Strophe
1 5| chodníčkom ku bystrej vodičke, ~aby si zabudnul o svojej Haničke : ~
2 2| jeho s druhými potvára . ~Ach, mamička moja, keď mas’
3 1| pokreskávajú, rúčkami tl'apkajú ~a na pekných chlapcov zboka
4 4| a nemusíš sa viac starým babám prosit'!“ ~Veselo je chlapcom –
5 2| nič nemá, len za lepším baží. Nemá – krem na svete nádeju
6 4| mi polámať, ~šablička mi bedrá môže poomínať.“~Husári nôžkami
7 2| mušky na slnci ~a mysle behajú jak bublinky v hrnci, ~keď
8 5| kadiaľ tvoja nôžka jelenia behala. ~Ale by na vráta krížik
9 2| Ťažko to, preťažko lúčke bez dáždička, ~sto ráz ale ťažšie,
10 2| tom šírom svete. ~Otec ho bičuje, sestra ohovára, ~a milá
11 4| dochovala, ~a hľa, čoho som sa, biedna, dočakala! Nazdávala som
12 7| Dajže, bože, ľuďom biednym, čo nemajú, ~komu treba
13 7| boku po vôli; ~frajerečka biela treba frajerovi. ~šablička
14 2| Janíček, Janíček, s peknou bielou tvárou, ~neoddávajže sa
15 4| strovíme – ~pán kráľ je bohatý, to všetko zaplatí!“~Ostrôžky
16 7| voly, ~a komu dievčatko ku boku po vôli; ~frajerečka biela
17 5| to pred časom neznala, ~bola by sa s tebou ani nemotkala, ~
18 7| vždy tak byt', ako dosial' bolo?“ –~
19 7| Dajže, bože, ľuďom biednym, čo nemajú, ~
20 4| všetko zaplatí!“~Ostrôžky brnkajú, skleničky cengajú ~a komus’
21 2| slnci ~a mysle behajú jak bublinky v hrnci, ~keď šuhaj junácku
22 4| Veselo je chlapcom – bystrá hrá muzika, ~a matka vo
23 5| ale choď chodníčkom ku bystrej vodičke, ~aby si zabudnul
24 7| okolo: ~„Či to má vždy tak byt', ako dosial' bolo?“ –~
25 5| Škoda, že som ja to pred časom neznala, ~bola by sa s tebou
26 4| Ostrôžky brnkajú, skleničky cengajú ~a komus’ na zdravie všetci
27 5| načiarala: Máš, šuhaj, tri cesty a štyri chodníčky, ~choď,
28 2| dosiaľ nevoňali, keď ho chcú vytrhať, načože ho siali!
29 4| Ťažko som ťa, horko, chlapče, dochovala, ~a hľa, čoho
30 4| babám prosit'!“ ~Veselo je chlapcom – bystrá hrá muzika, ~a
31 1| tl'apkajú ~a na pekných chlapcov zboka zazerajú. ~
32 5| nie do Haničky; ~ale choď chodníčkom ku bystrej vodičke, ~aby
33 5| šuhaj, tri cesty a štyri chodníčky, ~choď, kde sa ti páči,
34 7| podoprie a obzrie okolo: ~„Či to má vždy tak byt', ako
35 4| nadol tú pšeničku kosiť? Čiže mám vojenskú šabličku si
36 4| chlapče, dochovala, ~a hľa, čoho som sa, biedna, dočakala!
