Strophe
1 8| kričí: hí ja,. hí ja – ~ach, Jezus, Jezus, Mária!~
2 3| tak ti bude po smrti, akos’ na svete žil. ~. ~
3 3| čo sedliak, a čo chrt, ~aspoň si spomenie, že ju prichlopí
4 2| zbraňuje? ~Čo robiť – vystrelí, azda div preminie, ale strašný
5 2| poludní ide, psi za nim behajú, lovci mlčia, ani slova
6 1| pomáhali? ~Či farby zelenej, belasej nemali? ~Tí stoliční páni
7 3| nie dušu, nie dušu on, no besa vypúšťa. ~Ešte na samom
8 8| nevyje vietor v lese, ~prúd besný rieka nenesie! ~Hľa, chodníček,
9 3| daždi visí, ~tri kvapky, tri besy menia sa v ohavy, ~každá
10 3| ako vietor fujas, sťa pes bez svedomia, ~žena, deti jačia
11 5| skučia; ~haluz o haluz sa bije, ~odtiaľ ten hlas takto
12 4| plače, ~či dakoho kyjom bijú, ~či dakto po ohni skáče?~. ~
13 3| roka kýsi ~na hromoch, na bleskoch a na daždi visí, ~tri kvapky,
14 3| krvi sťa okále, ~ktoré sa blýskajú na divokej skale, ~na divokej
15 8| samá rana telo, líca, ~po bodľačí, po pichliačoch ~hádže sa
16 3| tá duša, čo nezná, čo je boh, duch svätý, čo Kristus
17 3| Nebudeš mať spočinku, bos’ ho nezaslúžil, tak ti
18 1| keď si ešte každý pokojne buvičká; ~za rána, za rána, ešte
19 1| veď vy ztiaď za rána často chodievate, pred východom
20 6| z kože derú, či dakoho čerti berú? ~Len slúchajte v poli
21 1| poli od mesta hore vŕškom cesta, ~na poli na stráni chodník
22 1| horách, Žiar nerobil pohon, ~chlapci ani na krok neboli z mesta
23 1| veď vy ztiaď za rána často chodievate, pred východom slnca za
24 8| besný rieka nenesie! ~Hľa, chodníček, tam tŕniček, tam je šípä,
25 3| sluha, čo sedliak, a čo chrt, ~aspoň si spomenie, že
26 3| dreve je kríža rozpätý, ~čo človek, čo sluha, čo sedliak, a
27 2| zavýjati, pán na znaky začne čudne zazerati. ~Lovci sa stratili,
28 2| dubkom vstaly, ~oči ako dáke lopáre vyvalí. ~Chce preč
29 4| či dakoho kyjom bijú, ~či dakto po ohni skáče?~. ~
30 1| to! Či vlka zabili, či dáku zverinu v poli podstrelili? ~
31 3| zadus sa, všetko ti je darmo, ~čo dušu vychráčeš, nazad
32 3| každá dusí, páli a prse mu dávi, ~každá sťa to rážďa prašti
33 7| MATKA ~Spadly dažde na doline, ~divá rieka hurtom
34 3| hromoch, na bleskoch a na daždi visí, ~tri kvapky, tri besy
35 6| DIEVKA ~Či dakoho z kože derú, či dakoho čerti berú? ~
36 3| pes bez svedomia, ~žena, deti jačia a rukami lomia. ~Nevraví
37 2| Čo robiť – vystrelí, azda div preminie, ale strašný ohlas,
38 7| Spadly dažde na doline, ~divá rieka hurtom plynie, ~hurtom
39 1| mesta vychádzajú ľudia na diváky: ~ktože to urobil tie krvavé
40 8| nich sa moce, ~plače a jačí divoce? ~V prostred tŕni holý,
41 1| nôžkami vybili: ~hej! parobci dobrí, či vy to neznáte? veď
42 7| MATKA ~Spadly dažde na doline, ~divá rieka hurtom plynie, ~
43 2| kárajte sa, všetci tohto sveta dráči! ~. ~
