ~čistá ako tá ľalia.~ ~
30 2 | vyrytá,~dačo čudného javí ten človek, ~tvár je dumami zakrytá.~ ~
31 2 | čele svätosť vyrytá,~dačo čudného javí ten človek, ~tvár je
32 2 | na čele svätosť vyrytá,~dačo čudného javí ten človek, ~
33 17| Daj mi, prosím ťa, Panna milostná, ~
34 16| chodí k nohám Rodičky – ~„Dajže mi, Panna, spočinku!“~ ~
35 25| húsky vodičkou plávali,~daromne pošli dievky hľadati, ~dievky
36 21| Dievčatá šaty na vode prali – ~„Naozaj,
37 5 | duša s šumom vôd chodí – ~dievčičke vlasy vstávajú.~ ~
38 24| večnému letí,~ale už ani jednu dievčičku ~nebolo viacej videti.~ ~
39 19| Prosím vás, moje milé dievčičky, ~dajte mi vody trošíčka!~ ~
40 11| brieždilo, zbúdzala,~a cez deň dlhý aspoň trošíčku ~myška zas
41 26| Húsky plávaly, aj dnes plávajú, ~a dokiaľ budú
42 26| plávaly, aj dnes plávajú, ~a dokiaľ budú plavati,~o tom na svete
43 3 | Na druhom boku sedí dievčička, ~čo
44 2 | javí ten človek, ~tvár je dumami zakrytá.~ ~
45 18| teraz sa takto klmačím, dusím, ~nože pomoc mi v tom žiali!“~ ~
46 5 | po nej plávajú,~mníchova duša s šumom vôd chodí – ~dievčičke
47 21| všetky sa na ňu rozrihotaly, ~Evička, Zuza, i Mara.~ ~
48 22| jedovatý had v kríčku, –~fundží do ucha ak’ osa, sršeň... ~
49 22| jednom slovíčku ~ak’ jedovatý had v kríčku, –~fundží do ucha
50 25| plávali,~daromne pošli dievky hľadati, ~dievky na veky skapaly.~ ~
51 14| kolom nej; táto rúčkou ich hladká ~ako parobok koníčka.~ ~
52 10| ani len jeden svojský hlas.~ ~
53 2 | Šedivý celkom, tajný, hlboký, ~na čele svätosť vyrytá,~
54 20| kto chudobnému kus chleba hodí, ~tomu sám pán boh pomôže!“~ ~
55 24| Dušu vypúšťa ak’ holubičku – ~tá k bohu večnému letí,~
56 1 | Noc je – v tichej hore u vodičky, ~u skál škaredých
57 9 | dievčička, ~smutná, pamätná a horká:~Pri tejto vode žila vdovička, ~
58 22| osa, sršeň... ~Buď, bože, hriešnym milosten!~ ~
59 4 | na dvore plač, krik – ~hrúza na prsia zavieva.~ ~
60 13| nad dvore tráva vyrástla hustá, ~zajačky po nej skákajú.~ ~
61 27| skorej mesiačik, slnce hviezdičky – ~na svete všetko pominie.“~
62 21| rozrihotaly, ~Evička, Zuza, i Mara.~ ~
63 26| na svete ľudia neznajú, ~iba sám pán boh a svätí.~ ~
64 14| kolom nej; táto rúčkou ich hladká ~ako parobok koníčka.~ ~
65 12| poslúcha, ~a zas s myškou sa ihrala.~ ~
66 18| Ty si plakala, ja plakať musím, ~veď ma už
67 2 | svätosť vyrytá,~dačo čudného javí ten človek, ~tvár je dumami
68 10| sestričku, brata, ~ani len jeden svojský hlas.~ ~
69 11| Muška jedinká biednu stvoričku, ~keď sa
70 1 | tmavých,~ohník sa blyští v jednej kolibke, ~a pri ňom sedí
71 22| To jedno slovo, v jednom slovíčku ~ak’ jedovatý had
72 24| večnému letí,~ale už ani jednu dievčičku ~nebolo viacej
