akoko-tajom | takom-zivot
Strophe
1 2| myšlienke dať telo? ~Už akokoľvek je a ako sa stane, ~jar
2 1| celú Žid ani babku nedá? ~Ale čo kopa dúm a myšlienok
3 6| spiknutie kujonov proti anjelovi ~uvalilo naňho hrôzu a okovy? ~. ~
4 1| za ktorú celú Žid ani babku nedá? ~Ale čo kopa dúm a
5 8| uprchnúť nádeju – a na tých bedárov za tými mrežami, ~čo sú
6 8| horké padne na temnice, ~na bezbožnú ruku hontianskej stolice, ~
7 4| druhý sedieť musí a zradcov bezbožných rozštvrtia na kusy. ~Obeť
8 2| vystátej vychádza rovine ~a v bezčetných tvárach rozľahlosť preniká, ~
9 1| upokojí, ~ktorej sa nekorí bezdušná holota ~a skutočnosť kazí
10 8| len aby v tých mukách bezpečne sedeli, ~ak nočné mátohy
11 6| vonká,na vetre zahynie. ~Kto biede, trápeniu chudáka neverí, ~
12 1| daromné a budúcnosť tmavá. ~Biedna je to duša, čo sa vždy nazdáva – ~
13 8| mátohy do mraku zazdené, ~z bieleho dňa na noc tmavú vysúdené. ~
14 6| nepodá mu žiadnu potechu, ~čo bije na veži bez všeho prospechu ~
15 8| najprísnejší rozkaz poručený: ~Bľachy poopátrať, rabom nože pobrať
16 1| potreba suchá, neodbytná, bledá ~pred dvere zasadne a odbyť
17 2| robí prostredníka, ~čo z blízkeho lesa veje, pofukuje ~a rovne
18 4| vec – ~a celej povesti boh dá šťastný koniec... ... ~. ~
19 7| statočnosti, v tmavej, bohopustej kynožený sieti, ~ak’ by
20 9| jej potecha padla v krutom boji. ~Priateľ spomínava priateľa
21 8| vysúdené. ~Nastúpil deň slávny božieho Vstúpenia, ~dávno už dejepis
22 7| spravodlivosti, ~pre zásluhy, brané od vraha za hriechy, ~musí
23 8| kráča v ťažkých putách bránou do temného žalára vedený, ~
24 2| zelenému, ~hora sa ozýva brehu lipovému, ~poľana poľane,
25 4| statkári. ~S kolmi skoro budú hotoví tesári. ~Sudca, kňaz
26 4| príklad vždy živý svetu budúcemu. ~Už sú dané k tomu potrebné
27 1| nevole. ~Hádanie daromné a budúcnosť tmavá. ~Biedna je to duša,
28 1| ten uzná, čo krv ľudskú búri – šuhaj zamyslený na lavici
29 3| nezľakne kosami? ~Počkajte, buriči, čo sa stane s vami!! . ~
30 8| vartu stojí, nehľadiac na búrku, zimu, fujak, leju, ~aby
31 4| Vedľa oznámenia na ceste má byť kat, vietor od poludnia
32 4| prirazí ~v zbrojnej hotovosti. Čakajú statkári. ~S kolmi skoro
33 9| čŕstvy zdúva divné mu sny z čela – ~a po dlhej noci tešia
34 3| náš šuhaj vykvitol na čele povstania. ~Kto sa pred
35 1| nesmierna veda, ~za ktorú celú Žid ani babku nedá? ~Ale
36 9| prvý stratený, ~divnými cestami je vyslobodený; ~vietor
37 4| kalendári. Vedľa oznámenia na ceste má byť kat, vietor od poludnia
38 8| ľahkomyseľné na rozličné cesty hnedky sa rozišli jazyčné
39 2| čo v ňom tlelo? Či bude chcieť svojej myšlienke dať telo? ~
40 1| vrany rozďugajú s vztekom a chlapci tú povesť dokončia s posmechom.
41 7| svet, a vrah po slobode chodí v povážnosti – ~a on padol,
42 6| zahynie. ~Kto biede, trápeniu chudáka neverí, ~nech počúva v noci
43 9| mnoho sa zmenilo za tú chvíľu krátku, ~viac dejín storočia
44 6| nevinný? ~jestli nevedomosť a chyba sudcova, ~svedkov nesvedomie –
45 2| šuhaj, čo v ňom tlelo? Či bude chcieť svojej myšlienke
46 5| dievčina Šahy oplakala, ~čo cicajú krásu, zdravie šuhajovi, ~
47 6| okovách ak’ škodného zvera. ~Cieľ jeho – slobodu – svet neuznáva
48 7| potechy, ~umrieť svojim cieľom skrz hanobné súdy a deliť
49 8| pobrať a na dvere hrubé čiernu udrieť pečať. ~... ~. ~
50 1| Svet celý je nástroj len čistej nutnosti, bez svedomia,
51 1| rozumu. ~Bez ducha, bez citu a statočnej vôle ~panghart,
52 1| noci straší; ~potom ži, človeče, v takom obležení! Hádž
53 7| poviete na to, keď pre túžby, cnosti, sväté presvedčenie, cit
54 9| je vyslobodený; ~vietor čŕstvy zdúva divné mu sny z čela – ~
55 8| jazyčné povesti; ~aby na čudáky ľudí neklamali, ~husári
56 4| a celej povesti boh dá šťastný koniec... ... ~. ~
57 1| do života? Na statočnosť dač’ klásť, mienka obecnosti? ~
58 1| sa nepremení. ~A započni dačo! – Len sa pokáž svetu!