44 3| duch svätý, čo Kristus na dreve je kríža rozpätý, ~čo človek,
45 2| hlava sa mu múti, vlasy dubkom vstaly, ~oči ako dáke lopáre
46 3| duša, čo nezná, čo je boh, duch svätý, čo Kristus na dreve
47 3| menia sa v ohavy, ~každá dusí, páli a prse mu dávi, ~každá
48 2| stĺp stane – začne ťažko dýchať, ~hlava sa mu múti, vlasy
49 5| MATKA ~Tie polnočné vetry fučia a v jedline starej skučia; ~
50 3| domov uteká, ~ako vietor fujas, sťa pes bez svedomia, ~
51 3| Nevraví už viac, ale len ako had sipí, ~tak ako šamotina
52 5| hlas takto vyje – ~vietor s haluzami v boji: ~moja dievka, buď
53 7| hádže stromy, ~či čuješ, Hanka, tie lomy? ~Čuješ, ako vlny
54 1| idúcky nôžkami vybili: ~hej! parobci dobrí, či vy to
55 8| prúd besný rieka nenesie! ~Hľa, chodníček, tam tŕniček,
56 5| haluz sa bije, ~odtiaľ ten hlas takto vyje – ~vietor s haluzami
57 2| stane – začne ťažko dýchať, ~hlava sa mu múti, vlasy dubkom
58 3| zatupená, ~bo duša ako tá hlaveň začadená, ~tá duša, čo nezná,
59 3| každá sťa to rážďa prašti do hlbiny – kárajte sa, všetky na
60 8| divoce? ~V prostred tŕni holý, nahý, ~samá rana telo,
61 1| pán na poľovačku ešte len hor’ vstáva; z mesta vychádzajú
62 1| bude v moci? ~Zvery sú po horách, Žiar nerobil pohon, ~chlapci
63 1| Na poli od mesta hore vŕškom cesta, ~na poli na
64 3| skale. kde od roka kýsi ~na hromoch, na bleskoch a na daždi
65 3| prichlopí smrť. Ale už si v hrsti, neshodíš viac jarmo, ~zarež
66 3| šamotina duša .z neho kypí; ~hryzie zem, zubmi škrípe, nechty
67 6| berú? ~Len slúchajte v poli huk: ~ratuj, svätý Nepomuk!~. ~
68 2| strašný ohlas, s ktorým všetko hynie, ~ale strašný ohlas nazad
69 1| znaky sú svieže, ak’ by ich paholci, ~čo si lecikedy
70 2| Pán v poludní ide, psi za nim behajú, lovci
71 1| trošku opozdili, ~už domov idúcky nôžkami vybili: ~hej! parobci
72 2| lopáre vyvalí. ~Chce preč ísť – nemôže – ktože ho stavuje?
73 8| v nich sa moce, ~plače a jačí divoce? ~V prostred tŕni
74 3| bez svedomia, ~žena, deti jačia a rukami lomia. ~Nevraví
75 8| DIEVKA ~Jaj, nevyje vietor v lese, ~
76 8| po pichliačoch ~hádže sa jak vretenica, ~na srdci má
77 3| si v hrsti, neshodíš viac jarmo, ~zarež sa, zadus sa, všetko
78 5| polnočné vetry fučia a v jedline starej skučia; ~haluz o
79 3| aspoň si spomenie, že ju prichlopí smrť. Ale už
80 3| by ťa sťa ohnivo mohla katovati; ~vystrelí ešte raz či v
81 1| rána-ránička, ~keď si ešte každý pokojne buvičká; ~za rána,
82 3| skale, ~na divokej skale. kde od roka kýsi ~na hromoch,
83 3| vypúšťa. ~Ešte na samom konci hádže sa a vzpína: ~nech
84 6| DIEVKA ~Či dakoho z kože derú, či dakoho čerti berú? ~
85 2| ktože ho stavuje? chce kričať – nemôže – ktože mu zbraňuje? ~
86 8| tŕniček, tam je šípä, tam je kríček, ~šípä veľkô, väčšie tŕne – ~
