Chapter

 1 1 |               sa nevyhovie. Keby sa ti teraz naplnila žiadosť a za to
 2 2 |             detinské. Čo robí, to má i teraz náter chlapeckosti na sebe.
 3 2 |              jedz!“ ~ „Aha - aha!“ Len teraz dovtípil sa, že to nie kňažná,
 4 2 |           pozrúc na ňu. ~ „Vidíš čo je teraz!“ A pozdvihla v ruke pokovaný
 5 2 |              nevedela si ju vysvetliť. Teraz tak chladno hľadí, kdežto
 6 2 |                obed nebol dobrý. Vieš, teraz pri robotách - musíš dačo
 7 2 |             krv tak bystro prúdila ako teraz. Hej - bol veru na väčšom
 8 2 |                 len ďalej. ~ „Nuž a čo teraz?“ ~ Ondráša otázka zarazila.
 9 2 |             ako sa nemôže dovtípiť. ~ „Teraz? Dopasiem a - zoberieme
10 2 |               do sadu - otrovili ju. A teraz na mňa zvaľujú.“ ~ „Nuž
11 3 |             pomáhal u Bežanov orať - i teraz tam kosí. Nuž tá by var
12 4 |         ktorému bol nadšeným ctiteľom. teraz netešil sa mu tak veľmi.
13 4 |               to ešte nikomu neurobil; teraz nám zas habarku doniesol...
14 5 |                  i habarku doniesol. A teraz,“ Ondráš sa uškľabol, radosť
15 5 |             hlas, stiahnuc mu hrdlo - „teraz im dám netakší podarúnok.
16 5 |           lícom. Zuzku to zarazilo, až teraz poňala dosah svojho skutku. ~ „
17 5 |        pekne-rúče prepásli - môžeme si teraz dočkať do Gála. A kým sa
18 5 |            týždeň pred Všechsvätými. A teraz keď ho my budeme duriť -
19 6 |              Čo len zháňa na tej paši! Teraz už bude rozsadz: tri husi
20 6 |         Nebožiatko! Čo má s ním...ešte teraz - pred samým veselím! Robila
21 7 |             desať týždňov, to musí byť teraz za dva! Mladému zaťovi nový
22 7 |           nohavice, tu haleny. A práve teraz nadhosí sa i husár. Dvaadvadsať
23 7 |         súkenných nohavíc a haleny - a teraz, aby ho jedoval, každý od
24 7 |              zákazčíka toľme ako práve teraz. Nebol by sa od neho uhol
25 7 |             nemusíte sa hanbiť za mňa. Teraz už môžem ísť i do kostola -
26 7 |             ste si to vedeli nasnovať, teraz si odsnúvajte! Len vám bude
27 7 |                o poznanie zmäkla, no i teraz durným hlasom pýtala sa
28 8 |               sa odbaví len tak ticho. Teraz už každý hofier má veselie
29 8 |             Ona chcela! Počkaj si ty - teraz ja chcem: a muzika bude,
30 8 |                 aby ste vy vedeli... A teraz poď sem, pozri mi do očú.“ ~ 
31 8 |                hnev otcov nemilosrdne. Teraz, pred samou svadbou, takto
32 8 |              svojho srdca? Jeho hlas i teraz ešte počuť, ako hromuje
33 9 |             ešte kedysi!“ No nik nedbá teraz jeho vážne reči Všetko hľadí
34 9 | mladosť-pochabosť. ~ No nik nerozmýšľa teraz o pochabosti; tie tóny,
35 9 |                tom malom očku, ktoré i teraz tak hlúpo a predsa nežno
36 9 |             aby si to z hlavy vyhodil. Teraz máš! Čo si im veril!“ ~ 
37 9 |           robiť? Poslali po druhého, a teraz už darmo - darmo.“ ~ A sadol
38 9 |             všetko...a nepustili ma. A teraz...už je koniec! Veď by ja
39 9 |               ale som nemohol prv, len teraz. Keby ste len boli pozhoveli -
40 9 |          Nebožiatko!“ ~ „Nebožiatko... Teraz už nebožiatko...“ odvrával
41 10|        nezabolela nikoho hlava. Ba iba teraz začína sa to pravé veselie.
42 10|             zakričal jeden chlap. ~ Až teraz im zošla na um striekačka.
43 11|         vypytovať sa ho, čo to urobil, teraz, v najväčšej súre, nikomu
44 11|               a nepustili ma po teba - teraz priviazali ma zas o plot.“ ~ „
45 11|            rukami vo vzduchu. ~ „No, a teraz poďme. I večer nás zosobášia.“ ~ „
46 11|                ty prísť vyslobodiť ako teraz. Ach, totka... totka! Nuž
47 11|               neuvidím!“ ~ Husárovi až teraz otvorili sa oči: akoby mu
48 11|            Múdry starejší nepoznamenal teraz: „Hja, trest boží - trest