Strophe

 1 1| lecikedy zaskočia po noci, ~keď sa na záletoch trošku opozdili, ~
 2 2|    začne čudne zazerati. ~Lovci sa stratili, o psoch viac neslýchať,
 3 2|      začne ťažko dýchať, ~hlava sa mu múti, vlasy dubkom vstaly, ~
 4 2|       nazad ho omráči: ~kárajte sa, všetci tohto sveta dráči! ~. ~
 5 3|     neshodíš viac jarmo, ~zarež sa, zadus sa, všetko ti je
 6 3|         jarmo, ~zarež sa, zadus sa, všetko ti je darmo, ~čo
 7 3|        čo dušu vychráčeš, nazad sa ti vráti,  by ťa sťa ohnivo
 8 3|   kvapky krvi sťa okále, ~ktoré sa blýskajú na divokej skale, ~
 9 3|      tri kvapky, tri besy menia sa v ohavy, ~každá dusí, páli
10 3|     prašti do hlbiny –  kárajte sa, všetky na svete mršiny! – ~
11 3|      Zahodí ručnicu, z mentieky sa svlieka, ~mentieku myk o
12 3|       Ešte na samom konci hádže sa a vzpína: ~nech ťa vždy
13 5|   starej skučia; ~haluz o haluz sa bije, ~odtiaľ ten hlas takto
14 8|      veľkô, väčšie tŕne – ~čože sa tam v nich tak brnie, ~v
15 8|         nich tak brnie, ~v nich sa brnie, v nich sa moce, ~
16 8|         v nich sa brnie, v nich sa moce, ~plače a jačí divoce? ~
17 8|  bodľačí, po pichliačoch ~hádže sa jak vretenica, ~na srdci