59 2| lúky, rozosial kvetiny, ~dal hlas dolám, sadu, háju zelenému, ~
60 9| tu deva do poľa hľadí ďalekého ~a drahá pamiatka srdce
61 9| hlbine, ~jej milý zahynul v ďalekej krajine. ~Stí zašli obeťou
62 4| živý svetu budúcemu. ~Už sú dané k tomu potrebné rozkazy. ~
63 1| klamu a nevole. ~Hádanie daromné a budúcnosť tmavá. ~Biedna
64 8| slávny božieho Vstúpenia, ~dávno už dejepis hontského väzenia ~
65 8| čo v noci, čo vo dne, v daždi vartu stojí, nehľadiac
66 9| narieka opustená mati ~s dcérkami na poli, kde kríž na znak
67 3| Ľud z okolných dedín dovedna sa zháňa, ~náš šuhaj
68 8| božieho Vstúpenia, ~dávno už dejepis hontského väzenia ~nemal
69 9| tú chvíľu krátku, ~viac dejín storočia prešlé nepodali. ~
70 9| výklad na zaniklé jedinký dejiny, ~tiahne ak’ pútnica z krajiny
71 7| cieľom skrz hanobné súdy a deliť jedného zločinca osudy, ~
72 9| spomínava priateľa padlého, ~tu deva do poľa hľadí ďalekého ~
73 5| tvrdší ako skala, ~nejedna dievčina Šahy oplakala, ~čo cicajú
74 4| lesoch poletujú. ~Panie na divadlo sa pilne hotujú, ~vyletieť
75 8| domom stoličným zastali. ~Divákov, zemianstva, národa sila,
76 9| vyslobodený; ~vietor čŕstvy zdúva divné mu sny z čela – ~a po dlhej
77 9| všetkým tým prvý stratený, ~divnými cestami je vyslobodený; ~
78 9| divné mu sny z čela – ~a po dlhej noci tešia sa priatelia. ~
79 8| mraku zazdené, ~z bieleho dňa na noc tmavú vysúdené. ~
80 8| zbroji, ~čo v noci, čo vo dne, v daždi vartu stojí, nehľadiac
81 4| potrebné rozkazy. ~Zajtra lebo dneska čo vojsko prirazí ~v zbrojnej
82 8| mrežami, ~čo sú tam za živa dnuká pochovaní, ~od ktorých nežiada
83 1| vztekom a chlapci tú povesť dokončia s posmechom. Čo potom zámery,
84 2| rozosial kvetiny, ~dal hlas dolám, sadu, háju zelenému, ~hora
85 2| lipovému, ~poľana poľane, dolina doline – ~život na vystátej
86 8| hontianskej stolice, ~na ten dom pošmúrny, hajducha vo zbroji, ~
87 6| dôvera viac sa nenavráti, ~domnienka zlá o ňom, kým je živý,
88 8| neklamali, ~husári pred domom stoličným zastali. ~Divákov,
89 5| moriace muky, ~keď sa raz dostane do stoličnej ruky. . ~
90 1| najkrásnejšie túžby, ~keď sa raz dostaneš do tak tvrdej služby? Čo
91 3| Ľud z okolných dedín dovedna sa zháňa, ~náš šuhaj vykvitol
92 6| na hriechy. ~Poctivosť, dôvera viac sa nenavráti, ~domnienka
93 7| poriadkom, súdu a zákonu, ~za dôvod očitý o ráze zákonov, ~že
94 9| do poľa hľadí ďalekého ~a drahá pamiatka srdce hne v hlbine, ~
95 6| priateľ a rodina. Jemu zväzky drahé nedajú potechy, ~samá myseľ
96 6| bude videti. ~Každý predmet drahý jeho cit zatína, ~musí zaň
97 6| prospechu ~a z jednej do druhej prechádza hodiny. ~Čo poviete
98 4| Jedného obesia, druhý sedieť musí a zradcov bezbožných
99 6| trpké cit jeho zožiera: ~Držia ho v okovách ak’ škodného
100 1| vše pod nebom, slncom držiaci za spôsob: ~výhody, sebectvo –
101 7| nejedna je hŕba kujonov, ~držiacich sa preto ak’ reťaz pospolu, ~
102 1| okrem pravdy a rozumu. ~Bez ducha, bez citu a statočnej vôle ~
103 2| rovni šírej jarný vietor duje. ~Jar táto pamätná bude
104 1| babku nedá? ~Ale čo kopa dúm a myšlienok dvesto? ~Vyprázdnil
105 1| budúcnosť tmavá. ~Biedna je to duša, čo sa vždy nazdáva – ~pre
106 1| čo kopa dúm a myšlienok dvesto? ~Vyprázdnil fajku a položil
107 1| myšlienok dvesto? ~Vyprázdnil fajku a položil na miesto. ~... ~. ~
108 6| ziskužiadostivosť sudcu falošného, ~spiknutie kujonov proti
109 8| nehľadiac na búrku, zimu, fujak, leju, ~aby zničil väzňom
110 6| počúva v noci stískanie fujery, ~ktorú väzeň potme ukradomky
111 4| vietor od poludnia už započal fúkať, každý je ochotný za pospolitú
112 1| narodený z klamu a nevole. ~Hádanie daromné a budúcnosť tmavá. ~
113 1| človeče, v takom obležení! Hádž sa od zúfania – stav sa
114 8| stolice, ~na ten dom pošmúrny, hajducha vo zbroji, ~čo v noci, čo
115 2| pol'a, kde oko, kde srdce hájik nasycuje ~a po rovni šírej
116 2| dal hlas dolám, sadu, háju zelenému, ~hora sa ozýva
117 6| cit zatína, ~musí zaň sa hanbiť priateľ a rodina. Jemu
118 6| pomsta, závisť, zrada soka hanebného, ~ziskužiadostivosť sudcu
119 7| reťaz pospolu, ~aby ich hanebnosť mala moc zákonu!? ~. ~
120 7| umrieť svojim cieľom skrz hanobné súdy a deliť jedného zločinca
121 9| padlého, ~tu deva do poľa hľadí ďalekého ~a drahá pamiatka
122 2| rozosial kvetiny, ~dal hlas dolám, sadu, háju zelenému, ~
123 9| drahá pamiatka srdce hne v hlbine, ~jej milý zahynul v ďalekej
124 1| do tak tvrdej služby? Čo hlbokosť tvoja a nesmierna veda, ~
125 6| nepremení, ~darmo plače, hluché opakujú steny, ~darmo milá,
126 9| a drahá pamiatka srdce hne v hlbine, ~jej milý zahynul
127 8| ľahkomyseľné na rozličné cesty hnedky sa rozišli jazyčné povesti; ~
128 7| kynožený sieti, ~ak’ by nebol hoden svetla, čo von svieti!?
