Strophe

 1 1 |       po svete. ~Vidíš ma, aký som celkom znivočený, ~už duch
 2 1 |         ktož’ by ťa zabol! veď som na moste stál, ~keď si naše
 3 1 |   zjačal po hlave udretý,  bol som dakoľko dní vo chlieve zapretý. ~
 4 1 |      tým sa viacej pohlo.  Keď som videl tvrdú panštinu, lapačku
 5 1 |        ukrutná nevoľa, ~vyšiel som za humno, hľadel som do
 6 1 |    vyšiel som za humno, hľadel som do poľa:  Ej, Janošiak čŕstvy,
 7 1 |    rodičmi plakali našima. ~Ja som na tie bez seba celkom žiale
 8 1 |       potešený.  S nábožnosťou som slová vypočul matkine,
 9 2 |    sirôt na hrobe plakalo. ~Ja som lipky posadil, Hanka rutu
10 2 | posadil, Hanka rutu siala, ~ja som ich obrezával, ona polievala. ~
11 4 |        ktokoľvek druhý.  Večer som v surovine ľahnul si v pokoji
12 4 |         odpočinku nemal, ~a ja som sa urobil, ako by len driemal. ~
13 4 | svitalo na hornej výšine, ~keď som do Demänovskej sa spúšťal
14 8 |  stúpil za hajdúcha? ~– Nestal som sa oplanom, nestal sa hajdúchom, ~
15 8 |  nestal sa hajdúchom, ~ale keď som stál v hore, tresli ma obuchom. ~
16 8 |  skalnaté horce zaplakaly. ~Ja som vtedy obchodil v Sariši,
17 10|      pekelnej hodine, ~stratil som obe nohy v nešťastnej bučine. ~
18 10|     Uhorskej krajine. ~Vypočul som nábožne tie veliké slová. ~
19 10|        veliká skára, ~vhryznul som sa ak’ pavúk. kde len aká