Chapter
1 1 | útrap života. Chlapec zostal pod opaterou totky. ~ A nemal
2 2 | urobené zo zoschnutej kôry, pod ne dá vŕbový prútik, cez
3 2 | krôčiky - ani tráva neohla sa pod nimi, Ondráš obzrel by sa,
4 2 | chvíľkou mala sa roztopiť pod žiarou jeho oka. Záhadu
5 4 | nevystúpia, ženú sa ako slepé i pod kolesá. Tu i Ondráš pričiní
6 4 | Vidno, že nesladí sa im pod feruľou Ondrášovou. ~ Kŕdeľ
7 4 | habarky mal už rozchytené. Pod pazuchou niesol miesto nich
8 4 | kuchyne. ~ Mať podkladala pod panvu i povrávala si: ~ „
9 5 | raz povie - to je už ani pod pečaťou.“ ~ „Veď mu my nepovieme,
10 6 | nechala mu veľmi ulicu. Majúc pod pazuchou schúlený kabát,
11 6 | nebolo možno. Kabát je už pod husárovou pazuchou. ~ „Ale
12 6 | kde prirábala na kabáče. Pod cieňu vyšla po triesky a
13 6 | dvercia i ozvali sa kroky pod oblokom. Z hustej tmy vynorila
14 8 | ste vy vedeli... A teraz poď sem, pozri mi do očú.“ ~
15 9 | stojacim na doske, vysoko, pod samou povalou. Mohli by
16 9 | doska, na ktorej stoja, pod súmerným dupotom dvíha sa
17 9 | hriechy - starejší! Jeho žena pod pecou zatína päste. ~ „Veď
18 10| sledoval každý jej krok. Pod povalou svietila malá lampa,
19 10| vydýchnuť. ~ Vyšiel do dvora i pod cieňu. Sadol na kolesá a
20 10| aj izba plná divákov, a pod každým oblokom kopa. Každý
21 10| ktorými horelo. Hľa, tam pod cieňou sedí ktosi - na kolesách.
22 10| Ideš ho sem! Zhoríš tam - poď von!“ ~ No nehýbalo sa nič.
23 10| Ja ho nemám... bude dakde pod povalou.“ ~ Chlapi bežali
24 10| jeden nad druhého kričali: „Pod povalou... pod povalou!“ ~
25 10| kričali: „Pod povalou... pod povalou!“ ~Ale pána richtárova
26 10| richtárova povala nebola malá. Pod ňou šesť trámov a na každom
27 11| rozopäla jeho halienku; pod ňou na kabátiku uviazaná
|