Chapter
1 1 | o dom, o gazdovstvo - o nič. Tak mu je ako v raji. ~
2 1 | povedať: „Jano, neželej si nič. To bola vôľa božia.“ ~
3 1 | že ti je z pekného syna nič, keď mu nemáš čo nechať?
4 1 | prázdna - nepamätal sa na nič čisto, ale neprítomnosť
5 2 | svoje dielo. Ondráš necíti nič - sníva ďalej. ~ Mucha sadla
6 2 | Ani je nie kňažnou, ani nič - i odsekol jej: „A veru
7 2 | želieš za ním. Neželej ty nič!“ ~ Zuzke zaťal do živého,
8 3 | ešte schopný práce, nedá mu nič, len obleje ho ešte takou
9 3 | svojom vlastnom dome nemôže nič vykonať. Inde na čo sa podoberie,
10 3 | pekné, ani špatné slovo - nič. Iný na jej mieste bol by
11 3 | vypasiem.“ ~ „Ty? Nikdy nič, ani grajciara. Všetko si
12 4 | Ondráš jej nesľuboval nič. Mal by ich mať na veselí,
13 4 | hľadať. Odchýlil maštaľ - nič. Vošiel do nej a obrátil
14 4 | A čože pýtaš za ňu?“ ~ „Nič.“ ~ „Ej, ba! Akože by to
15 4 | zas habarku doniesol... nič nechcel za ňu. A včera bola
16 5 | deň dačo a vziať nechce nič. Na, vezmi si a - choď.“ ~
17 5 | a rovno matke povedalo: „Nič - nebolo nič.“ ~ „A to ja
18 5 | povedalo: „Nič - nebolo nič.“ ~ „A to ja neverím. Ej,
19 5 | verte mi, mamo, nebolo to nič. Ja som mu doniesla jesť
20 5 | urobila! Prídeš do rečí, nič po nič. Budú hľadieť na
21 5 | Prídeš do rečí, nič po nič. Budú hľadieť na teba ako
22 6 | nový uzol. No im to nerobí nič. Len nech majú dačo medzi
23 6 | nešiel, nemal po čo. Ísť nič po nič nemohol, a zavďačiť
24 6 | nemal po čo. Ísť nič po nič nemohol, a zavďačiť nemal
25 6 | tak - neboj sa. Veď ťa tu nič nezje. O malú chvíľu aj
26 6 | Do kostola nechodíš - ani nič.“ ~ „Nedbal by ísť...“ ~ „
27 6 | treba harušiť - nezamlčíte nič. Keby nie ona, nebol by
28 6 | moje dieťa - nekupuj ty jej nič. Daj jej pokoj... ani nepozri
29 7 | magnáši, čo remeselníka len za nič nemajú.“ ~ A krajčír, dľa
30 7 | bol pri pokoji, nikdy mu nič nezišlo na um - kým mi ho
31 7 | želieť: my sme neurobili nič ani vám, ani vášmu chlapcovi.“ ~ „
32 7 | Veď ja viem, že vám je to nič, keď pripravíte nás o poctivosť.
33 7 | nás o poctivosť. Vám je to nič, keď i s chlapcom vyjdem
34 7 | na posmech. Ale keď je to nič vám, pôjdem k tvojmu, alebo
35 7 | Veď tí nepovedia, že je to nič. Uvidím ja, či ešte jest
36 7 | veru nie. Na moje reči nedá nič - moje slovo je mu ako toto,“
37 7 | viete, prečo sa náhlime? Nič pre inšie, len pre vášho
38 7 | nebol by on vedel o ničom nič. Ja som sa mu s tým tajila
39 9 | rečou rozohnená, nezbadala nič; Bežanka nebránila mu. Bol
40 10| usmievaví, blažení. A zas nevidí nič, ani duše; oči zaliali sa
41 10| tichšie, tichšie... Nečuť nič. Nemota a tichosť v duši
42 10| úzkym dverám. Nik neriekol nič, no tým väčšmi usiloval
43 10| poď von!“ ~ No nehýbalo sa nič. Chlapi vytiahli husára,
44 10| všeličo ešte - no kľúča nič. Pán richtár šuchal rukou
45 11| mi ktosi vzal. Ale preto nič - poďme!“ ~ „Ale si priviazaný.“ ~ „
|