37 2| keď mas’ rada mala, k čomus’ ma takému do rúk lósu dala! ~
38 2| cudzí svet, ~ako keď zo črepa vyhodia mladý kvet; kvet
39 2| Veďs’ ma vyložila na tento cudzí svet, ~ako keď zo črepa
40 2| sa medzi tých husárov, ~dajú ti dolomán za tú kabaničku – ~
41 7| Dajže, bože, ľuďom biednym, čo
42 2| svete nádeju jedinkú, ~že dakedy bude mať milšiu hodinku.~
43 2| Dobre je za pecou tam dakomu sedieť, ~neznáte, čo jeden
44 2| čomus’ ma takému do rúk lósu dala! ~Veďs’ ma vyložila na tento
45 2| Ťažko to, preťažko lúčke bez dáždička, ~sto ráz ale ťažšie, keď
46 2| keď moria Janíčka. Keď dáždik neprchá, aspoň rosa vlaží –
47 7| komu treba voly, ~a komu dievčatko ku boku po vôli; ~frajerečka
48 5| svete širokom je viacej dievčičiek.“~
49 4| nie takí trhani, čo sa dievkam prosia! ~Pime, chlapci,
50 2| zverbujú, na hriešnu dušičku! „Dobre je za pecou tam dakomu sedieť, ~
51 4| hľa, čoho som sa, biedna, dočakala! Nazdávala som sa, budem
52 4| som ťa, horko, chlapče, dochovala, ~a hľa, čoho som sa, biedna,
53 2| začne hrmieť, durkať po doline. Neznáte už, ľudia, ani
54 4| si iba ten vrabček na náš dom – ~aj to, keď ho najprv
55 4| radostne volajú – ~"Dostaneš šabličku – zelený dolomán,
56 4| to, keď ho najprv druhí došklbajú, ~ta pôjde, kde ani tvory
57 4| aj to, keď ho najprv druhí došklbajú, ~ta pôjde, kde
58 2| ohovára, ~a milá ho jeho s druhými potvára . ~Ach, mamička
59 4| nebývajú. ~Bude strechu ďubkať, krídelká vystierať, ~keď
60 2| sihline, ~a už začne hrmieť, durkať po doline. Neznáte už,
61 2| pustej svoje túžby vlieva, ~z duše a zo srdca tisne sa tajný
62 2| ťa zverbujú, na hriešnu dušičku! „Dobre je za pecou tam
63 1| Dvanásti na krčme muzikanti hrajú: ~
64 4| hrá muzika, ~a matka vo dverách užialená fiká: ~"Ťažko som
65 4| všetci pripíjajú – a rúčku dvíhajú – ~"Už si náš, Janíček !" –
66 4| matka vo dverách užialená fiká: ~"Ťažko som ťa, horko,
67 7| dievčatko ku boku po vôli; ~frajerečka biela treba frajerovi. ~
68 7| frajerečka biela treba frajerovi. ~šablička železná treba
69 5| aby si zabudnul o svojej Haničke : ~do vodičky kukni, – je
70 5| kde sa ti páči, len nie do Haničky; ~ale choď chodníčkom ku
71 4| chlapče, dochovala, ~a hľa, čoho som sa, biedna, dočakala!
72 2| zo srdca tisne sa tajný hlas ~a ešte nedala žiadna skala
73 2| že dakedy bude mať milšiu hodinku.~
74 4| užialená fiká: ~"Ťažko som ťa, horko, chlapče, dochovala, ~a
75 2| pesničku si spieva a do hory pustej svoje túžby vlieva, ~
76 4| Veselo je chlapcom – bystrá hrá muzika, ~a matka vo dverách
77 1| Dvanásti na krčme muzikanti hrajú: ~to je svet ako kvet, paholci
78 2| veru ťa zverbujú, na hriešnu dušičku! „Dobre je za pecou
79 2| po sihline, ~a už začne hrmieť, durkať po doline. Neznáte
80 2| mysle behajú jak bublinky v hrnci, ~keď šuhaj junácku pesničku
81 4| môžem predať voly, môže hrom hneď udrieť do pustej stodoly,
82 4| mi bedrá môže poomínať.“~Husári nôžkami ľahko prepletajú. ~„
83 2| neoddávajže sa medzi tých husárov, ~dajú ti dolomán za tú
84 4| zarastie priedom, ~nesadne si iba ten vrabček na náš dom – ~
85 2| musí trpieť. Keď žilky ihrajú jak mušky na slnci ~a mysle
86 4| nájdem potešenia ! ~Vari mám ísť nadol tú pšeničku kosiť?