87 8| pazúristé tri orlice. ~Nahý kričí: hí ja,. hí ja – ~ach,
88 3| je boh, duch svätý, čo Kristus na dreve je kríža rozpätý, ~
89 3| čo Kristus na dreve je kríža rozpätý, ~čo človek, čo
90 1| nerobil pohon, ~chlapci ani na krok neboli z mesta von, ~a psov
91 1| diváky: ~ktože to urobil tie krvavé znaky? ~. ~
92 3| mentieku! ~A na! mu tri kvapky krvi sťa okále, ~ktoré sa blýskajú
93 1| maľovali, ~že si miesto farby krvou pomáhali? ~Či farby zelenej,
94 3| kvapky krvi sťa okále, ~ktoré sa blýskajú na divokej skale, ~
95 2| preminie, ale strašný ohlas, s ktorým všetko hynie, ~ale strašný
96 4| mizerný plače, ~či dakoho kyjom bijú, ~či dakto po ohni
97 3| ako šamotina duša .z neho kypí; ~hryzie zem, zubmi škrípe,
98 3| divokej skale. kde od roka kýsi ~na hromoch, na bleskoch
99 1| by ich paholci, ~čo si lecikedy zaskočia po noci, ~keď sa
100 8| DIEVKA ~Jaj, nevyje vietor v lese, ~prúd besný rieka nenesie! ~
101 8| nahý, ~samá rana telo, líca, ~po bodľačí, po pichliačoch ~
102 3| žena, deti jačia a rukami lomia. ~Nevraví už viac, ale len
103 7| stromy, ~či čuješ, Hanka, tie lomy? ~Čuješ, ako vlny perú ~
104 2| dubkom vstaly, ~oči ako dáke lopáre vyvalí. ~Chce preč ísť –
105 1| a psov práve teraz len lovec svoláva, ~pán na poľovačku
106 1| vstáva; z mesta vychádzajú ľudia na diváky: ~ktože to urobil
107 8| jak vretenica, ~na srdci má pijavice, ~pazúristé tri
108 1| chodník maľovaný. ~Čo to za maliarov chodník maľovali, ~že si
109 1| Čo to za maliarov chodník maľovali, ~že si miesto farby krvou
110 1| na poli na stráni chodník maľovaný. ~Čo to za maliarov chodník
111 8| ja – ~ach, Jezus, Jezus, Mária!~
112 3| večnosť rozpomína! ~Nebudeš mať spočinku, bos’ ho nezaslúžil,
113 3| visí, ~tri kvapky, tri besy menia sa v ohavy, ~každá dusí,
114 3| mršiny! – ~Zahodí ručnicu, z mentieky sa svlieka, ~mentieku myk
115 1| chodník maľovali, ~že si miesto farby krvou pomáhali? ~Či
116 4| vlci takto vyjú, či žobrák mizerný plače, ~či dakoho kyjom
117 2| psi za nim behajú, lovci mlčia, ani slova nedávajú, ~psi
118 8| nich sa brnie, v nich sa moce, ~plače a jačí divoce? ~
119 1| povedať z vás nám bude v moci? ~Zvery sú po horách, Žiar
120 3| vráti, by ťa sťa ohnivo mohla katovati; ~vystrelí ešte
121 3| kárajte sa, všetky na svete mršiny! – ~Zahodí ručnicu, z mentieky
122 2| ťažko dýchať, ~hlava sa mu múti, vlasy dubkom vstaly, ~oči
123 3| mentieky sa svlieka, ~mentieku myk o zem, domov uteká, ~ako
124 1| ktože to povedať z vás nám bude v moci? ~Zvery sú po
125 1| pohon, ~chlapci ani na krok neboli z mesta von, ~a psov práve
126 3| toto večnosť rozpomína! ~Nebudeš mať spočinku, bos’ ho nezaslúžil,
127 3| konci hádže sa a vzpína: ~nech ťa vždy na toto večnosť
128 3| hryzie zem, zubmi škrípe, nechty v oči púšťa, ~nie dušu,