129 6| jednej do druhej prechádza hodiny. ~Čo poviete na to, jestli
130 2| pofukuje ~a rovne s vrchami, hoľami spojuje. ~Prírody rozkošnej
131 1| ktorej sa nekorí bezdušná holota ~a skutočnosť kazí priechod
132 8| temnice, ~na bezbožnú ruku hontianskej stolice, ~na ten dom pošmúrny,
133 5| šuhaj tam bol zatvorený. ~Tí hontianski páni, tvrdší ako skala, ~
134 5| Ak ste o hontianskom počuli väzení – ~nejeden
135 8| Vstúpenia, ~dávno už dejepis hontského väzenia ~nemal tak pamätný
136 2| dolám, sadu, háju zelenému, ~hora sa ozýva brehu lipovému, ~
137 4| radosti, ~čo v susedných horách, lesoch poletujú. ~Panie
138 8| Presvedčenie horké padne na temnice, ~na bezbožnú
139 1| aj smelého plaší, ~lump, horší jako ten, čo po noci straší; ~
140 4| statkári. ~S kolmi skoro budú hotoví tesári. ~Sudca, kňaz ochotne
141 4| vojsko prirazí ~v zbrojnej hotovosti. Čakajú statkári. ~S kolmi
142 4| Panie na divadlo sa pilne hotujú, ~vyletieť ak’ pávy na to
143 7| zákonov, ~že obec nejedna je hŕba kujonov, ~držiacich sa preto
144 1| lásky – myšlienky pravý hrob, ~vše pod nebom, slncom
145 6| anjelovi ~uvalilo naňho hrôzu a okovy? ~. ~
146 8| nože pobrať a na dvere hrubé čiernu udrieť pečať. ~... ~. ~
147 8| čudáky ľudí neklamali, ~husári pred domom stoličným zastali. ~
148 9| pamätný ten čas oplakali, ~na hýbania, ohne, povstania, prevraty ~
149 7| ak’ reťaz pospolu, ~aby ich hanebnosť mala moc zákonu!? ~. ~
150 8| pochovaní, ~od ktorých nežiada inšie viac svet celý, ~len aby
151 1| smelého plaší, ~lump, horší jako ten, čo po noci straší; ~
152 2| nasycuje ~a po rovni šírej jarný vietor duje. ~Jar táto pamätná
153 2| Slnce jasné svieti na šíre krajiny –
154 8| cesty hnedky sa rozišli jazyčné povesti; ~aby na čudáky
155 9| miest, ~výklad na zaniklé jedinký dejiny, ~tiahne ak’ pútnica
156 6| bez všeho prospechu ~a z jednej do druhej prechádza hodiny. ~
157 6| hanbiť priateľ a rodina. Jemu zväzky drahé nedajú potechy, ~
158 4| sľúbil, že bude pekný, v kalendári. Vedľa oznámenia na ceste
159 6| potechy, ~samá myseľ na ne je kára na hriechy. ~Poctivosť,
160 4| oznámenia na ceste má byť kat, vietor od poludnia už
161 1| bezdušná holota ~a skutočnosť kazí priechod do života? Na
162 1| nazdáva – ~pre zdania možný klam zabudne v svete žiť a necíti,
163 1| vôle ~panghart, narodený z klamu a nevole. ~Hádanie daromné
164 1| života? Na statočnosť dač’ klásť, mienka obecnosti? ~Svet
165 2| tajomná moc volá ~vyliezť z klietok mestských do šíreho pol'
166 4| budú hotoví tesári. ~Sudca, kňaz ochotne stoja k povinnosti, ~
167 4| hotovosti. Čakajú statkári. ~S kolmi skoro budú hotoví tesári. ~
168 9| národom povesť, ~uprchlá z konečnej záhuby krajín, miest, ~výklad
169 4| celej povesti boh dá šťastný koniec... ... ~. ~
170 1| ani babku nedá? ~Ale čo kopa dúm a myšlienok dvesto? ~
171 3| sa pred ostrými nezľakne kosami? ~Počkajte, buriči, čo sa
172 1| zasadne a odbyť sa nedá, ~v kostlivca podobe aj smelého plaší, ~
173 8| strach; ~väzeň poviazaný kráča v ťažkých putách bránou
174 9| uprchlá z konečnej záhuby krajín, miest, ~výklad na zaniklé
175 5| Šahy oplakala, ~čo cicajú krásu, zdravie šuhajovi, ~aj toho
176 9| sa zmenilo za tú chvíľu krátku, ~viac dejín storočia prešlé
177 4| povinnosti, ~oči prídu zakryť krkavci z radosti, ~čo v susedných
178 9| že tu jej potecha padla v krutom boji. ~Priateľ spomínava
179 1| Kto skúsil, ten uzná, čo krv ľudskú búri – šuhaj zamyslený
180 1| na nádeji samej upokojí, ~ktorej sa nekorí bezdušná holota ~
181 8| živa dnuká pochovaní, ~od ktorých nežiada inšie viac svet
182 1| šuhaj zamyslený na lavici kúri. ~Čo začať? Čo robiť, keď
183 4| bezbožných rozštvrtia na kusy. ~Obeť spravodlivá zákonu
184 2| zafarbil lúky, rozosial kvetiny, ~dal hlas dolám, sadu,
185 6| nenavráti, ~domnienka zlá o ňom, kým je živý, platí. ~On, rukou
186 7| statočnosti, v tmavej, bohopustej kynožený sieti, ~ak’ by nebol hoden
187 8| zlopovestný väzeň. Tu ľahkomyseľné na rozličné cesty hnedky
188 6| ktorú väzeň potme ukradomky lapá, ~keď temničiar zaspal, ,
189 1| nutnosti, bez svedomia, lásky – myšlienky pravý hrob, ~
