Chapter

 1 1 |       milovala takto, než keby bolo bývalo takým, akým si ho
 2 1 |        Ako by ho vzal na ruky? Bolo by var lepšie, keby ho ani
 3 1 |       očiam neverila, že by to bolo možné - veď to nie on, jej
 4 1 |      koľaje. Ženy i dieťaťa mu bolo ľúto; zaplakal nad svojím
 5 1 |       A chlapec sa dobre učil; bolo znať na ňom, že predsa i
 6 1 |      ako i u ostatných. A toto bolo bohatou potechou starostlivej
 7 2 |     tisli na povrch. Jeho telo bolo veľmi slabé, inej práce,
 8 2 | okrúhle rameno, akoby vyrástlo bolo z bielych záhybov rukáva.
 9 2 |         na Zuzku ani nepozrel. Bolo znať na ňom, že neje len
10 2 |         ja veru - nehnevám.“ ~ Bolo poznať, že váhal tak určite
11 2 | Fialovu hus! Keď zašla do hory Bolo jej ta nechodiť - mohla
12 2 |             Nuž jesť by už len bolo čo, ale kde bývať?“ ~ „No
13 3 |     robiť ako jazykom... to by bolo!“ ~ „Len kúpte vlny na háby.
14 3 |       si zažartuje. Od malička bolo také milé a všetečné - čo
15 4 |       jedlo už zastydlo - dnes bolo ešte na panve. ~ „No synku -
16 4 |    Ondráš - ozaj - treba by sa bolo o dačo obzrieť... roky prechodia...
17 4 |            Ej, ba! Akože by to bolo? Darmo sa ani Pánu Bohu
18 5 |        je stiesnená, akoby jej bolo niečo na prsia zaľahlo.
19 5 |   zbláznený. Len povedz, čo to bolo medzi vami - už muselo čosi
20 5 |         Stará neklamala. Vidno bolo na nej, že hovorí pravdu.
21 5 |      dáku bludárku. Ale nám to bolo treba?“ ~ A stará začala
22 5 |     pôsobilo. jej samouverenie bolo otrasné - predtucha akéhosi
23 5 |         že ma nechal.“ ~ „A to bolo pravda? Naozaj ťa nechal?“ ~ „
24 5 |      dá rady? Najlepšie by var bolo, keby sa sobáš odbavil čím
25 6 |     tiež malý kŕdlik, šesť ich bolo v ňom. No nešiel tak veselo
26 6 | prihorí. Dobre sa majte!“ A už bolo počuť dvercia privrieť.
27 7 |      ho zarmútiť - srdce by mu bolo puklo. Povedzte len, či
28 7 |      moje je z kameňa? Tebe ho bolo ľúto, a mne ho nemá byť
29 7 |        Veď by bol iné, keby sa bolo naschvál urobilo, ale nevedomý
30 8 |    rúchu. Nuž ale moje veselie bolo tiež zhon? Tisíc okovaných:
31 9 |         zamieňal ich plnými. I bolo všetkým ako - na hostine. ~ 
32 9 | starejšieho zakončila obed. Čo bolo mladé, všetko chytilo sa
33 9 |     otvoriť! Uver mi tak mi ho bolo ľúto!“ Totka zas zaplakala.
34 10|    zase hlas: „Horí - horí!“ ~ Bolo po zábave. Tanečníci nechali
35 10|     maštale. Pri každom volovi bolo ich päť. No tým ťažšie im
36 10|   prišiel do dvora, už v kanve bolo cesto. ~ „Preč... preč!
37 11|     stavy prašťali: zbožie, čo bolo v záčine zavesené, doháralo.
38 11|        začala rozmýšľať, čo by bolo ešte ratovať. Tu tam obďleč
39 11|   obhoreného. Uhádnuť čo by to bolo, nemohol nikto... ~ Hneď