73 22| v jednom slovíčku ~ak’ jedovatý had v kríčku, –~fundží do
74 12| Tá jej brnčala okolo ucha, ~táto
75 10| Neborká ak’ tá jeľa obťatá, ~skrčená ak’ ten
76 23| sotiera. –~Starká vykríkne: „Jezus, Mária!“ ~boh ju vyslyší –
77 8 | Pochválený buď pán Ježiš Kristus, ~aj svätá Panna
78 23| vykríkne: „Jezus, Mária!“ ~boh ju vyslyší – umiera.~ ~
79 19| Chodník vychádza z malej kapličky, ~pri ňom studená vodička.~„
80 27| vravia staré babičky: ~„Kara žiadneho neminie,~skorej
81 16| krížik, knižočka v priečinku,~každý deň chodí k nohám Rodičky – ~„
82 10| skrčená ak’ ten zrelý klas;~nemala muža, sestričku,
83 18| nechali,~teraz sa takto klmačím, dusím, ~nože pomoc mi v
84 16| poklad pátričky, ~krížik, knižočka v priečinku,~každý deň chodí
85 1 | ohník sa blyští v jednej kolibke, ~a pri ňom sedí starý mních.~ ~
86 14| keď von vychádza staričká,~kolom nej; táto rúčkou ich hladká ~
87 14| ich hladká ~ako parobok koníčka.~ ~
88 15| mizerný v svete nádeje – ~kreme nádeje na boha.~ ~
89 22| slovíčku ~ak’ jedovatý had v kríčku, –~fundží do ucha ak’ osa,
90 23| dušu prebíja, ~srdce ak’ kriedu sotiera. –~Starká vykríkne: „
91 6 | sto ráz vyletieť chcejú krielami, ~sto ráz do vody padajú.~ ~
92 4 | nastáva, na dvore plač, krik – ~hrúza na prsia zavieva.~ ~
93 8 | Pochválený buď pán Ježiš Kristus, ~aj svätá Panna Mária,~
94 16| celý je poklad pátričky, ~krížik, knižočka v priečinku,~každý
95 17| tak plakala,~keď si pod krížom ťažkým žalostná ~ako tá
96 21| vode prali – ~„Naozaj, ty krpka stará?“~všetky sa na ňu
97 20| zohnúť nemôže,~kto chudobnému kus chleba hodí, ~tomu sám pán
98 8 | si lietaš, ~čistá ako tá ľalia.~ ~
99 27| Lebo tak vravia staré babičky: ~„
100 10| sestričku, brata, ~ani len jeden svojský hlas.~ ~
101 24| holubičku – ~tá k bohu večnému letí,~ale už ani jednu dievčičku ~
102 13| pustá, ~šindle sem aj tam lietajú,~nad dvore tráva vyrástla
103 7 | Už sa podvihnú, začnú lietati, ~a už radostne gágajú –~
104 8 | čo tam na nebi v sláve si lietaš, ~čistá ako tá ľalia.~ ~
105 26| plavati,~o tom na svete ľudia neznajú, ~iba sám pán boh
106 18| plakala, ja plakať musím, ~veď ma už všetci nechali,~teraz
107 19| Chodník vychádza z malej kapličky, ~pri ňom studená
108 3 | boku sedí dievčička, ~čo na malinách zblúdila;~mních je pokojný,
109 21| rozrihotaly, ~Evička, Zuza, i Mara.~ ~
110 15| nútený veje, ~nocou šuští ak’ mátoha.~Nemá mizerný v svete nádeje – ~
111 6 | Voda sa zdúva, husičky mece, ~tie veľmi ťažko gágajú:~
112 27| žiadneho neminie,~skorej mesiačik, slnce hviezdičky – ~na
113 11| aspoň trošíčku ~myška zas miesto prejala.~ ~
114 19| vodička.~„Prosím vás, moje milé dievčičky, ~dajte mi vody
