Chapter
1 1 | zemi leží Ondráš Machuľa, husár lenovský. Nie že by bol
2 1 | by sa zas po celom boku a husár by mohol zas zavracať. ~
3 2 | Var ste sa pohnevali?“ Husár pootvoril ústa, čakajúc
4 2 | Zuzka dosiahla svoj cieľ: husár bol podmanený. Ale ona chcela
5 2 | Rúbalovci žalujú sa na teba.“ ~ Husár počúval bez slova - potom
6 2 | V čom? Mám v čom.“ ~ A husár obzeral svoje šaty, ktoré
7 2 | prizná... hm, hm...“ ~ A husár do večera nerozmýšľal o
8 4 | neviem, čo je to... ale ten husár sa nám akosi veľmi obšmieta.“ ~
9 5 | nepovie.“ ~ A rozradovaný husár odišiel domov. ~ Bežanku
10 5 | schopná - rady nevidno nikde. Husár jej už bol nielen bedárom,
11 6 | preto hladkú hlavu. ~ Ondráš husár nevedel o ohláške ničoho.
12 6 | na paši zostať,“ nadhodil husár, ale nesmelo. ~ „Ach, joj -
13 6 | privrieť. Bežanka odišla. Husár sa ešte štuchal po izbe,
14 6 | Ani mi nepríď bez nej.“ ~ Husár odišiel z domu, za husou. „
15 7 | práve teraz nadhosí sa i husár. Dvaadvadsať rokov vedel
16 7 | uzavrela ich do truhly. ~ Husár jasal nad svojimi šatami. ~ „
17 9 | Bežanovho dvora vošiel Ondráš, husár. Nevidel tam nikoho, len
18 9 | pansky, keď je na veselí. ~ Husár s chvatom kráča do pitvora,
19 9 | rozumie všetko. ~ No v tom husár stratil sa medzi divákmi;
20 9 | z očú. Vošli do komory - husár hneď zvolal: „Pusťte ma -
21 9 | nebožiatko...“ odvrával si husár a odišiel. Stará, súc rečou
22 10| 10~ Husár vyšiel z komory do pitvora
23 10| mieste...“ ~ Už ho držali. No husár celou silou hľadel sa im
24 10| Dajte sem povraz!“ ~ Husár o chvíľu bol o plot priviazaný.
25 11| 11~ Poviazaný husár oprel sa o plot. Po tuhom
26 11| celembajúc rukami. Omarený husár postojačky driemal, tu i
27 11| vynoril sa z vrecka zibák. Husár cítil jej dych na tvári -
28 11| Boh takto potrestal!“ ~ No husár nepochopoval, čo mu to vraví. „
29 11| No husi nehýbali sa. Husár skrčený vošiel do klietky
30 11| pohreb. v jednej truhle husár aj tá obhorená mäkká masa,
|