87 5| Škoda, že som ja to pred časom neznala, ~
88 4| budem, Janíček, umierať.“~Janík podnapitý ticho pokreskáva,
89 2| Nemá – krem na svete nádeju jedinkú, ~že dakedy bude mať milšiu
90 2| sestra ohovára, ~a milá ho jeho s druhými potvára . ~Ach,
91 5| zazerala, ~kadiaľ tvoja nôžka jelenia behala. ~Ale by na vráta
92 2| bublinky v hrnci, ~keď šuhaj junácku pesničku si spieva a do
93 7| šablička železná treba junákovi.~Šablička ligotná ako tá
94 2| moja, keď mas’ rada mala, k čomus’ ma takému do rúk
95 5| by nebola veru zazerala, ~kadiaľ tvoja nôžka jelenia behala. ~
96 4| Och, kdeže na svete nájdem potešenia ! ~
97 4| brnkajú, skleničky cengajú ~a komus’ na zdravie všetci pripíjajú; ~
98 4| veľký pán , budeš sa na koni jak vicišpán nosiť, ~a nemusíš
99 4| vojenskú šabličku si nosiť? Kosa sa na skale môže mi polámať, ~
100 4| mám ísť nadol tú pšeničku kosiť? Čiže mám vojenskú šabličku
101 4| hneď čo strovíme – ~pán kráľ je bohatý, to všetko zaplatí!“~
102 2| za lepším baží. Nemá – krem na svete nádeju jedinkú, ~
103 4| nebývajú. ~Bude strechu ďubkať, krídelká vystierať, ~keď za tebou
104 2| vyhodia mladý kvet; kvet ten, ktorý ľudia dosiaľ nevoňali,
105 5| svojej Haničke : ~do vodičky kukni, – je plno rybičiek, na
106 4| poomínať.“~Husári nôžkami ľahko prepletajú. ~„To sa, chlapci,
107 4| udrieť do pustej stodoly, lebo viem, že tŕním už zarastie
108 2| parobček nič nemá, len za lepším baží. Nemá – krem na svete
109 3| trápení, ~očičká mu plačú – líčka sa mu menia. ~
110 7| treba junákovi.~Šablička ligotná ako tá zomička, ~na ňu sa
111 2| čomus’ ma takému do rúk lósu dala! ~Veďs’ ma vyložila
112 2| siali! Ťažko to, preťažko lúčke bez dáždička, ~sto ráz ale
113 7| Dajže, bože, ľuďom biednym, čo nemajú, ~komu
114 1| paholci výskajú. ~V krčme plno ľudu – na prostriedku v tanci
115 7| a obzrie okolo: ~„Či to má vždy tak byt', ako dosial'
116 4| chlapci, to sa, čo ostrôžky majú! ~To sa, chlapci, to sa,
117 2| mamička moja, keď mas’ rada mala, k čomus’ ma takému do
118 2| druhými potvára . ~Ach, mamička moja, keď mas’ rada mala,
119 2| Ach, mamička moja, keď mas’ rada mala, k čomus’ ma
120 4| bystrá hrá muzika, ~a matka vo dverách užialená fiká: ~"
121 5| slová aspoň načiarala: Máš, šuhaj, tri cesty a štyri
122 2| tvárou, ~neoddávajže sa medzi tých husárov, ~dajú ti dolomán
123 3| očičká mu plačú – líčka sa mu menia. ~
124 2| jedinkú, ~že dakedy bude mať milšiu hodinku.~
125 7| zomička, ~na ňu sa podoprie mocná päsť Janíčka. Na ňu sa
126 2| potvára . ~Ach, mamička moja, keď mas’ rada mala, k
127 4| a už aj ten jeden z rúk mojich uletí ! ~Môžem predať kone,
128 2| sto ráz ale ťažšie, keď moria Janíčka. Keď dáždik neprchá,
129 2| neznáte, čo jeden šuhaj musí trpieť. Keď žilky ihrajú