115 22| Buď, bože, hriešnym milosten!~ ~
116 17| Daj mi, prosím ťa, Panna milostná, ~veď si ty tiež tak plakala,~
117 15| nocou šuští ak’ mátoha.~Nemá mizerný v svete nádeje – ~kreme
118 5 | husičky po nej plávajú,~mníchova duša s šumom vôd chodí – ~
119 9 | Stala sa povesť, moja dievčička, ~smutná, pamätná
120 19| studená vodička.~„Prosím vás, moje milé dievčičky, ~dajte mi
121 18| Ty si plakala, ja plakať musím, ~veď ma už všetci nechali,~
122 11| Muška jedinká biednu stvoričku, ~
123 10| ten zrelý klas;~nemala muža, sestričku, brata, ~ani
124 11| deň dlhý aspoň trošíčku ~myška zas miesto prejala.~ ~
125 12| starká poslúcha, ~a zas s myškou sa ihrala.~ ~
126 13| šindle sem aj tam lietajú,~nad dvore tráva vyrástla hustá, ~
127 21| Dievčatá šaty na vode prali – ~„Naozaj, ty krpka stará?“~všetky
128 4 | uzimená ohrieva:~polnoc nastáva, na dvore plač, krik – ~
129 8 | svätá Panna Mária,~čo tam na nebi v sláve si lietaš, ~čistá
130 24| už ani jednu dievčičku ~nebolo viacej videti.~ ~
131 18| musím, ~veď ma už všetci nechali,~teraz sa takto klmačím,
132 15| nocou šuští ak’ mátoha.~Nemá mizerný v svete nádeje – ~
133 10| skrčená ak’ ten zrelý klas;~nemala muža, sestričku, brata, ~
134 27| babičky: ~„Kara žiadneho neminie,~skorej mesiačik, slnce
135 20| prichodí, ~zle, kto sa zohnúť nemôže,~kto chudobnému kus chleba
136 26| plavati,~o tom na svete ľudia neznajú, ~iba sám pán boh a svätí.~ ~
137 1 | Noc je – v tichej hore u vodičky, ~
138 16| priečinku,~každý deň chodí k nohám Rodičky – ~„Dajže mi, Panna,
139 18| sa takto klmačím, dusím, ~nože pomoc mi v tom žiali!“~ ~
140 21| krpka stará?“~všetky sa na ňu rozrihotaly, ~Evička, Zuza,
141 15| Vetríček ako nútený veje, ~nocou šuští ak’ mátoha.~
142 26| a dokiaľ budú plavati,~o tom na svete ľudia neznajú, ~
143 10| Neborká ak’ tá jeľa obťatá, ~skrčená ak’ ten zrelý
144 5 | Voda odbíja vlny žalostné, ~husičky
145 1 | skál škaredých a tmavých,~ohník sa blyští v jednej kolibke, ~
146 4 | ako cipuška ~sa uzimená ohrieva:~polnoc nastáva, na dvore
147 12| Tá jej brnčala okolo ucha, ~táto po zemi bežkala,~
148 22| kríčku, –~fundží do ucha ak’ osa, sršeň... ~Buď, bože, hriešnym
149 17| ťažkým žalostná ~ako tá osika stála.~ ~
150 9 | moja dievčička, ~smutná, pamätná a horká:~Pri tejto vode
151 14| táto rúčkou ich hladká ~ako parobok koníčka.~ ~
152 16| Starkin celý je poklad pátričky, ~krížik, knižočka v priečinku,~
153 4 | polnoc nastáva, na dvore plač, krik – ~hrúza na prsia
154 18| Ty si plakala, ja plakať musím, ~veď ma už všetci
155 25| strhala šaty, ~húsky vodičkou plávali,~daromne pošli dievky hľadati, ~
156 26| Húsky plávaly, aj dnes plávajú, ~a dokiaľ
