Chapter
1 1 | kúta - všetkým zavadzia. Tu v poli nezavadzia nikomu,
2 1 | Oj, nie... nemám sna - tu mi je dobre... daj mi pokoj...
3 3 | odpočívala na podstene. Tu, kde sa vezme, tu sa vezme -
4 3 | podstene. Tu, kde sa vezme, tu sa vezme - milý Ondráš vojde
5 4 | s druhou bez prestania. Tu stariga gagoce zavolávajúc
6 4 | od nej v tej trme-vrme; tu zas mladá kvíli, cítiac
7 4 | medzi neznámymi osirotenou. tu zas jedna stariga ďubne
8 4 | jedného konca k druhému. Tu ide zbožný voz, i musí zastať -
9 4 | ako slepé i pod kolesá. Tu i Ondráš pričiní sa, aby
10 4 | trochu vbok, už zastanú. Tu pobehne k nim - no predošlé
11 4 | nechcel za ňu. A včera bola tu jeho totka sa žalovať, že
12 5 | Veď čo - veď čo! Ktože ti tu dá rady? Najlepšie by var
13 5 | naozaj: keby!“ ~ „Ale tu zas nemáš ešte kúpené ani
14 6 | Všechsvätých, po robotách - a tu zrazu ohláška o pollete,
15 6 | bude len o Všechsvätých, a tu ohláška! Ozaj, kto to všetko
16 6 | dačo medzi rukami. ~ Tak i tu prišli k výsledku - no mlčali.
17 6 | No tak - neboj sa. Veď ťa tu nič nezje. O malú chvíľu
18 6 | husi, cítiac, že večer už tu, samy od seba tiahli domov.
19 6 | gaudžaním vošli mladé do dvora. Tu, cítiac, sa už po domácky,
20 6 | dedine - za hrtanom?“ ~ Tu Bežanka zostala v hneve
21 6 | A hus?“ ~ „Ejha, hus je tu! Doniesol som ju z paše.“ ~
22 6 | Chvála Pánu Bohu! Keď je len tu!“ ~ Nevdojak pohliadla na
23 7 | Družbom tiež treba čo-to: tu nohavice, tu haleny. A práve
24 7 | treba čo-to: tu nohavice, tu haleny. A práve teraz nadhosí
25 7 | neho uhol ani o vlas. ~ No tu posvietil ten z rožkami -
26 8 | sotva na ktorom veselí. tu už nebadať ani prenáhlenia,
27 8 | choď. A ty stará čertina tu zostaň. ~ Dievka vošla do
28 9 | Všetko len čertov zháňa. Tu družba hodí guľku chleba
29 9 | náladu verne zobrazuje tvár. Tu jeden, tu druhý kútik utiahne
30 9 | zobrazuje tvár. Tu jeden, tu druhý kútik utiahne sa;
31 9 | druhý kútik utiahne sa; tu obočie sa zmraští, alebo
32 9 | zmraští, alebo zdvihne. Tu pery roztiahnu sa v dlhú
33 9 | záchvat dostúpi vrcholu - tu zastene rozkošou. Len noha,
34 9 | Hm, divno, čo ten hľadá tu? Aha, ako sa mu usmieva -
35 9 | niečo bodlo. Úzko jej je tu, v tejto izbe, nezdravo;
36 9 | aspoň do kuchyne. Ešte ste tu aj tak neboli. Ale nech
37 10| robil si cestu. Von - von. Tu nevoľno - nemožno vydýchnuť. ~
38 10| oddal sa bôľu - jak dobre mu tu plakať. Zvuky hudby a výskotu
39 10| nich; nerozumel im. ~ „Čože tu hľadáš? Pakuješ ho!“ ~ On
40 10| A má sviatočné šaty! Čo tu robíš - há?“ ~ „Po mladuchu!
41 10| Boh vie kde! ~ „Voda je tu!“ ~ „Striekačku - striekačku!“
42 10| po polici a vykríkol: ~ „Tu je - chytro po striekačku!“ ~
43 11| husár postojačky driemal, tu i tu strhol sa zo sna a
44 11| postojačky driemal, tu i tu strhol sa zo sna a poviazané
45 11| vôkol širokých úst. ~ „Čo tu robíš?“ pýtali sa ho ešte
46 11| čo by bolo ešte ratovať. Tu tam obďleč vidí husára a
47 11| dvanástoro z roka na rok. J a sa tu pominiem, ak prídem o ňu!“ ~ „
48 11| ako ten kolík v plote. A tu Zuzka i testiná, ako želejú
49 11| berúc sa ku gazdinej - tu zahrmelo a iskry, vyletevšie
|