akoko-tajom | takom-zivot
Strophe
501 1| straší; ~potom ži, človeče, v takom obležení! Hádž sa od zúfania –
502 2| jarný vietor duje. ~Jar táto pamätná bude pre národy, ~
503 8| nezábudný deň. ~Prichádza ten ťažký, zlopovestný väzeň. Tu
504 8| väzeň poviazaný kráča v ťažkých putách bránou do temného
505 2| chcieť svojej myšlienke dať telo? ~Už akokoľvek je a ako
506 8| ťažkých putách bránou do temného žalára vedený, ~vartám najprísnejší
507 8| Presvedčenie horké padne na temnice, ~na bezbožnú ruku hontianskej
508 6| potme ukradomky lapá, ~keď temničiar zaspal, ,jeho kríž a trápa.
509 7| zem tá nosiť, miesta dať tento svet, a vrah po slobode
510 4| kolmi skoro budú hotoví tesári. ~Sudca, kňaz ochotne stoja
511 9| čela – ~a po dlhej noci tešia sa priatelia. ~
512 5| šuhaj tam bol zatvorený. ~Tí hontianski páni, tvrdší
513 9| zaniklé jedinký dejiny, ~tiahne ak’ pútnica z krajiny do
514 5| okovy. ~Nie každý vydrží tie moriace muky, ~keď sa raz
515 7| Jestli ten narobil mu tieto trápenia, čo nikde nepatrí,
516 2| privíta šuhaj, čo v ňom tlelo? Či bude chcieť svojej
517 1| Hádanie daromné a budúcnosť tmavá. ~Biedna je to duša, čo
518 7| vlastnej statočnosti, v tmavej, bohopustej kynožený sieti, ~
519 8| zazdené, ~z bieleho dňa na noc tmavú vysúdené. ~Nastúpil deň
520 5| krásu, zdravie šuhajovi, ~aj toho prekliala, čo zmyslel okovy. ~
521 4| budúcemu. ~Už sú dané k tomu potrebné rozkazy. ~Zajtra
522 6| temničiar zaspal, ,jeho kríž a trápa. Jeho osud v lepšie žiaden
523 7| Jestli ten narobil mu tieto trápenia, čo nikde nepatrí, iba
524 6| vetre zahynie. ~Kto biede, trápeniu chudáka neverí, ~nech počúva
525 7| čo by ho nemalo ani nebo trpieť, ~ani zem tá nosiť, miesta
526 6| aby bol mučený. ~Povedomie trpké cit jeho zožiera: ~Držia
527 2| vychádza rovine ~a v bezčetných tvárach rozľahlosť preniká, ~vietor
528 1| tvrdej služby? Čo hlbokosť tvoja a nesmierna veda, ~za ktorú
529 1| keď sa raz dostaneš do tak tvrdej služby? Čo hlbokosť tvoja
530 5| zatvorený. ~Tí hontianski páni, tvrdší ako skala, ~nejedna dievčina
531 9| a šuhaj, před všetkým tým prvý stratený, ~divnými
532 8| a na tých bedárov za tými mrežami, ~čo sú tam za živa
533 8| a na dvere hrubé čiernu udrieť pečať. ~... ~. ~
534 7| vydrapený silou zo svojho úkonu, ~na posmech poriadkom,
535 6| fujery, ~ktorú väzeň potme ukradomky lapá, ~keď temničiar zaspal, ,
536 1| Len sa pokáž svetu! Na ulici s prachom ťa vetry zametú, ~
537 7| odrieknuť už všetkej potechy, ~umrieť svojim cieľom skrz hanobné
538 1| otroctvo, zdrevenelosť umu, majúc všetko okrem pravdy
539 1| Kto sa na nádeji samej upokojí, ~ktorej sa nekorí bezdušná
540 9| svetom a národom povesť, ~uprchlá z konečnej záhuby krajín,
541 8| leju, ~aby zničil väzňom uprchnúť nádeju – a na tých bedárov
542 6| kujonov proti anjelovi ~uvalilo naňho hrôzu a okovy? ~. ~
543 1| Kto skúsil, ten uzná, čo krv ľudskú búri – šuhaj
