Chapter
1 2 | a rád som ťa videl. Raz ma ubili preto.“ ~ Už oddávna
2 2 | sňala s tým Dúbravovie - to ma tak mrzelo! No ale je už
3 3 | Zuzku Bežanovie.“ ~ „Nože ma, prosím ťa nejeduj. Zuzku
4 4 | Potmehúdol! Ale na veselie ma zavoláš! Chcela by dačo
5 4 | zjem.“ ~ „Veru to! Abys’ ma ohováral, že ťa studeným
6 4 | gazdiná s obedom. ~ „Ani ma nevidíš - od veľkej roboty.
7 5 | ku všetkému. U Bežanov ma radi vidia - ale akoby aj
8 5 | keď ti dávam. Nejedujže ma! A tisla mu šetáky. No Ondráš
9 5 | horúcim hlasom zvolal: „To by ma nectilo!“ ~ „A mňa by var
10 5 | žalovala?“ ~ „Na Jana - že ma nechal.“ ~ „A to bolo pravda?
11 5 | neboli z jednej dediny. To ma mrzelo - chcela som mu dačo
12 6 | všetko, čo je dobré. Len keď ma treba harušiť - nezamlčíte
13 8 | dedín vypálila! Čože sa ma toľme bojíš? Jasná strela -
14 9 | husár hneď zvolal: „Pusťte ma - do izby! Čo ma zas držíte?“ ~ „
15 9 | Pusťte ma - do izby! Čo ma zas držíte?“ ~ „Čušíš ho!
16 9 | mnou od rána. Ani na sobáš ma nepustili, len čo som im
17 9 | vidíte, totka; načo ste ma zapreli do komory a držali
18 9 | i všetko...a nepustili ma. A teraz...už je koniec!
19 9 | zdvihol na mňa sekeru. Bol by ma var zabil, ale ja som utiekla...
20 10| rady. ~ „Čo, chcete? Pusťte ma... idem po ňu!“ ~ Akýsi
21 10| Nechajte mi moje veci! Idú ma obkrasť - všetko mi berú!“
22 10| Nemám ja už ničoho! Obkradli ma... ozbíjali... podpálili...
23 11| na sobáš. Pozri; ráno ma zapreli do komory a nepustili
24 11| zapreli do komory a nepustili ma po teba - teraz priviazali
25 11| teba - teraz priviazali ma zas o plot.“ ~ „A prečo
26 11| si priviazaný.“ ~ „Pusť ma, Zuzka. Ruky ma už bolia...
27 11| Pusť ma, Zuzka. Ruky ma už bolia... tak mi stŕpli!“ ~
28 11| Hej, mocne, i do komory ma tak mocne zapreli. Ale ja
29 11| Oneskoril som sa... šak ste ma dlho čakali? Mohla si ma
30 11| ma dlho čakali? Mohla si ma ty prísť vyslobodiť ako
31 11| nie totka... ale do komory ma zaprela.“ ~ Zuzka mu chcela
|