129 2| lovci mlčia, ani slova nedávajú, ~psi po znakoch začnú štekať,
130 3| tak ako šamotina duša .z neho kypí; ~hryzie zem, zubmi
131 1| Či farby zelenej, belasej nemali? ~Tí stoliční páni do rady
132 8| lese, ~prúd besný rieka nenesie! ~Hľa, chodníček, tam tŕniček,
133 6| poli huk: ~ratuj, svätý Nepomuk!~. ~
134 1| Zvery sú po horách, Žiar nerobil pohon, ~chlapci ani na krok
135 3| smrť. Ale už si v hrsti, neshodíš viac jarmo, ~zarež sa, zadus
136 2| sa stratili, o psoch viac neslýchať, pán ako stĺp stane – začne
137 3| deti jačia a rukami lomia. ~Nevraví už viac, ale len ako had
138 8| DIEVKA ~Jaj, nevyje vietor v lese, ~prúd besný
139 3| Nebudeš mať spočinku, bos’ ho nezaslúžil, tak ti bude po smrti,
140 3| hlaveň začadená, ~tá duša, čo nezná, čo je boh, duch svätý,
141 1| parobci dobrí, či vy to neznáte? veď vy ztiaď za rána
142 2| Pán v poludní ide, psi za nim behajú, lovci mlčia, ani
143 3| nie dušu, nie dušu on, no besa vypúšťa. ~Ešte na samom
144 1| opozdili, ~už domov idúcky nôžkami vybili: ~hej! parobci dobrí,
145 5| haluz o haluz sa bije, ~odtiaľ ten hlas takto vyje – ~vietor
146 3| kvapky, tri besy menia sa v ohavy, ~každá dusí, páli a prse
147 4| kyjom bijú, ~či dakto po ohni skáče?~. ~
148 3| sa ti vráti, by ťa sťa ohnivo mohla katovati; ~vystrelí
149 3| mu tri kvapky krvi sťa okále, ~ktoré sa blýskajú na divokej
150 2| ale strašný ohlas nazad ho omráči: ~kárajte sa, všetci tohto
151 3| púšťa, ~nie dušu, nie dušu on, no besa vypúšťa. ~Ešte
152 1| keď sa na záletoch trošku opozdili, ~už domov idúcky nôžkami
153 8| pijavice, ~pazúristé tri orlice. ~Nahý kričí: hí ja,. hí
154 1| znaky sú svieže, ak’ by ich paholci, ~čo si lecikedy zaskočia
155 3| sa v ohavy, ~každá dusí, páli a prse mu dávi, ~každá sťa
156 1| belasej nemali? ~Tí stoliční páni do rady zastali. ~Čože to!
157 1| idúcky nôžkami vybili: ~hej! parobci dobrí, či vy to neznáte?
158 8| na srdci má pijavice, ~pazúristé tri orlice. ~Nahý kričí:
159 7| tie lomy? ~Čuješ, ako vlny perú ~o breh a vše sebou berú? ~
160 3| ako vietor fujas, sťa pes bez svedomia, ~žena, deti
161 8| telo, líca, ~po bodľačí, po pichliačoch ~hádže sa jak vretenica, ~
162 8| vretenica, ~na srdci má pijavice, ~pazúristé tri orlice. ~
163 1| či dáku zverinu v poli podstrelili? ~A znaky sú svieže, ak’
164 1| po horách, Žiar nerobil pohon, ~chlapci ani na krok neboli
165 1| rána-ránička, ~keď si ešte každý pokojne buvičká; ~za rána, za rána,
166 5| MATKA ~Tie polnočné vetry fučia a v jedline
167 1| len lovec svoláva, ~pán na poľovačku ešte len hor’ vstáva; z
168 2| Pán v poludní ide, psi za nim behajú,
169 1| že si miesto farby krvou pomáhali? ~Či farby zelenej, belasej
170 1| radšej v noci, ~ktože to povedať z vás nám bude v moci? ~
171 1| neboli z mesta von, ~a psov práve teraz len lovec svoláva, ~