544 6| Väčšina obledne, na posmech vycivie
545 5| ste o hontianskom počuli väzení – ~nejeden už šuhaj tam
546 8| fujak, leju, ~aby zničil väzňom uprchnúť nádeju – a na
547 3| Počkajte, buriči, čo sa stane s vami!! . ~
548 2| vypadla z pamäti. ~Po celej sa varí zbúrenie krajine, ~rozbroje
549 8| temného žalára vedený, ~vartám najprísnejší rozkaz poručený: ~
550 8| noci, čo vo dne, v daždi vartu stojí, nehľadiac na búrku,
551 2| jar tá pre šuhaja tak vážnou ostane, ~že skorej zabudnú
552 4| je ochotný za pospolitú vec – ~a celej povesti boh
553 1| hlbokosť tvoja a nesmierna veda, ~za ktorú celú Žid ani
554 8| bránou do temného žalára vedený, ~vartám najprísnejší rozkaz
555 4| bude pekný, v kalendári. Vedľa oznámenia na ceste má byť
556 2| prostredníka, ~čo z blízkeho lesa veje, pofukuje ~a rovne s vrchami,
557 6| vycivie a keď vyjde vonká,na vetre zahynie. ~Kto biede, trápeniu
558 1| Na ulici s prachom ťa vetry zametú, ~naskutku ťa vrany
559 6| žiadnu potechu, ~čo bije na veži bez všeho prospechu ~a z
560 6| on sotva potechy už bude videti. ~Každý predmet drahý jeho
561 7| povážnosti – ~a on padol, obeť vlastnej statočnosti, v tmavej,
562 4| Zajtra lebo dneska čo vojsko prirazí ~v zbrojnej hotovosti.
563 2| Prírody rozkošnej tajomná moc volá ~vyliezť z klietok mestských
564 1| ducha, bez citu a statočnej vôle ~panghart, narodený z klamu
565 7| by nebol hoden svetla, čo von svieti!? Čo poviete na
566 6| posmech vycivie a keď vyjde vonká,na vetre zahynie. ~Kto biede,
567 7| miesta dať tento svet, a vrah po slobode chodí v povážnosti – ~
568 7| pre zásluhy, brané od vraha za hriechy, ~musí sa odrieknuť
569 6| svedkov nesvedomie – nenávisť vrahova, ~pomsta, závisť, zrada
570 1| vetry zametú, ~naskutku ťa vrany rozďugajú s vztekom a chlapci
571 2| veje, pofukuje ~a rovne s vrchami, hoľami spojuje. ~Prírody
572 8| Nastúpil deň slávny božieho Vstúpenia, ~dávno už dejepis hontského
573 2| doline – ~život na vystátej vychádza rovine ~a v bezčetných tvárach
574 6| Väčšina obledne, na posmech vycivie a keď vyjde vonká,na vetre
575 7| jedného zločinca osudy, ~vydrapený silou zo svojho úkonu, ~
576 5| zmyslel okovy. ~Nie každý vydrží tie moriace muky, ~keď sa
577 1| slncom držiaci za spôsob: ~výhody, sebectvo – všetky jeho
578 6| na posmech vycivie a keď vyjde vonká,na vetre zahynie. ~
579 9| konečnej záhuby krajín, miest, ~výklad na zaniklé jedinký dejiny, ~
580 3| dovedna sa zháňa, ~náš šuhaj vykvitol na čele povstania. ~Kto
581 4| divadlo sa pilne hotujú, ~vyletieť ak’ pávy na to miesto skáry – ~
582 2| rozkošnej tajomná moc volá ~vyliezť z klietok mestských do šíreho
583 2| šíre svety, ~ako by mu ona vypadla z pamäti. ~Po celej sa varí
584 1| dúm a myšlienok dvesto? ~Vyprázdnil fajku a položil na miesto. ~... ~. ~
585 2| zbúrenie krajine, ~rozbroje vypukli práve na doline. ~. ~
586 9| stratený, ~divnými cestami je vyslobodený; ~vietor čŕstvy zdúva divné
