Chapter

 1 1 |     aby rozohnal prelud, ktorý hneď začne znovu a stratí sa -
 2 1 |      sa a začalo plakať. Matka hneď skočila k nemu a hľadela
 3 2 |    vyše; totkina nádeja, ktorú hneď od útleho veku jeho prechovávala,
 4 2 |   robiť mlynčeka, čo by to bol hneď chlapec richtárov. Veď tá
 5 2 |        ľudí nerada vidím; lebo hneď chodia ako sud, keď im dačo
 6 2 |        počuť o sebe chválu, čo hneď z úst husárových. Nech tečie
 7 4 |    robil vážne kroky k svadbe. Hneď v ten večer poplátal si
 8 4 | pokračujú vo vade. Tak nastáva hneď na pravom, hneď na ľavom
 9 4 |        nastáva hneď na pravom, hneď na ľavom boku zvláštne prúdenie,
10 5 |       poslať. No - a opálka je hneď, mám sa aspoň na čo zriecť,
11 5 |  takejto zámäty narobiť!“ ~ No hneď i rozsudok vrátil sa jej.
12 6 |       ta. Myslel heď na Zuzku, hneď na šaty, hneď na rozsadz.
13 6 |        na Zuzku, hneď na šaty, hneď na rozsadz. V hlave jeho
14 6 |        jedovato sipeli naň. No hneď utiekli aj ony: kabát začal
15 6 |         hodiac sa naň, zabudli hneď na svoj žiaľ. No gazdiná
16 6 |        ušil halenu i nohavice! Hneď by mu krk odkrútila. Kokoš!
17 8 |        mne? Ale som ja papľuh? Hneď mi doveď sem tú tvoju maznu.
18 9 |        hlúpo sa usmievajúc. No hneď začal sa drať dopredu, kde
19 9 |   kuchyne Bežanka. Z jej tvári hneď zmizla všetka veselosť.
20 9 |        Vošli do komory - husár hneď zvolal: „Pusťte ma - do
21 9 |   Netrúfala som sa mu zblížiť. Hneď na svitaní začal vystíhať
22 11|    prídete! Pozrite, povala už hneď prehorí. Ktože bude vážiť
23 11|       bolo, nemohol nikto... ~ Hneď v ten deň odbýval sa pohreb.