172 3| dávi, ~každá sťa to rážďa prašti do hlbiny – kárajte sa,
173 2| dáke lopáre vyvalí. ~Chce preč ísť – nemôže – ktože ho
174 1| rána často chodievate, pred východom slnca za rána-ránička, ~
175 2| robiť – vystrelí, azda div preminie, ale strašný ohlas, s ktorým
176 3| aspoň si spomenie, že ju prichlopí smrť. Ale už si v hrsti,
177 8| plače a jačí divoce? ~V prostred tŕni holý, nahý, ~samá rana
178 3| ohavy, ~každá dusí, páli a prse mu dávi, ~každá sťa to rážďa
179 8| nevyje vietor v lese, ~prúd besný rieka nenesie! ~Hľa,
180 2| zazerati. ~Lovci sa stratili, o psoch viac neslýchať, pán ako
181 1| krok neboli z mesta von, ~a psov práve teraz len lovec svoláva, ~
182 3| zubmi škrípe, nechty v oči púšťa, ~nie dušu, nie dušu on,
183 1| nemali? ~Tí stoliční páni do rady zastali. ~Čože to! Čože
184 1| za rána, za rána, ešte radšej v noci, ~ktože to povedať
185 8| prostred tŕni holý, nahý, ~samá rana telo, líca, ~po bodľačí,
186 1| pred východom slnca za rána-ránička, ~keď si ešte každý pokojne
187 6| Len slúchajte v poli huk: ~ratuj, svätý Nepomuk!~. ~
188 3| katovati; ~vystrelí ešte raz či v strachu, či v vzteku, ~
189 3| prse mu dávi, ~každá sťa to rážďa prašti do hlbiny – kárajte
190 7| vše sebou berú? ~Breh je s riekou v tuhom boji: ~moja dievka,
191 2| ktože mu zbraňuje? ~Čo robiť – vystrelí, azda div preminie,
192 3| na divokej skale. kde od roka kýsi ~na hromoch, na bleskoch
193 3| Kristus na dreve je kríža rozpätý, ~čo človek, čo sluha, čo
194 3| ťa vždy na toto večnosť rozpomína! ~Nebudeš mať spočinku,
195 3| svete mršiny! – ~Zahodí ručnicu, z mentieky sa svlieka, ~
196 3| svedomia, ~žena, deti jačia a rukami lomia. ~Nevraví už viac,
197 8| prostred tŕni holý, nahý, ~samá rana telo, líca, ~po bodľačí,
198 3| no besa vypúšťa. ~Ešte na samom konci hádže sa a vzpína: ~
199 7| vlny perú ~o breh a vše sebou berú? ~Breh je s riekou
200 3| čo človek, čo sluha, čo sedliak, a čo chrt, ~aspoň si spomenie,
201 3| už viac, ale len ako had sipí, ~tak ako šamotina duša .
202 4| bijú, ~či dakto po ohni skáče?~. ~
203 3| Bo duša ak’ šabľa v skalách zatupená, ~bo duša ako tá
204 5| fučia a v jedline starej skučia; ~haluz o haluz sa bije, ~
205 1| chodievate, pred východom slnca za rána-ránička, ~keď si
206 2| behajú, lovci mlčia, ani slova nedávajú, ~psi po znakoch
207 6| dakoho čerti berú? ~Len slúchajte v poli huk: ~ratuj, svätý
208 3| rozpätý, ~čo človek, čo sluha, čo sedliak, a čo chrt, ~
209 3| spomenie, že ju prichlopí smrť. Ale už si v hrsti, neshodíš
210 3| nezaslúžil, tak ti bude po smrti, akos’ na svete žil. ~. ~
211 7| MATKA ~Spadly dažde na doline, ~divá rieka
212 3| rozpomína! ~Nebudeš mať spočinku, bos’ ho nezaslúžil, tak
213 3| sedliak, a čo chrt, ~aspoň si spomenie, že ju prichlopí smrť.