587 2| dolina doline – ~život na vystátej vychádza rovine ~a v bezčetných
588 8| bieleho dňa na noc tmavú vysúdené. ~Nastúpil deň slávny božieho
589 1| naskutku ťa vrany rozďugajú s vztekom a chlapci tú povesť dokončia
590 6| potechu, ~čo bije na veži bez všeho prospechu ~a z jednej do
591 7| hriechy, ~musí sa odrieknuť už všetkej potechy, ~umrieť svojim
592 1| zdrevenelosť umu, majúc všetko okrem pravdy a rozumu. ~
593 1| spôsob: ~výhody, sebectvo – všetky jeho skutky, ~opierajúci
594 9| krajiny – ~a šuhaj, před všetkým tým prvý stratený, ~divnými
595 1| pre zdania možný klam zabudne v svete žiť a necíti, iba
596 2| vážnou ostane, ~že skorej zabudnú na ňu šíre svety, ~ako by
597 1| zamyslený na lavici kúri. ~Čo začať? Čo robiť, keď vše nič nestojí? ~
598 9| prešiel od našej povesti začiatku, ~mnoho sa zmenilo za tú
599 1| žiť a necíti, iba keď ho začne páliť, keď potreba suchá,
600 2| svieti na šíre krajiny – máj zafarbil lúky, rozosial kvetiny, ~
601 9| povesť, ~uprchlá z konečnej záhuby krajín, miest, ~výklad na
602 6| keď vyjde vonká,na vetre zahynie. ~Kto biede, trápeniu chudáka
603 9| hne v hlbine, ~jej milý zahynul v ďalekej krajine. ~Stí
604 4| tomu potrebné rozkazy. ~Zajtra lebo dneska čo vojsko prirazí ~
605 6| živý, platí. ~On, rukou zákona navždy porazený, ~iba žije
606 7| za dôvod očitý o ráze zákonov, ~že obec nejedna je hŕba
607 4| k povinnosti, ~oči prídu zakryť krkavci z radosti, ~čo v
608 1| dokončia s posmechom. Čo potom zámery, najkrásnejšie túžby, ~keď
609 1| ulici s prachom ťa vetry zametú, ~naskutku ťa vrany rozďugajú
610 1| krv ľudskú búri – šuhaj zamyslený na lavici kúri. ~Čo začať?
611 6| drahý jeho cit zatína, ~musí zaň sa hanbiť priateľ a rodina.
612 9| krajín, miest, ~výklad na zaniklé jedinký dejiny, ~tiahne
613 4| vietor od poludnia už započal fúkať, každý je ochotný
614 1| stav sa nepremení. ~A započni dačo! – Len sa pokáž svetu!
615 9| pokuty ~a sú v zemi zhnití a zapomenutí. ~Mnohá medzi svetom a národom
616 1| neodbytná, bledá ~pred dvere zasadne a odbyť sa nedá, ~v kostlivca
617 7| cit spravodlivosti, ~pre zásluhy, brané od vraha za hriechy, ~
618 6| ukradomky lapá, ~keď temničiar zaspal, ,jeho kríž a trápa. Jeho
619 8| husári pred domom stoličným zastali. ~Divákov, zemianstva, národa
620 6| Každý predmet drahý jeho cit zatína, ~musí zaň sa hanbiť priateľ
621 5| nejeden už šuhaj tam bol zatvorený. ~Tí hontianski páni, tvrdší
622 6| nenávisť vrahova, ~pomsta, závisť, zrada soka hanebného, ~
623 8| ak nočné mátohy do mraku zazdené, ~z bieleho dňa na noc tmavú
624 9| v ďalekej krajine. ~Stí zašli obeťou občianskej pokuty ~
625 8| dom pošmúrny, hajducha vo zbroji, ~čo v noci, čo vo dne,
626 4| dneska čo vojsko prirazí ~v zbrojnej hotovosti. Čakajú statkári. ~
627 2| pamäti. ~Po celej sa varí zbúrenie krajine, ~rozbroje vypukli
628 1| čo sa vždy nazdáva – ~pre zdania možný klam zabudne v svete
