Chapter
1 1 | a po tvári sa pasú. Tak dobre padne mu odpočinok v dusnom
2 1 | mohol zas zavracať. ~ Nuž dobre sa má, keď sa vyvaľuje,
3 1 | nepovážila sa ho pýtať, čo mu je: dobre vedela, čo ho trápi. Raz
4 1 | radujú z môjho nešťastia. Dobre sa mi srdce nepukne. Radujú
5 1 | Ha-ha-ha! Vraj sa nesmeje! Tebe dobre povedať, nesmeje, keď sa
6 1 | Len pomyslím naň, a už dobre mi srdce nepukne. Ako by
7 1 | nemám sna - tu mi je dobre... daj mi pokoj... oj, pokoj...“ ~
8 1 | vyprávala. A chlapec sa dobre učil; bolo znať na ňom,
9 2 | samotného zábavka neteší. Dobre mu i ležať, a to na zelenej
10 2 | pôsobila prv naň. ~ „Nuž dobre, keď sa nehneváš - už ťa
11 2 | kolená zoderie.“ ~ Zuzke dobre padlo počuť o sebe chválu,
12 2 | mrzelo! No ale je už aspoň dobre.“ ~ Zuzka dosiahla svoj
13 2 | je hodná komora. Bude nám dobre.“ ~ „Ja - ale ja nechcem
14 2 | chcem len svojho držať.“ ~ „Dobre - vystavím... malý domček.“ ~ „
15 2 | Ondráš sa uspokojil. ~ „Dobre - dobre!“ ~ Zuzka strmým
16 2 | sa uspokojil. ~ „Dobre - dobre!“ ~ Zuzka strmým krokom
17 3 | ušijú nohavice i halenu - dobre.“ ~ „Za to mi neušijú, ale
18 3 | zvaľujú to na mňa.“ ~ „No dobre. Ale kde budete bývať? Nazdávaš
19 4 | Mhm - chceš sa vystrojiť. Dobre máš. Navečer si príď - dostaneš.“ ~
20 5 | azda ešte všetko bude dobre.“ ~
21 6 | Ale odnikiaľ neprichodil dobre povedomý gagot starigy.
22 6 | radostník mi prihorí. Dobre sa majte!“ A už bolo počuť
23 7 | teba zaobišli by sa tam dobre.“ ~ No nemohla sa už hnevať
24 7 | vytešený, keď ju doniesol - dobre sa mu od radosti dačo nestalo.
25 7 | sa mu čo diviť.“ ~ „Nuž dobre: môj chlapec je ešte mladší
26 9 | sadnúť, ale po takom obede dobre i postáť si. Primista vôbec
27 10| osamote oddal sa bôľu - jak dobre mu tu plakať. Zvuky hudby
28 11| do maštale. Cestu vedel dobre; už raz vypúšťal husi z
|