214 8| hádže sa jak vretenica, ~na srdci má pijavice, ~pazúristé
215 2| neslýchať, pán ako stĺp stane – začne ťažko dýchať, ~hlava
216 5| vetry fučia a v jedline starej skučia; ~haluz o haluz sa
217 2| ísť – nemôže – ktože ho stavuje? chce kričať – nemôže –
218 2| viac neslýchať, pán ako stĺp stane – začne ťažko dýchať, ~
219 1| zelenej, belasej nemali? ~Tí stoliční páni do rady zastali. ~Čože
220 3| vystrelí ešte raz či v strachu, či v vzteku, ~a na! mu
221 1| vŕškom cesta, ~na poli na stráni chodník maľovaný. ~Čo to
222 2| čudne zazerati. ~Lovci sa stratili, o psoch viac neslýchať,
223 3| vzteku, ~a na! mu tri kvapky streklo na mentieku! ~A na! mu tri
224 7| plynie, ~hurtom plynie, hádže stromy, ~či čuješ, Hanka, tie lomy? ~
225 3| vietor fujas, sťa pes bez svedomia, ~žena, deti jačia a rukami
226 2| kárajte sa, všetci tohto sveta dráči! ~. ~
227 1| podstrelili? ~A znaky sú svieže, ak’ by ich paholci, ~čo
228 3| Zahodí ručnicu, z mentieky sa svlieka, ~mentieku myk o zem, domov
229 1| psov práve teraz len lovec svoláva, ~pán na poľovačku ešte
230 2| pán ako stĺp stane – začne ťažko dýchať, ~hlava sa mu múti,
231 8| tŕni holý, nahý, ~samá rana telo, líca, ~po bodľačí, po pichliačoch ~
232 5| o haluz sa bije, ~odtiaľ ten hlas takto vyje – ~vietor
233 1| mesta von, ~a psov práve teraz len lovec svoláva, ~pán
234 1| zelenej, belasej nemali? ~Tí stoliční páni do rady zastali. ~
235 2| omráči: ~kárajte sa, všetci tohto sveta dráči! ~. ~
236 3| vzpína: ~nech ťa vždy na toto večnosť rozpomína! ~Nebudeš
237 8| kríček, ~šípä veľkô, väčšie tŕne – ~čože sa tam v nich tak
238 8| jačí divoce? ~V prostred tŕni holý, nahý, ~samá rana telo,
239 8| nenesie! ~Hľa, chodníček, tam tŕniček, tam je šípä, tam je kríček, ~
240 1| noci, ~keď sa na záletoch trošku opozdili, ~už domov idúcky
241 7| berú? ~Breh je s riekou v tuhom boji: ~moja dievka, buď
242 1| ľudia na diváky: ~ktože to urobil tie krvavé znaky? ~. ~
243 3| mentieku myk o zem, domov uteká, ~ako vietor fujas, sťa
244 8| je kríček, ~šípä veľkô, väčšie tŕne – ~čože sa tam v nich
245 1| noci, ~ktože to povedať z vás nám bude v moci? ~Zvery
246 3| vzpína: ~nech ťa vždy na toto večnosť rozpomína! ~Nebudeš mať
247 1| dobrí, či vy to neznáte? veď vy ztiaď za rána často chodievate,
248 8| šípä, tam je kríček, ~šípä veľkô, väčšie tŕne – ~čože sa
249 5| MATKA ~Tie polnočné vetry fučia a v jedline starej
250 3| na bleskoch a na daždi visí, ~tri kvapky, tri besy menia
251 2| dýchať, ~hlava sa mu múti, vlasy dubkom vstaly, ~oči ako
252 4| DIEVKA ~Či to vlci takto vyjú, či žobrák mizerný
253 1| zastali. ~Čože to! Čože to! Či vlka zabili, či dáku zverinu
254 7| Hanka, tie lomy? ~Čuješ, ako vlny perú ~o breh a vše sebou
255 1| ani na krok neboli z mesta von, ~a psov práve teraz len
256 3| dušu vychráčeš, nazad sa ti vráti, by ťa sťa ohnivo mohla
257 8| pichliačoch ~hádže sa jak vretenica, ~na srdci má pijavice, ~