130 4| je chlapcom – bystrá hrá muzika, ~a matka vo dverách užialená
131 1| Dvanásti na krčme muzikanti hrajú: ~to je svet ako kvet,
132 2| trpieť. Keď žilky ihrajú jak mušky na slnci ~a mysle behajú
133 2| ihrajú jak mušky na slnci ~a mysle behajú jak bublinky v hrnci, ~
134 5| pod krížik tri slová aspoň načiarala: Máš, šuhaj, tri cesty
135 2| nevoňali, keď ho chcú vytrhať, načože ho siali! Ťažko to, preťažko
136 2| baží. Nemá – krem na svete nádeju jedinkú, ~že dakedy bude
137 4| potešenia ! ~Vari mám ísť nadol tú pšeničku kosiť? Čiže
138 4| Och, kdeže na svete nájdem potešenia ! ~Vari mám ísť
139 4| náš dom – ~aj to, keď ho najprv druhí došklbajú, ~ta pôjde,
140 5| Ale by na vráta krížik napísala, ~pod krížik tri slová aspoň
141 4| som sa, biedna, dočakala! Nazdávala som sa, budem mať tri svety, ~
142 5| tebou ani nemotkala, ~ani by nebola veru zazerala, ~kadiaľ tvoja
143 4| ta pôjde, kde ani tvory nebývajú. ~Bude strechu ďubkať, krídelká
144 2| Neznáte už, ľudia, ani znať nechcete, čo je mladý šuhaj na tom
145 2| tisne sa tajný hlas ~a ešte nedala žiadna skala ohlas; ~ešte
146 7| bože, ľuďom biednym, čo nemajú, ~komu treba kone, komu
147 5| bola by sa s tebou ani nemotkala, ~ani by nebola veru zazerala, ~
148 4| koni jak vicišpán nosiť, ~a nemusíš sa viac starým babám prosit'!“ ~
149 2| s peknou bielou tvárou, ~neoddávajže sa medzi tých husárov, ~
150 2| moria Janíčka. Keď dáždik neprchá, aspoň rosa vlaží – parobček
151 2| žiadna skala ohlas; ~ešte nerozišiel spev sa po sihline, ~a už
152 4| tŕním už zarastie priedom, ~nesadne si iba ten vrabček na náš
153 2| ten, ktorý ľudia dosiaľ nevoňali, keď ho chcú vytrhať, načože
154 5| že som ja to pred časom neznala, ~bola by sa s tebou ani
155 2| aspoň rosa vlaží – parobček nič nemá, len za lepším baží.
156 4| chlapci, to sa, čo ostrôžky nosia – nie takí trhani, čo sa
157 5| zazerala, ~kadiaľ tvoja nôžka jelenia behala. ~Ale by
158 4| bedrá môže poomínať.“~Husári nôžkami ľahko prepletajú. ~„To sa,
159 5| vodičke, ~aby si zabudnul o svojej Haničke : ~do vodičky
160 4| ticho pokreskáva, milá pod oblôčkom svojho oplakáva: ~
161 7| Janíčka. Na ňu sa podoprie a obzrie okolo: ~„Či to má vždy tak
162 4| Och, kdeže na svete nájdem potešenia ! ~
163 3| užialený vo veľkom trápení, ~očičká mu plačú – líčka sa mu menia. ~
164 2| ešte nedala žiadna skala ohlas; ~ešte nerozišiel spev sa
165 2| Otec ho bičuje, sestra ohovára, ~a milá ho jeho s druhými
166 7| ňu sa podoprie a obzrie okolo: ~„Či to má vždy tak byt',
167 4| milá pod oblôčkom svojho oplakáva: ~
168 2| šuhaj na tom šírom svete. ~Otec ho bičuje, sestra ohovára, ~
169 5| chodníčky, ~choď, kde sa ti páči, len nie do Haničky; ~ale
170 7| na ňu sa podoprie mocná päsť Janíčka. Na ňu sa podoprie