629 5| oplakala, ~čo cicajú krásu, zdravie šuhajovi, ~aj toho prekliala,
630 1| na slabosť, otroctvo, zdrevenelosť umu, majúc všetko okrem
631 9| vyslobodený; ~vietor čŕstvy zdúva divné mu sny z čela – ~a
632 2| dal hlas dolám, sadu, háju zelenému, ~hora sa ozýva brehu lipovému, ~
633 7| nemalo ani nebo trpieť, ~ani zem tá nosiť, miesta dať tento
634 9| občianskej pokuty ~a sú v zemi zhnití a zapomenutí. ~Mnohá
635 8| stoličným zastali. ~Divákov, zemianstva, národa sila, strach; ~väzeň
636 3| okolných dedín dovedna sa zháňa, ~náš šuhaj vykvitol na
637 9| občianskej pokuty ~a sú v zemi zhnití a zapomenutí. ~Mnohá medzi
638 8| stojí, nehľadiac na búrku, zimu, fujak, leju, ~aby zničil
639 6| zrada soka hanebného, ~ziskužiadostivosť sudcu falošného, ~spiknutie
640 6| sa nenavráti, ~domnienka zlá o ňom, kým je živý, platí. ~
641 7| hanobné súdy a deliť jedného zločinca osudy, ~vydrapený silou
642 8| deň. ~Prichádza ten ťažký, zlopovestný väzeň. Tu ľahkomyseľné
643 9| povesti začiatku, ~mnoho sa zmenilo za tú chvíľu krátku, ~viac
644 5| aj toho prekliala, čo zmyslel okovy. ~Nie každý vydrží
645 9| dcérkami na poli, kde kríž na znak stojí, ~že tu jej potecha
646 8| zimu, fujak, leju, ~aby zničil väzňom uprchnúť nádeju –
647 7| osudy, ~vydrapený silou zo svojho úkonu, ~na posmech
648 2| pamätná bude pre národy, ~zore splameneli občianskej slobody. ~
649 6| Povedomie trpké cit jeho zožiera: ~Držia ho v okovách ak’
650 6| vrahova, ~pomsta, závisť, zrada soka hanebného, ~ziskužiadostivosť
651 4| obesia, druhý sedieť musí a zradcov bezbožných rozštvrtia na
652 1| takom obležení! Hádž sa od zúfania – stav sa nepremení. ~A
653 6| priateľ a rodina. Jemu zväzky drahé nedajú potechy, ~samá
654 6| ho v okovách ak’ škodného zvera. ~Cieľ jeho – slobodu –
655 5| skala, ~nejedna dievčina Šahy oplakala, ~čo cicajú krásu,
656 2| vyliezť z klietok mestských do šíreho pol'a, kde oko, kde srdce
657 2| hájik nasycuje ~a po rovni šírej jarný vietor duje. ~Jar
658 6| Držia ho v okovách ak’ škodného zvera. ~Cieľ jeho – slobodu –
659 4| a celej povesti boh dá šťastný koniec... ... ~. ~
660 2| ako sa stane, ~jar tá pre šuhaja tak vážnou ostane, ~že skorej
661 5| čo cicajú krásu, zdravie šuhajovi, ~aj toho prekliala, čo
662 8| putách bránou do temného žalára vedený, ~vartám najprísnejší
663 1| čo po noci straší; ~potom ži, človeče, v takom obležení!
664 6| trápa. Jeho osud v lepšie žiaden nepremení, ~darmo plače,
665 6| mesiac, ~ani čas, nepodá mu žiadnu potechu, ~čo bije na veži
666 1| nesmierna veda, ~za ktorú celú Žid ani babku nedá? ~Ale čo
667 6| zákona navždy porazený, ~iba žije preto, aby bol mučený. ~
668 1| možný klam zabudne v svete žiť a necíti, iba keď ho začne
669 8| tými mrežami, ~čo sú tam za živa dnuká pochovaní, ~od ktorých
670 2| poľane, dolina doline – ~život na vystátej vychádza rovine ~
671 1| skutočnosť kazí priechod do života? Na statočnosť dač’ klásť,
|