190 1| búri – šuhaj zamyslený na lavici kúri. ~Čo začať? Čo robiť,
191 4| potrebné rozkazy. ~Zajtra lebo dneska čo vojsko prirazí ~
192 8| nehľadiac na búrku, zimu, fujak, leju, ~aby zničil väzňom uprchnúť
193 6| kríž a trápa. Jeho osud v lepšie žiaden nepremení, ~darmo
194 2| prostredníka, ~čo z blízkeho lesa veje, pofukuje ~a rovne
195 4| čo v susedných horách, lesoch poletujú. ~Panie na divadlo
196 2| zelenému, ~hora sa ozýva brehu lipovému, ~poľana poľane, dolina
197 3| Ľud z okolných dedín dovedna
198 8| povesti; ~aby na čudáky ľudí neklamali, ~husári pred
199 1| skúsil, ten uzná, čo krv ľudskú búri – šuhaj zamyslený
200 2| krajiny – máj zafarbil lúky, rozosial kvetiny, ~dal
201 1| podobe aj smelého plaší, ~lump, horší jako ten, čo po noci
202 2| svieti na šíre krajiny – máj zafarbil lúky, rozosial
203 1| otroctvo, zdrevenelosť umu, majúc všetko okrem pravdy a rozumu. ~
204 7| pospolu, ~aby ich hanebnosť mala moc zákonu!? ~. ~
205 6| steny, ~darmo milá, otec, mať ho má v pamäti, ~on sotva
206 9| nejedna narieka opustená mati ~s dcérkami na poli, kde
207 8| bezpečne sedeli, ~ak nočné mátohy do mraku zazdené, ~z bieleho
208 9| zhnití a zapomenutí. ~Mnohá medzi svetom a národom povesť, ~
209 6| preňho nesvieti slnce, ani mesiac, ~ani čas, nepodá mu žiadnu
210 2| volá ~vyliezť z klietok mestských do šíreho pol'a, kde oko,
211 1| Na statočnosť dač’ klásť, mienka obecnosti? ~Svet celý je
212 9| konečnej záhuby krajín, miest, ~výklad na zaniklé jedinký
213 7| trpieť, ~ani zem tá nosiť, miesta dať tento svet, a vrah
214 6| hluché opakujú steny, ~darmo milá, otec, mať ho má v pamäti, ~
215 9| srdce hne v hlbine, ~jej milý zahynul v ďalekej krajine. ~
216 9| zemi zhnití a zapomenutí. ~Mnohá medzi svetom a národom povesť, ~
217 9| našej povesti začiatku, ~mnoho sa zmenilo za tú chvíľu
218 5| okovy. ~Nie každý vydrží tie moriace muky, ~keď sa raz dostane
219 1| vždy nazdáva – ~pre zdania možný klam zabudne v svete žiť
220 8| sedeli, ~ak nočné mátohy do mraku zazdené, ~z bieleho dňa
221 8| na tých bedárov za tými mrežami, ~čo sú tam za živa dnuká
222 6| iba žije preto, aby bol mučený. ~Povedomie trpké cit jeho
223 8| svet celý, ~len aby v tých mukách bezpečne sedeli, ~ak nočné
224 5| každý vydrží tie moriace muky, ~keď sa raz dostane do
225 6| drahé nedajú potechy, ~samá myseľ na ne je kára na hriechy. ~
226 2| Či bude chcieť svojej myšlienke dať telo? ~Už akokoľvek
227 1| bez svedomia, lásky – myšlienky pravý hrob, ~vše pod nebom,
228 1| nedá? ~Ale čo kopa dúm a myšlienok dvesto? ~Vyprázdnil fajku
229 1| nič nestojí? ~Kto sa na nádeji samej upokojí, ~ktorej sa
230 8| aby zničil väzňom uprchnúť nádeju – a na tých bedárov za
231 1| posmechom. Čo potom zámery, najkrásnejšie túžby, ~keď sa raz dostaneš
232 8| temného žalára vedený, ~vartám najprísnejší rozkaz poručený: ~Bľachy
233 6| proti anjelovi ~uvalilo naňho hrôzu a okovy? ~. ~
234 9| povstania, prevraty ~nejedna narieka opustená mati ~s dcérkami
235 7| Jestli ten narobil mu tieto trápenia, čo nikde
236 8| zastali. ~Divákov, zemianstva, národa sila, strach; ~väzeň poviazaný
237 1| statočnej vôle ~panghart, narodený z klamu a nevole. ~Hádanie
238 9| zapomenutí. ~Mnohá medzi svetom a národom povesť, ~uprchlá z konečnej
239 2| Jar táto pamätná bude pre národy, ~zore splameneli občianskej
240 1| prachom ťa vetry zametú, ~naskutku ťa vrany rozďugajú s vztekom
241 1| obecnosti? ~Svet celý je nástroj len čistej nutnosti, bez
242 8| na noc tmavú vysúdené. ~Nastúpil deň slávny božieho Vstúpenia, ~
243 2| kde oko, kde srdce hájik nasycuje ~a po rovni šírej jarný
244 6| platí. ~On, rukou zákona navždy porazený, ~iba žije preto,
245 1| Biedna je to duša, čo sa vždy nazdáva – ~pre zdania možný klam
246 3| dedín dovedna sa zháňa, ~náš šuhaj vykvitol na čele povstania. ~
247 9| Rok prešiel od našej povesti začiatku, ~mnoho
248 6| potechy, ~samá myseľ na ne je kára na hriechy. ~Poctivosť,
249 7| väzenia, ~čo by ho nemalo ani nebo trpieť, ~ani zem tá nosiť,
250 7| kynožený sieti, ~ak’ by nebol hoden svetla, čo von svieti!?