171 1| hrajú: ~to je svet ako kvet, paholci výskajú. ~V krčme plno ľudu –
172 2| neprchá, aspoň rosa vlaží – parobček nič nemá, len za lepším
173 2| hriešnu dušičku! „Dobre je za pecou tam dakomu sedieť, ~neznáte,
174 2| Janíček, Janíček, s peknou bielou tvárou, ~neoddávajže
175 1| rúčkami tl'apkajú ~a na pekných chlapcov zboka zazerajú. ~
176 2| hrnci, ~keď šuhaj junácku pesničku si spieva a do hory pustej
177 4| Janíček, umierať.“~Janík podnapitý ticho pokreskáva, milá
178 4| najprv druhí došklbajú, ~ta pôjde, kde ani tvory nebývajú. ~
179 4| Janík podnapitý ticho pokreskáva, milá pod oblôčkom svojho
180 4| Kosa sa na skale môže mi polámať, ~šablička mi bedrá môže
181 4| šablička mi bedrá môže poomínať.“~Husári nôžkami ľahko prepletajú. ~„
182 4| Och, kdeže na svete nájdem potešenia ! ~Vari mám ísť nadol tú
183 2| a milá ho jeho s druhými potvára . ~Ach, mamička moja, keď
184 5| Škoda, že som ja to pred časom neznala, ~bola by
185 4| poomínať.“~Husári nôžkami ľahko prepletajú. ~„To sa, chlapci, to sa,
186 2| načože ho siali! Ťažko to, preťažko lúčke bez dáždička, ~sto
187 4| viem, že tŕním už zarastie priedom, ~nesadne si iba ten vrabček
188 4| takí trhani, čo sa dievkam prosia! ~Pime, chlapci, pime, čo
189 4| nemusíš sa viac starým babám prosit'!“ ~Veselo je chlapcom –
190 1| V krčme plno ľudu – na prostriedku v tanci si pokreskávajú
191 4| Vari mám ísť nadol tú pšeničku kosiť? Čiže mám vojenskú
192 2| mamička moja, keď mas’ rada mala, k čomus’ ma takému
193 4| Už si náš, Janíček !" – radostne volajú – ~"Dostaneš šabličku –
194 2| lúčke bez dáždička, ~sto ráz ale ťažšie, keď moria Janíčka.
195 2| Keď dáždik neprchá, aspoň rosa vlaží – parobček nič nemá,
196 1| verbovanci, ~si pokreskávajú, rúčkami tl'apkajú ~a na pekných
197 4| pripíjajú; ~všetci pripíjajú – a rúčku dvíhajú – ~"Už si náš, Janíček !" –
198 5| vodičky kukni, – je plno rybičiek, na svete širokom je viacej
199 2| Dobre je za pecou tam dakomu sedieť, ~neznáte, čo jeden šuhaj
200 2| svete. ~Otec ho bičuje, sestra ohovára, ~a milá ho jeho
201 2| chcú vytrhať, načože ho siali! Ťažko to, preťažko lúčke
202 1| v tanci si pokreskávajú siedmi verbovanci, ~si pokreskávajú,
203 2| ešte nerozišiel spev sa po sihline, ~a už začne hrmieť, durkať
204 2| hlas ~a ešte nedala žiadna skala ohlas; ~ešte nerozišiel
205 4| šabličku si nosiť? Kosa sa na skale môže mi polámať, ~šablička
206 4| zaplatí!“~Ostrôžky brnkajú, skleničky cengajú ~a komus’ na zdravie
207 2| žilky ihrajú jak mušky na slnci ~a mysle behajú jak bublinky
208 5| napísala, ~pod krížik tri slová aspoň načiarala: Máš, šuhaj,
209 2| ohlas; ~ešte nerozišiel spev sa po sihline, ~a už začne
210 2| šuhaj junácku pesničku si spieva a do hory pustej svoje