157 26| plávajú, ~a dokiaľ budú plavati,~o tom na svete ľudia neznajú, ~
158 8 | Pochválený buď pán Ježiš Kristus, ~
159 17| tiež tak plakala,~keď si pod krížom ťažkým žalostná ~
160 7 | Už sa podvihnú, začnú lietati, ~a už radostne
161 16| Starkin celý je poklad pátričky, ~krížik, knižočka
162 3 | malinách zblúdila;~mních je pokojný, prostosrdečný – ~sem sa
163 4 | cipuška ~sa uzimená ohrieva:~polnoc nastáva, na dvore plač,
164 27| hviezdičky – ~na svete všetko pominie.“~
165 18| takto klmačím, dusím, ~nože pomoc mi v tom žiali!“~ ~
166 20| hodí, ~tomu sám pán boh pomôže!“~ ~
167 12| bežkala,~túto potichu starká poslúcha, ~a zas s myškou sa ihrala.~ ~
168 12| táto po zemi bežkala,~túto potichu starká poslúcha, ~a zas
169 9 | Stala sa povesť, moja dievčička, ~smutná,
170 25| vodičkou plávali,~daromne pošli dievky hľadati, ~dievky
171 21| Dievčatá šaty na vode prali – ~„Naozaj, ty krpka stará?“~
172 23| To jedno slovo dušu prebíja, ~srdce ak’ kriedu sotiera. –~
173 3 | prostosrdečný – ~sem sa pred nocou ukryla.~ ~
174 11| trošíčku ~myška zas miesto prejala.~ ~
175 20| Dajte mi vody, zle mi prichodí, ~zle, kto sa zohnúť nemôže,~
176 16| pátričky, ~krížik, knižočka v priečinku,~každý deň chodí k nohám
177 7 | radostne gágajú –~vtedy pritrieli víchor, zafúkne – ~pľask!
178 3 | zblúdila;~mních je pokojný, prostosrdečný – ~sem sa pred nocou ukryla.~ ~
179 4 | dvore plač, krik – ~hrúza na prsia zavieva.~ ~
180 13| Ach, už sa rúca chalúpka pustá, ~šindle sem aj tam lietajú,~
181 7 | podvihnú, začnú lietati, ~a už radostne gágajú –~vtedy pritrieli
182 16| každý deň chodí k nohám Rodičky – ~„Dajže mi, Panna, spočinku!“~ ~
183 21| stará?“~všetky sa na ňu rozrihotaly, ~Evička, Zuza, i Mara.~ ~
184 13| Ach, už sa rúca chalúpka pustá, ~šindle
185 14| staričká,~kolom nej; táto rúčkou ich hladká ~ako parobok
186 10| zrelý klas;~nemala muža, sestričku, brata, ~ani len jeden svojský
187 13| vyrástla hustá, ~zajačky po nej skákajú.~ ~
188 1 | tichej hore u vodičky, ~u skál škaredých a tmavých,~ohník
189 25| hľadati, ~dievky na veky skapaly.~ ~
190 27| Kara žiadneho neminie,~skorej mesiačik, slnce hviezdičky – ~
191 10| Neborká ak’ tá jeľa obťatá, ~skrčená ak’ ten zrelý klas;~nemala
192 8 | Mária,~čo tam na nebi v sláve si lietaš, ~čistá ako tá
193 27| neminie,~skorej mesiačik, slnce hviezdičky – ~na svete všetko
194 22| To jedno slovo, v jednom slovíčku ~ak’ jedovatý had v kríčku, –~
195 9 | povesť, moja dievčička, ~smutná, pamätná a horká:~Pri tejto
196 23| prebíja, ~srdce ak’ kriedu sotiera. –~Starká vykríkne: „Jezus,
197 16| Rodičky – ~„Dajže mi, Panna, spočinku!“~ ~
198 23| jedno slovo dušu prebíja, ~srdce ak’ kriedu sotiera. –~Starká
