Chapter
1 1 | lenovskí hospodári. Každý ich rád videl, ako hodných,
2 1 | o nich nevedel. I veľmi ich ľutoval každý, keď narodil
3 2 | Otvoril oči - ba vytreštil ich. Ten hlas - oj, ten hlas!
4 2 | Chytil dvojačky, hodiac na ich obsah skúmavý pohľad. Nepotešilo
5 2 | zaviazal do šatky a podal ich Zuzke. ~ „Na! Už sú prázdne -
6 4 | jej nesľuboval nič. Mal by ich mať na veselí, keby zavolal
7 4 | vrchovec z neho. O chvíľu ich mal celú hromadu pred sebou.
8 4 | koľko habariek! Kde si ich len nabral toľkú silu? Akurát
9 4 | i naprihadzovali: tešilo ich, že už sa má k niečomu.
10 4 | a nie. Sľúbil, že zajtra ich zas donesie hodnú viazanicu.
11 5 | Ja som nie žobrák. Ešte ich mám päť - tie predám. Od
12 5 | Veď sú i to pekné a mám ich toľko, že sa nik nenazdá,
13 6 | sebou jasno nuž známa je ich pilnosť v hľadaní svetla
14 6 | sa tiež malý kŕdlik, šesť ich bolo v ňom. No nešiel tak
15 6 | osláv!“ ~ „A nemohol by ich prv ušiť? Povedzte mu do
16 7 | roboty plné ruky, a čo by ich mal štvoro, ani tak by si
17 7 | aj tie nohavice, nech si ich tam má. Mne sú jeho peniaze
18 7 | zviazala do batôžka, uzavrela ich do truhly. ~ Husár jasal
19 8 | šiat, ani nevesty - teší ich aspoň to, že nebezpečný
20 8 | Krk ti vykrútim... ty si ich zvádzala...takúto hanbu -
21 9 | sklenice a krčiažky, zamieňal ich plnými. I bolo všetkým ako -
22 9 | vynašli si predsa zábavu. Do ich prázdneho kola neodváži
23 9 | Nestačí vyjsť z kola, už ich kŕdeľ zápolí o ňu. A nielen
24 9 | starosť, úzkosť zakalila ich. Často šibne okom medzi
25 9 | šaty odo mňa. Ja som mu ich nechcela dať. A ten, pováž
26 10| Pri každom volovi bolo ich päť. No tým ťažšie im šla
27 10| periny do batoha a vzala ich na chrbát. Takto obťažená
28 10| boli už naplnené vodou. Ich obsah - Pán Boh vie kde! ~ „
29 10| viazanicu kľúčov. Prebrala ich po jednom, ako ruženec,
30 10| ľudia nemali jej za zlé, že ich za zlodejov drží. Ach, človek
31 11| naň zvonku chlapi. „Pusť ich von, veď ony pôjdu! Šura-šura!“ ~
32 11| vošiel do klietky a vyhnal ich. Osprostené, rozospaté nevedeli
|