211 2| túžby vlieva, ~z duše a zo srdca tisne sa tajný hlas ~a ešte
212 4| nosiť, ~a nemusíš sa viac starým babám prosit'!“ ~Veselo
213 2| preťažko lúčke bez dáždička, ~sto ráz ale ťažšie, keď moria
214 4| hrom hneď udrieť do pustej stodoly, lebo viem, že tŕním už
215 3| Janíček za stolom sedí užialený, ~sedí užialený
216 4| ani tvory nebývajú. ~Bude strechu ďubkať, krídelká vystierať, ~
217 4| chlapci, pime, čo hneď čo strovíme – ~pán kráľ je bohatý, to
218 4| Nazdávala som sa, budem mať tri svety, ~a už aj ten jeden z rúk
219 2| spieva a do hory pustej svoje túžby vlieva, ~z duše a
220 5| vodičke, ~aby si zabudnul o svojej Haničke : ~do vodičky kukni, –
221 4| pokreskáva, milá pod oblôčkom svojho oplakáva: ~
222 4| šabličku – zelený dolomán, svrhneš kabaničku a budeš veľký
223 7| junákovi.~Šablička ligotná ako tá zomička, ~na ňu sa podoprie
224 2| duše a zo srdca tisne sa tajný hlas ~a ešte nedala žiadna
225 7| obzrie okolo: ~„Či to má vždy tak byt', ako dosial' bolo?“ –~
226 2| rada mala, k čomus’ ma takému do rúk lósu dala! ~Veďs’
227 4| čo ostrôžky nosia – nie takí trhani, čo sa dievkam prosia! ~
228 2| dušičku! „Dobre je za pecou tam dakomu sedieť, ~neznáte,
229 1| ľudu – na prostriedku v tanci si pokreskávajú siedmi
230 2| bez dáždička, ~sto ráz ale ťažšie, keď moria Janíčka. Keď
231 2| dala! ~Veďs’ ma vyložila na tento cudzí svet, ~ako keď zo
232 4| umierať.“~Janík podnapitý ticho pokreskáva, milá pod oblôčkom
233 2| vlieva, ~z duše a zo srdca tisne sa tajný hlas ~a ešte nedala
234 1| si pokreskávajú, rúčkami tl'apkajú ~a na pekných chlapcov
235 2| nechcete, čo je mladý šuhaj na tom šírom svete. ~Otec ho bičuje,
236 3| sedí užialený vo veľkom trápení, ~očičká mu plačú – líčka
237 4| ostrôžky nosia – nie takí trhani, čo sa dievkam prosia! ~
238 4| stodoly, lebo viem, že tŕním už zarastie priedom, ~nesadne
239 2| neznáte, čo jeden šuhaj musí trpieť. Keď žilky ihrajú jak mušky
240 2| a do hory pustej svoje túžby vlieva, ~z duše a zo srdca
241 2| Janíček, s peknou bielou tvárou, ~neoddávajže sa medzi tých
242 5| nebola veru zazerala, ~kadiaľ tvoja nôžka jelenia behala. ~Ale
243 4| došklbajú, ~ta pôjde, kde ani tvory nebývajú. ~Bude strechu
244 2| tvárou, ~neoddávajže sa medzi tých husárov, ~dajú ti dolomán
245 4| predať voly, môže hrom hneď udrieť do pustej stodoly, lebo
246 4| aj ten jeden z rúk mojich uletí ! ~Môžem predať kone, môžem
247 4| za tebou budem, Janíček, umierať.“~Janík podnapitý ticho
248 4| muzika, ~a matka vo dverách užialená fiká: ~"Ťažko som ťa, horko,
249 4| svete nájdem potešenia ! ~Vari mám ísť nadol tú pšeničku
250 2| takému do rúk lósu dala! ~Veďs’ ma vyložila na tento cudzí
251 3| užialený, ~sedí užialený vo veľkom trápení, ~očičká mu plačú –
