Chapter

 1 1 |          natlčie po domoch sem a ta - keď je v poli, aspoň vtedy
 2 2 |        Dvoje modrých očú - akoby ta kus oblohy vložil - zádumčivo
 3 2 |      dobre, keď sa nehneváš - už ťa rada. Nafúkaných ľudí nerada
 4 2 |      podišiel k nej. ~ „Nuž mrzí ťa to, mrzí? Var väčšmi by
 5 2 |          to, mrzí? Var väčšmi by ťa mrzelo, keby Jano Dúbravovie
 6 2 |          tvár. ~ „Neželej si, že ťa nevezme. Nebol by ťa ani
 7 2 |          že ťa nevezme. Nebol by ťa ani hoden. Takej veru nikdy
 8 2 |         vykríkol: „Neboj sa - ja ťa neopustím! Vieš, koľko ráz
 9 2 |     všetkých najlepšia a rád som ťa videl. Raz ma ubili preto.“ ~ 
10 2 |       Keď zašla do hory Bolo jej ta nechodiť - mohla mať už
11 3 |   Bežanovie.“ ~ „Nože ma, prosím ťa nejeduj. Zuzku Bežanovie!
12 3 |    dopasiem, bude sobáš.“ ~ „Veď ťa on starý zosobáši! Ale papekom!
13 3 |    budete bývať? Nazdávaš sa, že ťa na prístupky vezmú a budú
14 3 |        na prístupky vezmú a budú ťa tam obchodiť?“ ~ „Starý
15 3 |          Ak to starý počuje, ten ťa na mieste zabije. No a mladý
16 3 |      neborákovi.“ ~ „Hej, prosím ťa - povedz jej. Nech sa radšej
17 4 |        to! Abys’ ma ohováral, že ťa studeným chovám! Ja len
18 5 |          na čo zriecť, keď chcem ta ísť. Keby len ju našiel
19 5 |            Milý môj zať! Len kto ťa vypriadol!“ ~ On nepochopil
20 5 |         A to bolo pravda? Naozaj ťa nechal?“ ~ „Večer sme sa
21 6 |          Nespokojný chodil sem i ta. Myslel heď na Zuzku, hneď
22 6 |   husárovou pazuchou. ~ „Ale som ťa chytil! No neboj sa - nezabijem
23 6 |          No neboj sa - nezabijem ťa.“ Pohladil ju po chrbte -
24 6 |           No tak - neboj sa. Veď ťa tu nič nezje. O malú chvíľu
25 7 |       Povedala som ti, aby si sa ta nevláčil - čo neslúchneš?“ ~ „
26 7 |        dám pokoj, a predsa každý ťa škubne, kde len môže. Len
27 9 | tancovalo. S biedou dostal sa až ta, skade ponad hlavy mohol
28 9 |          sa mu jedovato: „Čakali ťa - vidíš! Radila som ti,
29 10|       Áno, unáša, ďalej - ďalej, ta, preč - preč... ~ No v izbe
30 10|         neutíchla; ešte nedošiel ta hrozný chýr. Akási žena
31 11|          zas o plot.“ ~ „A prečo ťa priviazali?“ ~ „Že som ťa
32 11|        ťa priviazali?“ ~ „Že som ťa prišiel volať. Pozri, mám
33 11|       povraz. ~ „Nedá sa - mocne ťa zviazali.“ ~ „Hej, mocne,
34 11|     sklátili ju. ~ „Nečakala som ťa - nečakala. Ja som nechcela
35 11|    nechcela ísť za teba - to som ťa len klamala. Vieš? Klamala
36 11|       klamala. Vieš? Klamala som ťa, chcela som ísť za Jana
37 11|            Vieš, Ondráš - ja som ťa klamala. Mňa nestrojili
38 11|          moja hus! Nikdy - nikdy ťa už neuvidím!“ ~ Husárovi