Chapter
1 2 | princeznin! ~ „A si to ty, Zuzka?“ ~ Strojná hlavička prikývla
2 2 | je pred stračím zámkom. ~ Zuzka nedbajúc, čo sa s ním deje,
3 2 | sa, že to nie kňažná, ale Zuzka. Ona neprišla, ako by ho
4 2 | Dnes chová sa u Bežanov: Zuzka mu priniesla obed. ~ Keď
5 2 | Nepotešilo ho. Prečo neprišla Zuzka s prázdnou rukou a takým
6 2 | utrel si rukávom ústa. ~ Zuzka zbadala na ňom premenu,
7 2 | viem - veď ja viem...“ a Zuzka falošne povzdychla. „Pyšný
8 2 | pootvoril ústa, čakajúc odpoveď. Zuzka namáhala sa tvrdým hlasom
9 2 | ale je už aspoň dobre.“ ~ Zuzka dosiahla svoj cieľ: husár
10 2 | nám celý svet závidieť.“ ~ Zuzka bola zas veselá - dobrá
11 2 | živnosť. Ha - ha - ha!“ Zuzka zasmiala sa na jeho rozpakoch,
12 2 | uspokojil. ~ „Dobre - dobre!“ ~ Zuzka strmým krokom odišla. Ondráš
13 3 | cigánka nepôjde - nieto Zuzka Bežanovie. Čo si to len
14 3 | ešte prisviedčal. ~ „Hej Zuzka... pôjde za mňa - povedala.“ ~ „
15 3 | jazyk vytiahne.“ ~ „Ale keď Zuzka chce...“ ~ „Povedám, že
16 3 | rozváž: ako by chcela teba Zuzka? Gazdovské dievča žobráka,
17 5 | veľkou námahou vyslovil: „Zuzka“ ~ Stará prikývla hlavou,
18 5 | neviem, čo budeš robiť!“ ~ Zuzka pobledla, akoby ju boli
19 5 | husárom?“ ~ „Ejha! No veru!“ A Zuzka zvrtla sa na päte a pohla
20 5 | za že? Var že ho rada?“ ~ Zuzka pokrútila hlavou, popierajúc. ~ „
21 7 | zabíjali... na holohumnici. Zuzka utiekla z domu: nemohla
22 8 | sobáši. Jano Dúbravovie a Zuzka Bežanovie sú svoji. Nikdy
23 8 | ako svedčí. Ja uvidím!“ ~ Zuzka hnevom otcovým celá zúfalá,
24 8 | opováži sa prehodiť slovo. Zuzka utíchla v plači a mimovoľne
25 8 | nehodna toho venca nosiť...“ Zuzka viac nepočula. Buchot srdca
26 9 | zvraštil tvár. ~ No ani Zuzka nehľadí už tak na mladého
27 10| No videl všetko; ako jeho Zuzka tancuje s mládencami a najmä
28 11| priviazaný.“ ~ „Pusť ma, Zuzka. Ruky ma už bolia... tak
29 11| bolia... tak mi stŕpli!“ ~ Zuzka s vencom na hlave a v sobášnych
30 11| kabátiku visí zibák.“ ~ Zuzka rozopäla jeho halienku;
31 11| do komory ma zaprela.“ ~ Zuzka mu chcela všetko vysvetliť,
32 11| je neskoro - neskoro!“ ~ Zuzka zalomila rukami. „O rozum
33 11| ten kolík v plote. A tu Zuzka i testiná, ako želejú za
|