251 1| myšlienky pravý hrob, ~vše pod nebom, slncom držiaci za spôsob: ~
252 6| trápeniu chudáka neverí, ~nech počúva v noci stískanie
253 1| klam zabudne v svete žiť a necíti, iba keď ho začne páliť,
254 6| rodina. Jemu zväzky drahé nedajú potechy, ~samá myseľ na
255 8| dne, v daždi vartu stojí, nehľadiac na búrku, zimu, fujak, leju, ~
256 5| hontianskom počuli väzení – ~nejeden už šuhaj tam bol zatvorený. ~
257 9| storočia prešlé nepodali. ~Nejedni pamätný ten čas oplakali, ~
258 8| povesti; ~aby na čudáky ľudí neklamali, ~husári pred domom stoličným
259 1| samej upokojí, ~ktorej sa nekorí bezdušná holota ~a skutočnosť
260 8| dejepis hontského väzenia ~nemal tak pamätný a nezábudný
261 7| iba do väzenia, ~čo by ho nemalo ani nebo trpieť, ~ani zem
262 6| sudcova, ~svedkov nesvedomie – nenávisť vrahova, ~pomsta, závisť,
263 6| Poctivosť, dôvera viac sa nenavráti, ~domnienka zlá o ňom, kým
264 1| páliť, keď potreba suchá, neodbytná, bledá ~pred dvere zasadne
265 7| tieto trápenia, čo nikde nepatrí, iba do väzenia, ~čo by
266 6| slnce, ani mesiac, ~ani čas, nepodá mu žiadnu potechu, ~čo bije
267 9| viac dejín storočia prešlé nepodali. ~Nejedni pamätný ten čas
268 1| služby? Čo hlbokosť tvoja a nesmierna veda, ~za ktorú celú Žid
269 1| začať? Čo robiť, keď vše nič nestojí? ~Kto sa na nádeji samej
270 6| chyba sudcova, ~svedkov nesvedomie – nenávisť vrahova, ~pomsta,
271 6| neuznáva viac! Už preňho nesvieti slnce, ani mesiac, ~ani
272 6| Cieľ jeho – slobodu – svet neuznáva viac! Už preňho nesvieti
273 6| jestli je nevinný? ~jestli nevedomosť a chyba sudcova, ~svedkov
274 6| biede, trápeniu chudáka neverí, ~nech počúva v noci stískanie
275 6| poviete na to, jestli je nevinný? ~jestli nevedomosť a chyba
276 1| panghart, narodený z klamu a nevole. ~Hádanie daromné a budúcnosť
277 8| väzenia ~nemal tak pamätný a nezábudný deň. ~Prichádza ten ťažký,
278 3| povstania. ~Kto sa pred ostrými nezľakne kosami? ~Počkajte, buriči,
279 8| dnuká pochovaní, ~od ktorých nežiada inšie viac svet celý, ~len
280 1| začať? Čo robiť, keď vše nič nestojí? ~Kto sa na nádeji
281 5| prekliala, čo zmyslel okovy. ~Nie každý vydrží tie moriace
282 7| narobil mu tieto trápenia, čo nikde nepatrí, iba do väzenia, ~
283 8| zazdené, ~z bieleho dňa na noc tmavú vysúdené. ~Nastúpil
284 8| mukách bezpečne sedeli, ~ak nočné mátohy do mraku zazdené, ~
285 7| nebo trpieť, ~ani zem tá nosiť, miesta dať tento svet,
286 8| Bľachy poopátrať, rabom nože pobrať a na dvere hrubé
287 2| ostane, ~že skorej zabudnú na ňu šíre svety, ~ako by mu ona
288 1| celý je nástroj len čistej nutnosti, bez svedomia, lásky –
289 7| očitý o ráze zákonov, ~že obec nejedna je hŕba kujonov, ~
290 1| statočnosť dač’ klásť, mienka obecnosti? ~Svet celý je nástroj len
291 4| Jedného obesia, druhý sedieť musí a zradcov
292 9| ďalekej krajine. ~Stí zašli obeťou občianskej pokuty ~a sú
293 6| Väčšina obledne, na posmech vycivie a keď
294 1| potom ži, človeče, v takom obležení! Hádž sa od zúfania – stav
295 4| hotoví tesári. ~Sudca, kňaz ochotne stoja k povinnosti, ~oči
296 4| započal fúkať, každý je ochotný za pospolitú vec – ~a celej
297 4| ochotne stoja k povinnosti, ~oči prídu zakryť krkavci z radosti, ~
298 7| súdu a zákonu, ~za dôvod očitý o ráze zákonov, ~že obec
299 1| bledá ~pred dvere zasadne a odbyť sa nedá, ~v kostlivca podobe
300 7| vraha za hriechy, ~musí sa odrieknuť už všetkej potechy, ~umrieť
301 9| čas oplakali, ~na hýbania, ohne, povstania, prevraty ~nejedna
302 2| mestských do šíreho pol'a, kde oko, kde srdce hájik nasycuje ~
303 3| Ľud z okolných dedín dovedna sa zháňa, ~
304 6| jeho zožiera: ~Držia ho v okovách ak’ škodného zvera. ~Cieľ
305 1| zdrevenelosť umu, majúc všetko okrem pravdy a rozumu. ~Bez ducha,
306 2| ňu šíre svety, ~ako by mu ona vypadla z pamäti. ~Po celej
307 6| nepremení, ~darmo plače, hluché opakujú steny, ~darmo milá, otec,
308 1| sebectvo – všetky jeho skutky, ~opierajúci sa na samé predsudky, ~na
309 5| nejedna dievčina Šahy oplakala, ~čo cicajú krásu, zdravie
310 9| Nejedni pamätný ten čas oplakali, ~na hýbania, ohne, povstania,
311 9| prevraty ~nejedna narieka opustená mati ~s dcérkami na poli,
312 2| tá pre šuhaja tak vážnou ostane, ~že skorej zabudnú na ňu
313 3| povstania. ~Kto sa pred ostrými nezľakne kosami? ~Počkajte,
314 6| jeho kríž a trápa. Jeho osud v lepšie žiaden nepremení, ~
315 7| a deliť jedného zločinca osudy, ~vydrapený silou zo svojho
316 6| opakujú steny, ~darmo milá, otec, mať ho má v pamäti, ~on
317 1| predsudky, ~na slabosť, otroctvo, zdrevenelosť umu, majúc
318 4| pekný, v kalendári. Vedľa oznámenia na ceste má byť kat, vietor
319 2| háju zelenému, ~hora sa ozýva brehu lipovému, ~poľana
