Chapter

 1 2 |  Zajasal v duchu a podišiel k nej. ~ „Nuž mrzí ťa to, mrzí?
 2 2 |   páčila sa mu. „Hm... bude z nej žena! Dobrá robotnica. Chôdzu
 3 3 |      a detinsky pritúlil sa k nej. Jej srdce pohlo sa nad
 4 3 |        Keď takto túlieva sa k nej, zišla jej vše na um nebohá
 5 4 |       mladé, strativšie sa od nej v tej trme-vrme; tu zas
 6 4 |       maštaľ - nič. Vošiel do nej a obrátil sa do kúta k malému
 7 4 |   hory. Obzeral ju, či jesú v nej dáke sucháre. bola tam húština
 8 5 |   šukať. Po chvíli vytiahla z nej uzlík. Ondráš cítil, čo
 9 5 |      neklamala. Vidno bolo na nej, že hovorí pravdu. Slza
10 5 |      tiež ledva vybiedili bez nej. A tomu uverí najskôr. Len
11 6 |       v žatve zaobišli sa bez nej - a v kopačku by sa už nemohli!
12 6 | nezjavila sa im nikde. Miesto nej vyšla gazdiná so žrádlom,
13 6 |   doviedol. Ani mi nepríď bez nej.“ ~ Husár odišiel z domu,
14 6 |     jej zahučalo, akoby popri nej ryčal vodopád. Celá vzrušená
15 7 |     ale tie. už dávno vrelo v nej - dnes prekypovalo. Bola
16 7 |      vám bude hanba, keď si k nej kľakne pre oltár. Jemu veru
17 8 |    neviem, čo mali obzerať na nej. Iba ak ten veniec! Je tak
18 8 |     prísne, skúmavo pozrel do nej. Dcéra zamdlievala úzkosťou -
19 9 |  okrúhla tvár svedčiala proti nej, ale grajciariky predsa
20 9 | pustiac mladuchu, pobral sa k nej. Žilky ihrali v ňom ani
21 10|    ruku o koleso a vložiac do nej ťažkú hlavu. Slza ronila
22 10|     izba. Na ostatku vyšiel z nej sám gazda. Prestrašený síce,
23 10|      kasne, tým viac vyteká z nej. Voda preliala sa dnom,
24 10|      do kanvy múky, nalial do nej vody - vyhrnul rukávy. Kým
25 11|       všetko sa skupilo vôkol nej. Jedni nosili vodu, druhí
26 11|      sa i s hrubou vrstvou na nej rozžiareného sena. Oheň