252 4| svrhneš kabaničku a budeš veľký pán , budeš sa na koni
253 6| Ženy veľmi plačú a chlapci výskajú: ~
254 1| si pokreskávajú siedmi verbovanci, ~si pokreskávajú, rúčkami
255 4| starým babám prosit'!“ ~Veselo je chlapcom – bystrá hrá
256 4| vicišpán nosiť, ~a nemusíš sa viac starým babám prosit'!“ ~
257 5| rybičiek, na svete širokom je viacej dievčičiek.“~
258 4| budeš sa na koni jak vicišpán nosiť, ~a nemusíš sa viac
259 4| do pustej stodoly, lebo viem, že tŕním už zarastie priedom, ~
260 2| dáždik neprchá, aspoň rosa vlaží – parobček nič nemá, len
261 2| hory pustej svoje túžby vlieva, ~z duše a zo srdca tisne
262 5| choď chodníčkom ku bystrej vodičke, ~aby si zabudnul o svojej
263 5| zabudnul o svojej Haničke : ~do vodičky kukni, – je plno rybičiek,
264 4| pšeničku kosiť? Čiže mám vojenskú šabličku si nosiť? Kosa
265 4| náš, Janíček !" – radostne volajú – ~"Dostaneš šabličku –
266 7| komu dievčatko ku boku po vôli; ~frajerečka biela treba
267 4| priedom, ~nesadne si iba ten vrabček na náš dom – ~aj to, keď
268 5| jelenia behala. ~Ale by na vráta krížik napísala, ~pod krížik
269 2| svet, ~ako keď zo črepa vyhodia mladý kvet; kvet ten, ktorý
270 2| rúk lósu dala! ~Veďs’ ma vyložila na tento cudzí svet, ~ako
271 4| strechu ďubkať, krídelká vystierať, ~keď za tebou budem, Janíček,
272 2| dosiaľ nevoňali, keď ho chcú vytrhať, načože ho siali! Ťažko
273 4| pán kráľ je bohatý, to všetko zaplatí!“~Ostrôžky brnkajú,
274 7| obzrie okolo: ~„Či to má vždy tak byt', ako dosial' bolo?“ –~
275 5| bystrej vodičke, ~aby si zabudnul o svojej Haničke : ~do vodičky
276 2| spev sa po sihline, ~a už začne hrmieť, durkať po doline.
277 4| kráľ je bohatý, to všetko zaplatí!“~Ostrôžky brnkajú, skleničky
278 4| lebo viem, že tŕním už zarastie priedom, ~nesadne si iba
279 1| na pekných chlapcov zboka zazerajú. ~
280 5| nemotkala, ~ani by nebola veru zazerala, ~kadiaľ tvoja nôžka jelenia
281 1| apkajú ~a na pekných chlapcov zboka zazerajú. ~
282 4| skleničky cengajú ~a komus’ na zdravie všetci pripíjajú; ~všetci
283 4| Dostaneš šabličku – zelený dolomán, svrhneš kabaničku
284 2| Neznáte už, ľudia, ani znať nechcete, čo je mladý šuhaj
285 7| Šablička ligotná ako tá zomička, ~na ňu sa podoprie mocná
286 2| tú kabaničku – ~veru ťa zverbujú, na hriešnu dušičku! „Dobre
287 5| plno rybičiek, na svete širokom je viacej dievčičiek.“~
288 2| čo je mladý šuhaj na tom šírom svete. ~Otec ho bičuje,
289 5| Škoda, že som ja to pred časom
290 5| Máš, šuhaj, tri cesty a štyri chodníčky, ~choď, kde sa
291 7| treba frajerovi. ~šablička železná treba junákovi.~Šablička
292 6| Ženy veľmi plačú a chlapci výskajú: ~
293 2| tajný hlas ~a ešte nedala žiadna skala ohlas; ~ešte nerozišiel
294 2| šuhaj musí trpieť. Keď žilky ihrajú jak mušky na slnci ~
|