Strophe

 1 2|      bielou tvárou, ~neoddávajže sa medzi tých husárov, ~dajú
 2 2|          z duše a zo srdca tisne sa tajný hlas ~a ešte nedala
 3 2|     ohlas; ~ešte nerozišiel spev sa po sihline, ~a už začne
 4 3|          očičká mu plačú – líčka sa mu menia. ~
 5 4|         šabličku si nosiť?  Kosa sa na skale môže mi polámať, ~
 6 4|   nôžkami ľahko prepletajú. ~„To sa, chlapci, to sa, čo ostrôžky
 7 4| prepletajú. ~„To sa, chlapci, to sa, čo ostrôžky majú! ~To sa,
 8 4|        sa, čo ostrôžky majú! ~To sa, chlapci, to sa, čo ostrôžky
 9 4|        majú! ~To sa, chlapci, to sa, čo ostrôžky nosia –  nie
10 4|     nosia –  nie takí trhani, čo sa dievkam prosia! ~Pime, chlapci,
11 4|         budeš veľký pán ,  budeš sa na koni jak vicišpán nosiť, ~
12 4|       vicišpán nosiť, ~a nemusíš sa viac starým babám prosit'!“ ~
13 4|      dochovala, ~a hľa, čoho som sa, biedna, dočakala!  Nazdávala
14 4|         dočakala!  Nazdávala som sa, budem mať tri svety, ~a
15 5|          časom neznala, ~bola by sa s tebou ani nemotkala, ~
16 5|      štyri chodníčky, ~choď, kde sa ti páči, len nie do Haničky; ~
17 7|   ligotná ako tá zomička, ~na ňu sa podoprie mocná päsť Janíčka.
18 7|       mocná päsť Janíčka.  Na ňu sa podoprie a obzrie okolo: ~„