Strophe

 1 1| schodil, mrúc, dol so šibeni, ~keď pozrel na Tatry, na ,hájik
 2 1|   Janošiaka! ~Ej. nezabúdajte, keď pomedzi bučky ~nám vykukávaly
 3 1|        veď som na moste stál, ~keď si naše vŕšky naveky prežehnal, ~
 4 1|        pre hračku na zboj –  a keď hajdúch zjačal po hlave
 5 1|  dráždi, tým sa viacej pohlo.  Keď som videl tvrdú panštinu,
 6 3|          Ale má zver viac umu, keď strelcu zastane,  ako kozy
 7 3|  horeká, ~ako kozy na Tatrách, keď vidía človeka.  Nedaj nás
 8 4|     svitalo na hornej výšine, ~keď som do Demänovskej sa spúšťal
 9 5|      hole, vrchy, skaly sedá, ~keď mi jedna veštica tie slová
10 5|         Tí samí, čo sa smiali, keď si bol lapený, ~ponesú na
11 6|     nenazdáte ľudia ubiedení, ~keď vykvitne na horách ako kvet
12 6|      snívať Uhorskej krajine, ~keď zastanete pyšne zase pri
13 7|      všetci, ~že doklčú mačku, keď je ešte vo vreci.  Janošiaka
14 7|      vreci.  Janošiaka doklčú, keď driemal v jaskyne,  spravia
15 8|      nestal sa hajdúchom, ~ale keď som stál v hore, tresli