199 22| fundží do ucha ak’ osa, sršeň... ~Buď, bože, hriešnym
200 9 | Stala sa povesť, moja dievčička, ~
201 17| ťažkým žalostná ~ako tá osika stála.~ ~
202 27| Lebo tak vravia staré babičky: ~„Kara žiadneho
203 14| čeliadka, ~keď von vychádza staričká,~kolom nej; táto rúčkou
204 16| Starkin celý je poklad pátričky, ~
205 1 | kolibke, ~a pri ňom sedí starý mních.~ ~
206 25| Vodička tiekla, strhala šaty, ~húsky vodičkou plávali,~
207 19| malej kapličky, ~pri ňom studená vodička.~„Prosím vás, moje
208 11| Muška jedinká biednu stvoričku, ~keď sa brieždilo, zbúdzala,~
209 4 | V bielej sukničke, ako cipuška ~sa uzimená
210 8 | buď pán Ježiš Kristus, ~aj svätá Panna Mária,~čo tam na nebi
211 26| neznajú, ~iba sám pán boh a svätí.~ ~
212 2 | tajný, hlboký, ~na čele svätosť vyrytá,~dačo čudného javí
213 10| sestričku, brata, ~ani len jeden svojský hlas.~ ~
214 17| Daj mi, prosím ťa, Panna milostná, ~veď si
215 2 | Šedivý celkom, tajný, hlboký, ~na čele svätosť
216 18| všetci nechali,~teraz sa takto klmačím, dusím, ~nože pomoc
217 6 | husičky mece, ~tie veľmi ťažko gágajú:~sto ráz vyletieť
218 17| plakala,~keď si pod krížom ťažkým žalostná ~ako tá osika stála.~ ~
219 9 | smutná, pamätná a horká:~Pri tejto vode žila vdovička, ~chudobná,
220 18| veď ma už všetci nechali,~teraz sa takto klmačím, dusím, ~
221 1 | Noc je – v tichej hore u vodičky, ~u skál
222 25| Vodička tiekla, strhala šaty, ~húsky vodičkou
223 17| Panna milostná, ~veď si ty tiež tak plakala,~keď si pod
224 1 | vodičky, ~u skál škaredých a tmavých,~ohník sa blyští v jednej
225 20| chudobnému kus chleba hodí, ~tomu sám pán boh pomôže!“~ ~
226 13| aj tam lietajú,~nad dvore tráva vyrástla hustá, ~zajačky
227 19| dievčičky, ~dajte mi vody trošíčka!~ ~
228 11| zbúdzala,~a cez deň dlhý aspoň trošíčku ~myška zas miesto prejala.~ ~
229 12| táto po zemi bežkala,~túto potichu starká poslúcha, ~
230 2 | čudného javí ten človek, ~tvár je dumami zakrytá.~ ~
231 3 | prostosrdečný – ~sem sa pred nocou ukryla.~ ~
232 23| Mária!“ ~boh ju vyslyší – umiera.~ ~
233 4 | sukničke, ako cipuška ~sa uzimená ohrieva:~polnoc nastáva,
234 19| studená vodička.~„Prosím vás, moje milé dievčičky, ~dajte
235 9 | horká:~Pri tejto vode žila vdovička, ~chudobná, stará, neborká.~ ~
236 24| holubičku – ~tá k bohu večnému letí,~ale už ani jednu dievčičku ~
237 15| Vetríček ako nútený veje, ~nocou šuští ak’ mátoha.~
238 25| dievky hľadati, ~dievky na veky skapaly.~ ~
239 6 | zdúva, husičky mece, ~tie veľmi ťažko gágajú:~sto ráz vyletieť
240 15| Vetríček ako nútený veje, ~nocou
241 24| jednu dievčičku ~nebolo viacej videti.~ ~
242 7 | gágajú –~vtedy pritrieli víchor, zafúkne – ~pľask! pľask!
