Chapter

 1 2 |      náter chlapeckosti na sebe. Totka i ľudia nakladajú s ním
 2 2 |         mládenci.“ ~ „Dá mi ušiť totka - keď dopasiem. Povedala,
 3 3 |                      3~ Husárova totka bývala v poriadnom domčeku
 4 3 |       jedna vrana kvákať bude. ~ Totka práve prišla zo žatvy a
 5 3 |     tento úsmev mu tak nesvedčí! Totka zvedavo pozerá naň, cítiac,
 6 3 |     nesie akúsi dobrú novinu. ~ „Totka - keby ste vedeli!“ ~ „Keby
 7 3 |    prečítal. Zuzku Bežanovie!“ A totka bola už tam. Z jej hlasu
 8 3 |       oči, čo hľadá u nich stará totka. ~ „Joj - veď ste už dávno
 9 3 |           svorička,“ pokračovala totka, „že si tvoju dievku vezme.“ ~ 
10 4 |   nohavice, aby zajtra nemala mu totka čo vyhodiť na oči. Chcel
11 4 |         ňu. A včera bola tu jeho totka sa žalovať, že je celý zbláznený...
12 5 |             Nie, ani živej duši. Totka už, pravda vie; ale tá nikomu
13 6 |       nerada chodila po dedine - totka ani nečuchla. Rada bola,
14 6 |         ozembuch!“ ohlásila sa i totka, vyjdúc z kuchyne. „Už si
15 6 |         ho poberáš?“ kričala naň totka. Abys’ ju doviedol. Ani
16 6 |        kŕčovite z boka na bok. ~ Totka chodila ako v trapiech po
17 6 |       Doniesol som ju z paše.“ ~ Totka zasmiala sa srdečne. „Ale
18 6 |          mne, na lavicu. Tak!“ A totka pohladila ho po nepoddajných,
19 6 |     drsných vlasoch. Pocítil, že totka je zas mäkká, prístupná,
20 6 |      zaňho. Nadhodil nesmelo: ~ „Totka - ušije tie nohavice aj
21 6 |         tú halenu?“ ~ „A akože!“ totka veľmi horlivo dokladala. „
22 6 |      ohlášky - už bude druhá.“ ~ Totka zbledla. V ušiach jej zahučalo,
23 7 |          tej roboty.No našťastie totka husárovazas každý deň na
24 7 |      Ondrášovej, dohotovil háby. Totka krajčíra vyhrešila, no konečne
25 7 |      viac domov opáli gazdiná. ~ Totka bez všetkých okolkov začala: „
26 7 |         jest pravda na svete.“ ~ Totka bola ako v plameni. Tvár
27 7 |       Prosím vás, nehnevajte sa, totka. Z čistého srdca vám povedám,
28 7 |         slovo je mu ako toto,“ a totka pľuvla naprostred izby. ~ „
29 7 |        za svet nerobila toto.“ ~ Totka trochu, o poznanie zmäkla,
30 7 |          ťažkým srdcom odišla. ~ Totka tiež zostala smutná, nevidiac
31 9 |             šeptala mu rozsrdená totka do ucha. Okolostojaci nepoňali,
32 9 |        vľúdne volala ju: „Poďte, totka, aspoň do kuchyne. Ešte
33 9 |        užije z nášho veselia.“ ~ Totka neochotne, ale predsa vošla
34 9 |       Čušíš ho! Ani nešuchni!“ A totka priložila mu päsť k čelu.
35 9 |          veru tak - bez teba.“ ~ Totka uškľabila sa mu jedovato: „
36 9 | Dúbravovie.“ ~ „Ten? No, vidíte, totka; načo ste ma zapreli do
37 9 |          nebožiatko!“ povzdychla totka. „A kebys` ho ráno bola
38 9 |         mi tak mi ho bolo ľúto!“ Totka zas zaplakala. Utrela si
39 11|       vyslobodiť ako teraz. Ach, totka... totka! Nuž nepôjdeš so
40 11|         ako teraz. Ach, totka... totka! Nuž nepôjdeš so mnou, nepôjdeš?“
41 11|        ja som nie vina. Keby nie totka... ale do komory ma zaprela.“ ~ 
42 11|       zavadzať!“ ~ To bola stará totka. Všetci sa jej ustúpili
43 11|          Podpaľači mu neujdú!“ ~ Totka nepočula, čo vraví: ~ Maštaľ