Chapter

 1 1 |        jesene - Bože môj - ešte tá strata vynahradí sa jej. ~ 
 2 2 |     hneď chlapec richtárov. Veď tá kňažná tak pekne usmieva
 3 2 |      zišla na um princezná. Ani tá nebola krajšia, iba že tie
 4 2 |      Zuzkine nie sú špatnejšie. Tá červená šatka na hrdle s
 5 3 |           i teraz tam kosí. Nuž tá by var Dúbravovie nechala
 6 3 |         mu zas dačo robilo. Ono tá jeho hlava je nie celkom
 7 4 |  prúdenie, bez konca a kraja. ~ Tá miešanina husích a ľudských
 8 4 |   najväčšia.“ ~ „A načo ti bude tá vlna?“ ~ „Hm - načože by
 9 5 |       Totka už, pravda vie; ale tá nikomu nepovie.“ ~ A rozradovaný
10 6 |     síce nie, ale táto záhada - tá záhada. Ony chcú mať pred
11 6 |          zarazené tváre žien. I tá ohláška ho mrzela. Keď Dúbravovci
12 6 |       Zuzkou sa nestretol, lebo tá najviac doma sedela, nerada
13 6 |       starú privolať chceli. No tá nezjavila sa im nikde. Miesto
14 6 |       mi ju zlatom odvážil. Veď tá každý rok vyvedie po dvanástoro:
15 6 |  zasmiala sa jedovato Bežanka. „Tá by šla na paši zostať...
16 6 |         by šla na paši zostať...tá má viac rozumu že desať
17 6 |        desať takých, ako si ty. Tá by zostala! Joj - musím
18 6 |      donesiem! A ako sa hnevá...tá Bežanovie - pre jednu hus!
19 7 |          ženu, krajčírovu ženu. Tá vo veľkej súre priložila
20 7 |    radosti - takú ženu mať! Ale tá v omyle vzala do roboty
21 8 |       mal dokázať, či domnienka tá je pravá: preto toľko divákov.
22 8 |        hrude spadol! Ach sobáš, tá prísaha, tí diváci, to všetko
23 9 | kuchárka. Nikto jej neveril: aj tá jej usmievavá, okrúhla tvár
24 9 | rozkošou. Len noha, pravá noha, tá je v súmernej práci. je
25 9 |    Janovi - i oprela sa oň. Sťa tá princezná zo stračieho zámku.
26 11|      Ale to nie je hus ako hus! Tá vyvedie po dvanástoro z
27 11|        v jednej truhle husár aj tá obhorená mäkká masa, nájdená