320 9| stojí, ~že tu jej potecha padla v krutom boji. ~Priateľ
321 9| Priateľ spomínava priateľa padlého, ~tu deva do poľa hľadí
322 8| Presvedčenie horké padne na temnice, ~na bezbožnú
323 7| chodí v povážnosti – ~a on padol, obeť vlastnej statočnosti,
324 1| necíti, iba keď ho začne páliť, keď potreba suchá, neodbytná,
325 2| jarný vietor duje. ~Jar táto pamätná bude pre národy, ~zore splameneli
326 9| hľadí ďalekého ~a drahá pamiatka srdce hne v hlbine, ~jej
327 1| bez citu a statočnej vôle ~panghart, narodený z klamu a nevole. ~
328 5| zatvorený. ~Tí hontianski páni, tvrdší ako skala, ~nejedna
329 4| horách, lesoch poletujú. ~Panie na divadlo sa pilne hotujú, ~
330 4| pilne hotujú, ~vyletieť ak’ pávy na to miesto skáry – ~čas
331 8| dvere hrubé čiernu udrieť pečať. ~... ~. ~
332 4| skáry – ~čas sľúbil, že bude pekný, v kalendári. Vedľa oznámenia
333 4| poletujú. ~Panie na divadlo sa pilne hotujú, ~vyletieť ak’ pávy
334 6| žiaden nepremení, ~darmo plače, hluché opakujú steny, ~
335 6| zlá o ňom, kým je živý, platí. ~On, rukou zákona navždy
336 1| kostlivca podobe aj smelého plaší, ~lump, horší jako ten,
337 8| Bľachy poopátrať, rabom nože pobrať a na dvere hrubé čiernu
338 8| čo sú tam za živa dnuká pochovaní, ~od ktorých nežiada inšie
339 3| ostrými nezľakne kosami? ~Počkajte, buriči, čo sa stane s vami!! . ~
340 6| ne je kára na hriechy. ~Poctivosť, dôvera viac sa nenavráti, ~
341 5| Ak ste o hontianskom počuli väzení – ~nejeden už šuhaj
342 6| trápeniu chudáka neverí, ~nech počúva v noci stískanie fujery, ~
343 1| myšlienky pravý hrob, ~vše pod nebom, slncom držiaci za
344 1| odbyť sa nedá, ~v kostlivca podobe aj smelého plaší, ~lump,
345 2| čo z blízkeho lesa veje, pofukuje ~a rovne s vrchami, hoľami
346 1| A započni dačo! – Len sa pokáž svetu! Na ulici s prachom
347 9| zašli obeťou občianskej pokuty ~a sú v zemi zhnití a zapomenutí. ~
348 2| klietok mestských do šíreho pol'a, kde oko, kde srdce hájik
349 9| priateľa padlého, ~tu deva do poľa hľadí ďalekého ~a drahá
350 2| sa ozýva brehu lipovému, ~poľana poľane, dolina doline – ~
351 2| brehu lipovému, ~poľana poľane, dolina doline – ~život
352 4| susedných horách, lesoch poletujú. ~Panie na divadlo sa pilne
353 9| opustená mati ~s dcérkami na poli, kde kríž na znak stojí, ~
354 1| dvesto? ~Vyprázdnil fajku a položil na miesto. ~... ~. ~
355 4| ceste má byť kat, vietor od poludnia už započal fúkať, každý
356 6| nesvedomie – nenávisť vrahova, ~pomsta, závisť, zrada soka hanebného, ~
357 8| rozkaz poručený: ~Bľachy poopátrať, rabom nože pobrať a na
358 6| On, rukou zákona navždy porazený, ~iba žije preto, aby bol
359 7| svojho úkonu, ~na posmech poriadkom, súdu a zákonu, ~za dôvod
360 8| vartám najprísnejší rozkaz poručený: ~Bľachy poopátrať, rabom
361 1| chlapci tú povesť dokončia s posmechom. Čo potom zámery, najkrásnejšie
362 4| fúkať, každý je ochotný za pospolitú vec – ~a celej povesti
363 7| držiacich sa preto ak’ reťaz pospolu, ~aby ich hanebnosť mala
364 9| na znak stojí, ~že tu jej potecha padla v krutom boji. ~Priateľ
365 6| ani čas, nepodá mu žiadnu potechu, ~čo bije na veži bez všeho
366 6| stískanie fujery, ~ktorú väzeň potme ukradomky lapá, ~keď temničiar
367 1| keď ho začne páliť, keď potreba suchá, neodbytná, bledá ~
368 4| budúcemu. ~Už sú dané k tomu potrebné rozkazy. ~Zajtra lebo dneska
369 7| vrah po slobode chodí v povážnosti – ~a on padol, obeť vlastnej
370 6| preto, aby bol mučený. ~Povedomie trpké cit jeho zožiera: ~
371 8| národa sila, strach; ~väzeň poviazaný kráča v ťažkých putách
372 4| Sudca, kňaz ochotne stoja k povinnosti, ~oči prídu zakryť krkavci
373 8| hontianskej stolice, ~na ten dom pošmúrny, hajducha vo zbroji, ~čo
374 1| pokáž svetu! Na ulici s prachom ťa vetry zametú, ~naskutku
375 1| umu, majúc všetko okrem pravdy a rozumu. ~Bez ducha, bez
376 2| krajine, ~rozbroje vypukli práve na doline. ~. ~
377 1| svedomia, lásky – myšlienky pravý hrob, ~vše pod nebom, slncom
378 6| prospechu ~a z jednej do druhej prechádza hodiny. ~Čo poviete na to,
379 6| potechy už bude videti. ~Každý predmet drahý jeho cit zatína, ~
380 1| opierajúci sa na samé predsudky, ~na slabosť, otroctvo,
381 5| zdravie šuhajovi, ~aj toho prekliala, čo zmyslel okovy. ~Nie
382 6| svet neuznáva viac! Už preňho nesvieti slnce, ani mesiac, ~
383 2| bezčetných tvárach rozľahlosť preniká, ~vietor príjemného robí
384 9| hýbania, ohne, povstania, prevraty ~nejedna narieka opustená
385 9| Rok prešiel od našej povesti začiatku, ~
386 9| krátku, ~viac dejín storočia prešlé nepodali. ~Nejedni pamätný
387 9| boji. ~Priateľ spomínava priateľa padlého, ~tu deva do poľa
388 9| a po dlhej noci tešia sa priatelia. ~
389 8| pamätný a nezábudný deň. ~Prichádza ten ťažký, zlopovestný väzeň.
