Chapter

 1 2 |    teraz pri robotách - musíš dačo i prepáčiť.“ ~ „No, veru -
 2 2 |   hneď chodia ako sud, keď im dačo na nos sadne.“ ~ Ondráša
 3 2 |     čo budeme jesť?“ ~ „Jesť? Dačo len vypasiem - to nám bude
 4 3 |      veď už len povedz, ak je dačo dobrého.“ ~ „Čidali že dobré!
 5 3 |     si radšej z Nového zákona dačo prečítal. Zuzku Bežanovie!“
 6 3 |  nikomu nepovieš, lebo stihne dačo dopočuť - tylom ti jazyk
 7 3 | Upradieme ešte do jesene, kým dačo bude...“ ~ „Synku - kým
 8 3 |       bude...“ ~ „Synku - kým dačo bude, do tých čias i desiata
 9 3 |           Iba ak by sa mu zas dačo robilo. Ono tá jeho hlava
10 4 |     ozaj - treba by sa bolo o dačo obzrieť... roky prechodia...
11 4 | veselie ma zavoláš! Chcela by dačo užiť!“ ~ Ondráš jej nesľuboval
12 4 |  začínali sa peniť. ~ „Nemáte dačo zjesť? Šiel by som už.“ ~ „
13 4 |   zovrie.“ ~ „A od večera vám dačo nezostalo? I studené zjem.“ ~ „
14 5 |    tam nikoho. ~ „Var nám zas dačo nesieš?“ ~ „Mhm...“ prisvedčil
15 5 |     Ono sem donesie každý deň dačo a vziať nechce nič. Na,
16 5 |     ma mrzelo - chcela som mu dačo len povedať...nuž požalovala
17 6 |     nerobí nič. Len nech majú dačo medzi rukami. ~ Tak i tu
18 7 | kostola... Ozaj - vy hotujete dačo?“ ~ „A čo mám hotoviť? Nemám
19 7 |        dobre sa mu od radosti dačo nestalo. už som mala na
20 7 |   vravia, a ešte keď mu sľúbi dačo také dievča! Povedzte, či
21 7 |       sa mu, ak vám na veselí dačo vykoná... To bude potom
22 8 |          z toho aspoň poznajú dačo.“ ~ „A čo by nezajednal
23 9 |     Ale nech ide aj on; aspoň dačo užije z nášho veselia.“ ~ 
24 10|     mi berú!“   A každého, čo dačo niesol, zastavila a vynesenú