258 1| Na poli od mesta hore vŕškom cesta, ~na poli na stráni
259 2| sa mu múti, vlasy dubkom vstaly, ~oči ako dáke lopáre vyvalí. ~
260 1| poľovačku ešte len hor’ vstáva; z mesta vychádzajú ľudia
261 1| už domov idúcky nôžkami vybili: ~hej! parobci dobrí, či
262 1| len hor’ vstáva; z mesta vychádzajú ľudia na diváky: ~ktože
263 1| často chodievate, pred východom slnca za rána-ránička, ~
264 3| všetko ti je darmo, ~čo dušu vychráčeš, nazad sa ti vráti, by
265 5| odtiaľ ten hlas takto vyje – ~vietor s haluzami v boji: ~
266 4| DIEVKA ~Či to vlci takto vyjú, či žobrák mizerný plače, ~
267 3| dušu, nie dušu on, no besa vypúšťa. ~Ešte na samom konci hádže
268 2| vstaly, ~oči ako dáke lopáre vyvalí. ~Chce preč ísť – nemôže –
269 3| na samom konci hádže sa a vzpína: ~nech ťa vždy na toto večnosť
270 3| ešte raz či v strachu, či v vzteku, ~a na! mu tri kvapky streklo
271 7| ako vlny perú ~o breh a vše sebou berú? ~Breh je s riekou
272 2| ho omráči: ~kárajte sa, všetci tohto sveta dráči! ~. ~
273 3| do hlbiny – kárajte sa, všetky na svete mršiny! – ~Zahodí
274 3| hádže sa a vzpína: ~nech ťa vždy na toto večnosť rozpomína! ~
275 1| Čože to! Čože to! Či vlka zabili, či dáku zverinu v poli
276 3| bo duša ako tá hlaveň začadená, ~tá duša, čo nezná, čo
277 2| nedávajú, ~psi po znakoch začnú štekať, zavýjati, pán na
278 3| neshodíš viac jarmo, ~zarež sa, zadus sa, všetko ti je darmo, ~
279 3| všetky na svete mršiny! – ~Zahodí ručnicu, z mentieky sa svlieka, ~
280 1| zaskočia po noci, ~keď sa na záletoch trošku opozdili, ~už domov
281 3| hrsti, neshodíš viac jarmo, ~zarež sa, zadus sa, všetko ti
282 1| paholci, ~čo si lecikedy zaskočia po noci, ~keď sa na záletoch
283 1| Tí stoliční páni do rady zastali. ~Čože to! Čože to! Či vlka
284 3| duša ak’ šabľa v skalách zatupená, ~bo duša ako tá hlaveň
285 2| po znakoch začnú štekať, zavýjati, pán na znaky začne čudne
286 2| pán na znaky začne čudne zazerati. ~Lovci sa stratili, o psoch
287 2| kričať – nemôže – ktože mu zbraňuje? ~Čo robiť – vystrelí, azda
288 1| krvou pomáhali? ~Či farby zelenej, belasej nemali? ~Tí stoliční
289 2| slova nedávajú, ~psi po znakoch začnú štekať, zavýjati,
290 1| vy to neznáte? veď vy ztiaď za rána často chodievate,
291 3| neho kypí; ~hryzie zem, zubmi škrípe, nechty v oči púšťa, ~
292 1| Či vlka zabili, či dáku zverinu v poli podstrelili? ~A znaky
293 1| z vás nám bude v moci? ~Zvery sú po horách, Žiar nerobil
294 3| Bo duša ak’ šabľa v skalách zatupená, ~bo
295 3| len ako had sipí, ~tak ako šamotina duša .z neho kypí; ~hryzie
296 3| kypí; ~hryzie zem, zubmi škrípe, nechty v oči púšťa, ~nie
297 2| nedávajú, ~psi po znakoch začnú štekať, zavýjati, pán na znaky
298 3| sťa pes bez svedomia, ~žena, deti jačia a rukami lomia. ~
299 1| moci? ~Zvery sú po horách, Žiar nerobil pohon, ~chlapci
300 3| po smrti, akos’ na svete žil. ~. ~
301 4| to vlci takto vyjú, či žobrák mizerný plače, ~či dakoho
|