390 4| stoja k povinnosti, ~oči prídu zakryť krkavci z radosti, ~
391 1| holota ~a skutočnosť kazí priechod do života? Na statočnosť
392 2| rozľahlosť preniká, ~vietor príjemného robí prostredníka, ~čo z
393 4| spravodlivá zákonu prísnemu ~na príklad vždy živý svetu budúcemu. ~
394 4| Zajtra lebo dneska čo vojsko prirazí ~v zbrojnej hotovosti. Čakajú
395 2| vrchami, hoľami spojuje. ~Prírody rozkošnej tajomná moc volá ~
396 4| Obeť spravodlivá zákonu prísnemu ~na príklad vždy živý svetu
397 2| občianskej slobody. ~Ako to privíta šuhaj, čo v ňom tlelo?
398 6| čo bije na veži bez všeho prospechu ~a z jednej do druhej prechádza
399 2| vietor príjemného robí prostredníka, ~čo z blízkeho lesa veje,
400 6| falošného, ~spiknutie kujonov proti anjelovi ~uvalilo naňho
401 9| šuhaj, před všetkým tým prvý stratený, ~divnými cestami
402 8| poviazaný kráča v ťažkých putách bránou do temného žalára
403 9| jedinký dejiny, ~tiahne ak’ pútnica z krajiny do krajiny – ~
404 8| poručený: ~Bľachy poopátrať, rabom nože pobrať a na dvere
405 4| oči prídu zakryť krkavci z radosti, ~čo v susedných horách,
406 7| zákonu, ~za dôvod očitý o ráze zákonov, ~že obec nejedna
407 7| držiacich sa preto ak’ reťaz pospolu, ~aby ich hanebnosť
408 2| preniká, ~vietor príjemného robí prostredníka, ~čo z blízkeho
409 1| lavici kúri. ~Čo začať? Čo robiť, keď vše nič nestojí? ~Kto
410 6| zaň sa hanbiť priateľ a rodina. Jemu zväzky drahé nedajú
411 9| Rok prešiel od našej povesti
412 2| život na vystátej vychádza rovine ~a v bezčetných tvárach
413 2| blízkeho lesa veje, pofukuje ~a rovne s vrchami, hoľami spojuje. ~
414 2| srdce hájik nasycuje ~a po rovni šírej jarný vietor duje. ~
415 2| varí zbúrenie krajine, ~rozbroje vypukli práve na doline. ~. ~
416 1| zametú, ~naskutku ťa vrany rozďugajú s vztekom a chlapci tú
417 8| rozličné cesty hnedky sa rozišli jazyčné povesti; ~aby na
418 8| vedený, ~vartám najprísnejší rozkaz poručený: ~Bľachy poopátrať,
419 4| sú dané k tomu potrebné rozkazy. ~Zajtra lebo dneska čo
420 2| hoľami spojuje. ~Prírody rozkošnej tajomná moc volá ~vyliezť
421 2| a v bezčetných tvárach rozľahlosť preniká, ~vietor príjemného
422 8| väzeň. Tu ľahkomyseľné na rozličné cesty hnedky sa rozišli
423 2| krajiny – máj zafarbil lúky, rozosial kvetiny, ~dal hlas dolám,
424 1| majúc všetko okrem pravdy a rozumu. ~Bez ducha, bez citu a
425 4| musí a zradcov bezbožných rozštvrtia na kusy. ~Obeť spravodlivá
426 6| kým je živý, platí. ~On, rukou zákona navždy porazený, ~
427 8| na temnice, ~na bezbožnú ruku hontianskej stolice, ~na
428 5| raz dostane do stoličnej ruky. . ~
429 2| kvetiny, ~dal hlas dolám, sadu, háju zelenému, ~hora sa
430 6| zväzky drahé nedajú potechy, ~samá myseľ na ne je kára na hriechy. ~
431 1| skutky, ~opierajúci sa na samé predsudky, ~na slabosť,
432 1| nestojí? ~Kto sa na nádeji samej upokojí, ~ktorej sa nekorí
433 1| držiaci za spôsob: ~výhody, sebectvo – všetky jeho skutky, ~opierajúci
434 8| aby v tých mukách bezpečne sedeli, ~ak nočné mátohy do mraku
435 4| Jedného obesia, druhý sedieť musí a zradcov bezbožných
436 7| tmavej, bohopustej kynožený sieti, ~ak’ by nebol hoden svetla,
437 8| Divákov, zemianstva, národa sila, strach; ~väzeň poviazaný
438 7| zločinca osudy, ~vydrapený silou zo svojho úkonu, ~na posmech
439 5| hontianski páni, tvrdší ako skala, ~nejedna dievčina Šahy
440 4| vyletieť ak’ pávy na to miesto skáry – ~čas sľúbil, že bude pekný,
441 2| šuhaja tak vážnou ostane, ~že skorej zabudnú na ňu šíre svety, ~
442 4| Čakajú statkári. ~S kolmi skoro budú hotoví tesári. ~Sudca,
443 7| potechy, ~umrieť svojim cieľom skrz hanobné súdy a deliť jedného
444 1| Kto skúsil, ten uzná, čo krv ľudskú
445 1| sebectvo – všetky jeho skutky, ~opierajúci sa na samé
446 1| nekorí bezdušná holota ~a skutočnosť kazí priechod do života?
