Chapter
1 1| ďalej od nosa.“ ~ „Nik sa ti nesmeje - nie! Veď var nie
2 1| trpezlivo niesť.“ ~ „Ale všetky ti dobré veci sto ráz by opustil,
3 1| nikdy sa nevyhovie. Keby sa ti teraz naplnila žiadosť a
4 1| naplnila žiadosť a za to keby ti Boh odňal dom, pole, lúky,
5 1| by si sa mu nerúhal: že ti je z pekného syna nič, keď
6 1| by si si zas žiadal, aby ti všetko prinavrátil, i syn
7 2| princezná? Prečo? ~ „A čo ti je tak náhlo?“ spýtal sa
8 2| Vieš, koľko ráz pošepol som ti v škole, keď si nevedela?
9 2| Ale moc si prepásol. Koľko ti chybí husí?“ ~ „Ani jedna.
10 2| Nie - pozajtra nie. Veď ti ja poviem, keď budeš mať
11 3| dobré! Idem sa ženiť.“ ~ „Čo ti zas máta v hlave? Že-e-niť?“ ~ „
12 3| paši do hlavy! Povedala som ti, aby si tam nemilobohu nevylihoval,
13 3| stihne dačo dopočuť - tylom ti jazyk vytiahne.“ ~ „Ale
14 3| rozišli. Že ho nechce.“ ~ „Kto ti to len natrúbil? Povedz
15 3| pašu.“ ~ „No? Ale radšej ti mohla povedať, aby si si
16 3| kôry drevených grošov. Ak ti za ne ušijú nohavice i halenu -
17 3| a mladý Dúbravovie - ten ti väzy vykrúti.“ ~ „Ja nepopečkujem -
18 3| robia. Modli sa Bohu, aby ti dal dar Ducha Svätého a
19 4| jazornú strelu! Aha - aký ti to! Potmehúdol! Ale na veselie
20 4| Šiel by som už.“ ~ „A čo ti je tak náhlo? I o dve hodiny
21 4| chovám! Ja len neviem, čo sa ti dnes stalo, že sa toľme
22 4| akoby zátrepku robila. ~ „Čo ti len dám za ňu? Múky ti netreba,
23 4| Čo ti len dám za ňu? Múky ti netreba, keď sa po domoch
24 4| skoro najväčšia.“ ~ „A načo ti bude tá vlna?“ ~ „Hm - načože
25 5| stojíš tam, kde žiada sa ti, alebo pred čím sa trasieš.
26 5| nechce. ~ „No, len na, keď ti dávam. Nejedujže ma! A tisla
27 5| jeho tvrdé vlasy. ~ „A kto ti to povedal, môj syn, že
28 5| sa nepochválil nikomu, že ti povedala...“ ~ „Nie, ani
29 5| sa mu ty mala žalovať? To ti je otec, či brat? A na koho
30 5| Veď čo - veď čo! Ktože ti tu dá rady? Najlepšie by
31 6| len sa neboj... neublížim ti.“ ~ Sadol na zem, hus položil
32 6| sa ho spýtať: „A načo by ti boli - na nedeľu? Do kostola
33 6| vzrušená vyskočila: „A kto ti to povedal? Kto ti rozprával
34 6| A kto ti to povedal? Kto ti rozprával o ohláškach?“ ~ „
35 7| neutiekol.“ ~ „Povedala som ti, aby si sa ta nevláčil -
36 7| pomáhaš! Ja neviem, čo sme ti kedy urobili! Každému dám
37 7| poslať,“ radila Bežanka. ~ „A ti pôjde? Čožes’ mu vyložila
38 8| mi ty - ty... A ľaľa, ani ti nepozrie do očú! Var mi
39 8| chcela...“ ~ „Aha, ako sa ti ona zastane! Ona chcela!
40 8| mimovoľne naslúcha. ~ „Krk ti vykrútim... ty si ich zvádzala...
41 9| zatína päste. ~ „Veď ja ti dám, starý pes! Zajtra bude
42 9| Aha - aký pyšný! Ani sa ti len neprihovorí.“ ~ „Hja,
43 9| Čakali ťa - vidíš! Radila som ti, aby si to z hlavy vyhodil.
|