Strophe

 1 1 |         duch môj so smrťou skoro sa ožení.   Nebudem sa tackať
 2 1 |        skoro sa ožení.   Nebudem sa tackať vše tak s boka na
 3 1 |         boka na bok, ~už môj rok sa končí a tvoj nastáva rok, ~
 4 1 |         nastáva rok, ~už môj rok sa končí, nechce stáť pohončí, ~
 5 1 |        kope zlatoiská práca. ~Tu sa chýrne kľúče, moja tvár
 6 1 |        Ťarchová, Klenovec – svet sa trasie, ľaká –  aj, nezabúdajte
 7 1 |       čím srdce viac dráždi, tým sa viacej pohlo.  Keď som videl
 8 1 |     červený,  ani negazduje, ani sa nežení, ~ale len popíja,
 9 1 |        veľkonočné sviatky.  Ešte sa na Váhu nikde ľad nezlomí, ~
10 1 |        zomieram, za Haničku, kým sa nevydá, stoj.  Ani by v
11 1 |       kéby moja Hanička dáko zle sa mala. ~Stoj pri nej ako
12 1 |         kde kvet utešený. ~Dobre sa maj, môj synček, drahý,
13 2 |                               Či sa večierok snížil, či na deň
14 3 |                       Ja zdesený sa zbudím, porozumiem tomu,
15 3 |         Stolice nastrašené spolu sa radily, ~ako by nás do hrsti
16 3 |          Stolice nastrašené zase sa radily, ~akým spôsobm by
17 4 |          vedú. po dedine. ~Večer sa ešte každé strachuje a ľaká
18 4 |       odpočinku nemal, ~a ja som sa urobil, ako by len driemal. ~
19 4 |   zapálim a vo trne uskočím. ~Už sa ráno svitalo na hornej výšine, ~
20 4 |           keď som do Demänovskej sa spúšťal jaskyne. ~. ~
21 5 |     škodí. ~Vedz, že gordani tak sa ako dračia hlava: ~Jednu
22 5 |         a bezbožné.  Tí samí, čo sa smiali, keď si bol lapený, ~
23 6 |         žiaľu, do strachu.  Páni sa tiež stavajú a strnú zaťatí – ~
24 6 |          deti, ženy. ~Už horička sa v zeleň riasitú odela – ~
25 6 |          na zber vaše ruky. ~Ani sa nenazdáte ľudia ubiedení, ~
26 6 |     horách ako kvet červený. ~Už sa nebude snívať Uhorskej krajine, ~
27 7 |         vec ide.  Naľakaní shrnú sa do Prešporka všetci, ~že
28 7 |       vyhlásia. že z Poľskej mor sa ku nám dostáva,  po dedinách.
29 7 |       Nitre, Turci, Spiši.  Dosť sa v chrámoch namodlia a mor
30 8 |          chrbtom chodí, ~ľakajúc sa, jed hádžu do soli, do vody. ~
31 8 |      hryzie svoje ruky, ~nejedni sa pred bohom doluká prestreli, ~
32 8 |  Janošiak? ká skaza hromová? ~že sa nevyredikáš už z toho Liptova! ~
33 8 |          hajdúcha? ~– Nestal som sa oplanom, nestal sa hajdúchom, ~
34 8 |    Nestal som sa oplanom, nestal sa hajdúchom, ~ale keď som
35 9 |    uhorský o svojej krajine: ~Či sa nemusím hnevať na svinskej
36 9 | bijacovské a smižanské ženy, ~že sa im synovia, mužia obesení. ~
37 10|          ani muk nevraví. ~Divím sa a vidím, po lakte bradatý, ~
38 10|   jedenásty rok brada ak’ jabloň sa stane,  v dvanásty hlavu
39 10|   schádzaj celé krajiny, plaziac sa po zemi. ~Schádzaj vrchy,
40 10|       iba pri Varíne, ~ale ukáže sa celej Uhorskej krajine. ~
41 10|          slová. ~Hľaď, ako z úst sa parí besnota drakova!  Nohy
42 10|      veliká skára, ~vhryznul som sa ak’ pavúk. kde len aká škára. ~