447 1| sa na samé predsudky, ~na slabosť, otroctvo, zdrevenelosť
448 8| vysúdené. ~Nastúpil deň slávny božieho Vstúpenia, ~dávno
449 1| pravý hrob, ~vše pod nebom, slncom držiaci za spôsob: ~výhody,
450 7| dať tento svet, a vrah po slobode chodí v povážnosti – ~a
451 6| škodného zvera. ~Cieľ jeho – slobodu – svet neuznáva viac! Už
452 2| zore splameneli občianskej slobody. ~Ako to privíta šuhaj,
453 4| na to miesto skáry – ~čas sľúbil, že bude pekný, v kalendári.
454 1| raz dostaneš do tak tvrdej služby? Čo hlbokosť tvoja a nesmierna
455 1| v kostlivca podobe aj smelého plaší, ~lump, horší jako
456 9| vietor čŕstvy zdúva divné mu sny z čela – ~a po dlhej noci
457 6| pomsta, závisť, zrada soka hanebného, ~ziskužiadostivosť
458 6| mať ho má v pamäti, ~on sotva potechy už bude videti. ~
459 6| ziskužiadostivosť sudcu falošného, ~spiknutie kujonov proti anjelovi ~
460 2| pamätná bude pre národy, ~zore splameneli občianskej slobody. ~Ako
461 2| rovne s vrchami, hoľami spojuje. ~Prírody rozkošnej tajomná
462 9| v krutom boji. ~Priateľ spomínava priateľa padlého, ~tu deva
463 1| nebom, slncom držiaci za spôsob: ~výhody, sebectvo – všetky
464 4| rozštvrtia na kusy. ~Obeť spravodlivá zákonu prísnemu ~na príklad
465 7| sväté presvedčenie, cit spravodlivosti, ~pre zásluhy, brané od
466 4| zbrojnej hotovosti. Čakajú statkári. ~S kolmi skoro budú hotoví
467 1| Bez ducha, bez citu a statočnej vôle ~panghart, narodený
468 1| priechod do života? Na statočnosť dač’ klásť, mienka obecnosti? ~
469 7| on padol, obeť vlastnej statočnosti, v tmavej, bohopustej kynožený
470 1| obležení! Hádž sa od zúfania – stav sa nepremení. ~A započni
471 5| Ak ste o hontianskom počuli väzení – ~
472 6| darmo plače, hluché opakujú steny, ~darmo milá, otec, mať
473 9| zahynul v ďalekej krajine. ~Stí zašli obeťou občianskej
474 6| neverí, ~nech počúva v noci stískanie fujery, ~ktorú väzeň potme
475 4| tesári. ~Sudca, kňaz ochotne stoja k povinnosti, ~oči prídu
476 8| bezbožnú ruku hontianskej stolice, ~na ten dom pošmúrny, hajducha
477 5| keď sa raz dostane do stoličnej ruky. . ~
478 8| neklamali, ~husári pred domom stoličným zastali. ~Divákov, zemianstva,
479 9| chvíľu krátku, ~viac dejín storočia prešlé nepodali. ~Nejedni
480 8| zemianstva, národa sila, strach; ~väzeň poviazaný kráča
481 9| šuhaj, před všetkým tým prvý stratený, ~divnými cestami je vyslobodený; ~
482 1| horší jako ten, čo po noci straší; ~potom ži, človeče, v takom
483 1| začne páliť, keď potreba suchá, neodbytná, bledá ~pred
484 4| skoro budú hotoví tesári. ~Sudca, kňaz ochotne stoja k povinnosti, ~
485 6| jestli nevedomosť a chyba sudcova, ~svedkov nesvedomie – nenávisť
486 6| hanebného, ~ziskužiadostivosť sudcu falošného, ~spiknutie kujonov
487 7| na posmech poriadkom, súdu a zákonu, ~za dôvod očitý
488 7| svojim cieľom skrz hanobné súdy a deliť jedného zločinca
489 4| krkavci z radosti, ~čo v susedných horách, lesoch poletujú. ~
490 7| keď pre túžby, cnosti, sväté presvedčenie, cit spravodlivosti, ~
491 6| nevedomosť a chyba sudcova, ~svedkov nesvedomie – nenávisť vrahova, ~
492 1| len čistej nutnosti, bez svedomia, lásky – myšlienky pravý
493 1| zdania možný klam zabudne v svete žiť a necíti, iba keď ho
494 7| sieti, ~ak’ by nebol hoden svetla, čo von svieti!? Čo poviete
495 9| zapomenutí. ~Mnohá medzi svetom a národom povesť, ~uprchlá
496 2| skorej zabudnú na ňu šíre svety, ~ako by mu ona vypadla
497 2| ňom tlelo? Či bude chcieť svojej myšlienke dať telo? ~Už
498 7| osudy, ~vydrapený silou zo svojho úkonu, ~na posmech poriadkom,
499 7| všetkej potechy, ~umrieť svojim cieľom skrz hanobné súdy
500 2| spojuje. ~Prírody rozkošnej tajomná moc volá ~vyliezť z klietok
|