243 24| dievčičku ~nebolo viacej videti.~ ~
244 5 | šumom vôd chodí – ~dievčičke vlasy vstávajú.~ ~
245 5 | Voda odbíja vlny žalostné, ~husičky po nej
246 5 | plávajú,~mníchova duša s šumom vôd chodí – ~dievčičke vlasy
247 25| tiekla, strhala šaty, ~húsky vodičkou plávali,~daromne pošli dievky
248 1 | Noc je – v tichej hore u vodičky, ~u skál škaredých a tmavých,~
249 14| zajačky ako čeliadka, ~keď von vychádza staričká,~kolom
250 27| Lebo tak vravia staré babičky: ~„Kara žiadneho
251 5 | chodí – ~dievčičke vlasy vstávajú.~ ~
252 7 | a už radostne gágajú –~vtedy pritrieli víchor, zafúkne – ~
253 23| kriedu sotiera. –~Starká vykríkne: „Jezus, Mária!“ ~boh ju
254 6 | veľmi ťažko gágajú:~sto ráz vyletieť chcejú krielami, ~sto ráz
255 24| Dušu vypúšťa ak’ holubičku – ~tá k bohu
256 13| lietajú,~nad dvore tráva vyrástla hustá, ~zajačky po nej skákajú.~ ~
257 2 | hlboký, ~na čele svätosť vyrytá,~dačo čudného javí ten človek, ~
258 23| Jezus, Mária!“ ~boh ju vyslyší – umiera.~ ~
259 18| plakať musím, ~veď ma už všetci nechali,~teraz sa takto
260 27| slnce hviezdičky – ~na svete všetko pominie.“~
261 21| Naozaj, ty krpka stará?“~všetky sa na ňu rozrihotaly, ~Evička,
262 19| Chodník vychádza z malej kapličky, ~pri ňom
263 7 | Už sa podvihnú, začnú lietati, ~a už radostne
264 7 | vtedy pritrieli víchor, zafúkne – ~pľask! pľask! do vody
265 2 | človek, ~tvár je dumami zakrytá.~ ~
266 4 | krik – ~hrúza na prsia zavieva.~ ~
267 3 | dievčička, ~čo na malinách zblúdila;~mních je pokojný, prostosrdečný – ~
268 11| stvoričku, ~keď sa brieždilo, zbúdzala,~a cez deň dlhý aspoň trošíčku ~
269 6 | Voda sa zdúva, husičky mece, ~tie veľmi
270 12| brnčala okolo ucha, ~táto po zemi bežkala,~túto potichu starká
271 20| mi prichodí, ~zle, kto sa zohnúť nemôže,~kto chudobnému kus
272 10| obťatá, ~skrčená ak’ ten zrelý klas;~nemala muža, sestričku,
273 21| ňu rozrihotaly, ~Evička, Zuza, i Mara.~ ~
274 2 | Šedivý celkom, tajný, hlboký, ~
275 13| sa rúca chalúpka pustá, ~šindle sem aj tam lietajú,~nad
276 1 | hore u vodičky, ~u skál škaredých a tmavých,~ohník sa blyští
277 5 | plávajú,~mníchova duša s šumom vôd chodí – ~dievčičke vlasy
278 15| ako nútený veje, ~nocou šuští ak’ mátoha.~Nemá mizerný
279 17| keď si pod krížom ťažkým žalostná ~ako tá osika stála.~ ~
280 5 | Voda odbíja vlny žalostné, ~husičky po nej plávajú,~
281 27| vravia staré babičky: ~„Kara žiadneho neminie,~skorej mesiačik,
282 18| dusím, ~nože pomoc mi v tom žiali!“~ ~
283 9 | a horká:~Pri tejto vode žila vdovička, ~chudobná, stará,
|