Chapter

 1 1 |         pána - len keď musí. No a on veru ani nepomyslí na to,
 2 1 |      malému, slabému dieťaťu. Len on sám nedrží sa za mrzáka,
 3 1 |           bolo možné - veď to nie on, jej Jano. S utajeným dychom
 4 1 |     sledovala každý jeho krok. No on netrápil sa ani o ženu,
 5 1 |          a vychytila mu ho z rúk. On sa potočil až k stolu, zadivený
 6 2 |    prekvapia ho v kŕdli na poli a on zabáva sa s nimi pri jarčeku.
 7 2 |         púta ho k nim; rád je, že on má ríšu, v ktorej vládne,
 8 2 |          by sa neusmieval? Či len on má vyvrhnúť túžby po blahu
 9 2 |         mnou hovoríš - ale potom! On tiež tak hovorieval...“
10 2 |            Dievča usmialo sa mu a on už unesený tým úsmevom.
11 3 |          by hrach na stenu sypal. On nezohne šije svojej pred
12 3 |            bude sobáš.“ ~ „Veď ťa on starý zosobáši! Ale papekom!
13 3 |          jeho ktosi musel navdať. On povedá, že tvoja dievka.“ ~ „
14 4 |      netkne sa toto. Všetky práce on koná a pritom i ohliada
15 4 |   strniska jeho riedkej brady. No on nedbal. Pracoval usilovne,
16 4 |            Pýtali ju už mnohé, no on nie a nie. Sľúbil, že zajtra
17 4 |              Nuž?“ ~ „Nuž ráno mi on sám husi vyhnal - to ešte
18 5 |           čosi bieleho - šestáky. On vložil ruky do vrecka, aby
19 5 | pokračovala: „A prečo nechceš?“ ~ On hľadel jej do tváre a horúcim
20 5 |          Len kto ťa vypriadol!“ ~ On nepochopil úsmešku, dôverne
21 5 |         Starej uľútilo sa ho. veď on nie vina, že takýto prišiel
22 5 |       Radšej by bola onemela! Ale on, keď som mu doniesla jesť,
23 5 |    hriechu - ako tresce. Hej, keď on povie len slovo, trasie
24 5 |    gazdinej až po varešku. ~ „Veď on to nepočuje. Kto by mu povedal?“ ~ „
25 6 |        pár týždňov už zaobísť. No on má v hlave len zaopatriť,
26 6 |         nech sa vykýchajú z toho. On - na jeho dušu - bude mať
27 7 |     nemohla sa už hnevať naň: veď on ničomu nie vina, ale tie.
28 7 |            Ale čo som mala robiť? On ide do poľa, vyhľadá mi
29 7 |      druhý vďačne neuveril? A tak on sa úfa, že pôjde on na sobáš.
30 7 |           tak on sa úfa, že pôjde on na sobáš. Na nešťastie i
31 7 |         azda len zabudne na ňu. A on ju veľmi rád vidí. Bože
32 7 |           byť sobáš? Veď nebol by on vedel o ničom nič. Ja som
33 8 |               Nadhodila stará. No on tým väčšmi sa popudil. ~ „
34 8 |          ešte tam! Zdá sa jej, že on prisahá a nie Jano. ~ Koniec
35 9 |      vôbec nikdy nesedí, keď hrá. On vie len stojačky. Snáď preto,
36 9 |    účinnejšie mohol pôsobiť. lebo on nepracuje len rukami - veď
37 9 |        nepracuje len rukami - veď on nie nájomník! On telom,
38 9 |     rukami - veď on nie nájomník! On telom, dušou dlie pri práci.
39 9 |      plece - Janovi - i oprela sa oň. Sťa tá princezná zo stračieho
40 9 |           neboli. Ale nech ide aj on; aspoň dačo užije z nášho
41 9 |         priložila mu päsť k čelu. On obrátil sa k Bežanke, akoby
42 9 |         No husára to nezaujímalo. On už dosť takých rečí počul.
43 9 |           miskami so studenom. No on sa neobzeral oň veľmi. Krútil
44 9 |      studenom. No on sa neobzeral oň veľmi. Krútil klobúk v ruke.
45 9 |         mu hodný kus bielej baby. On zvrtol sa na mieste, že
46 9 |          hej veru - na staré dni. On so sekerou vošiel do komory -
47 9 |        len pustili!“ ~ „Veru to!“ On vytiahol sekerou haspru;
48 9 |           ja všetko porúčam Bohu. On najlepšie vie, čo treba.“ ~
49 10|         tu hľadáš? Pakuješ ho!“ ~ On im prisvedčil: „Hej - idem. -
50 10|            Ľudia, držte ho! Ak by on bol... naozaj!“ ~ „Veru
51 10|         zviazaný, nik sa neobzrel oň - nechali ho pri plote. ~ 
52 11|            Z ľudí nik neobzerá sa oň. Načo? Ujsť im neujde, je
53 11|         plno ľudí, čo bránia. Iba on stojí ako ten kolík v plote.
54 11|       kúte. Dymu plná maštaľ - no on vie spôsob. Zohol sa, nad