Chapter
1 1 | odpadlo otcovi od srdca. Ten nemohol naň ani pozrieť.
2 1 | To bola vôľa božia.“ ~ Ten pozrel na ňu tupo a do jeho
3 2 | oči - ba vytreštil ich. Ten hlas - oj, ten hlas! Ani
4 2 | vytreštil ich. Ten hlas - oj, ten hlas! Ani princeznin! ~ „
5 2 | a pohnutím triasol sa. „Ten? Pre mňa môže - budem mať
6 2 | A Dúbravovie - ale čo, ten jej je nie hoden! A ona
7 3 | ženba. Ak to starý počuje, ten ťa na mieste zabije. No
8 3 | No a mladý Dúbravovie - ten ti väzy vykrúti.“ ~ „Ja
9 3 | Ale pomysli si len; ten chlapec, čo si vzal zas
10 4 | vážne kroky k svadbe. Hneď v ten večer poplátal si na kolene
11 4 | Lebo husi, pocítiac, že ten rákoš sa už blíži: utiahnu
12 4 | svoju prírodu štebotavú za ten krátky čas; no akonáhle
13 4 | neviem, čo je to... ale ten husár sa nám akosi veľmi
14 5 | slimák. Ledva prečká vše ten boží deň. I robotou skracuje
15 5 | som ja utrel hubu! Bude ten pamätať!“ Ale napadlo mu
16 5 | gazdinej - jasno, úprimne. Ten pohľad vyzradil jej všetko
17 5 | niečo na prsia zaľahlo. Ten mrzák, jeho tvár vzrušená
18 5 | neverím. Ej, to už nie! Ten by sa voslep nezblaznel.
19 5 | na ňu. Už oddávna želela ten ľahkomyselný krok - vidiac
20 5 | pošepky. Báli sa starého - ten vie veľmi chytro riešiť
21 5 | neviem kde dela. A Jano - ten by zamlčal? S otcom sú ako
22 5 | otcom sú ako jeden palec: ten by tiež nezamlčal.“ ~ Dcéra
23 5 | sa nás, čo toho príčina? Ten si nedá veru tak ľahko povedať.“ ~ „
24 5 | Dá - prečo nie?“ ~ „Čo ten raz povie - to je už ani
25 5 | Ba pravda je, dievča! Ten mu rozpovie všetko; požaluje
26 7 | neslýchal o ničom, oželel by i ten zárobček - aj tak je to
27 7 | vlas. ~ No tu posvietil ten z rožkami - ženu, krajčírovu
28 8 | nieto otvorene zdeliť. Ten starý Bežan je tak prudký -
29 8 | mali obzerať na nej. Iba ak ten veniec! Je tak krásny, zelený -
30 8 | posiaty ružami. Akiste ten obdivujú... ~ Mladucha je
31 8 | odpudiť chcela votrelca. No ten tam - vždy ešte tam! Zdá
32 9 | na druhého! Hm, divno, čo ten hľadá tu? Aha, ako sa mu
33 9 | sebe.“ ~ „Nieže, nie! I ten dobrák zahudie si dakedy -
34 9 | Nuž Jano - Dúbravovie.“ ~ „Ten? No, vidíte, totka; načo
35 9 | som mu ich nechcela dať. A ten, pováž si len - zdvihol
36 10| nahradiť, čo zmeškali pre ten stisk, kým vyšli z izby. ~ „
37 10| sobáš. Poďme!“ ~ „Aha, veď ten - Bože, odpusť hriechy -
38 10| s ňou k ohňu. ~ Oheň za ten čas nezaháľal. Maštale,
39 11| bránia. Iba on stojí ako ten kolík v plote. A tu Zuzka
40 11| nemohol nikto... ~ Hneď v ten deň odbýval sa pohreb. v
|