Chapter

 1 3 |    hlavy - chce sa ženiť.“ ~ Bežanka od divu pľasla si dlaňou
 2 3 |    si tvoju dievku vezme.“ ~ Bežanka, majúc ruky v lone preložené,
 3 3 |  jesene má byť i veselie.“ ~ Bežanka rozosmiala sa chutno. ~ „
 4 6 |      povedomý gagot starigy. Bežanka pobrala sa hore dedinou. ~ „
 5 6 |   dedine - za hrtanom?“ ~ Tu Bežanka zostala v hneve bez seba.
 6 6 | čerty!“ zasmiala sa jedovato Bežanka. „Tá by šla na paši zostať...
 7 6 |      počuť dvercia privrieť. Bežanka odišla. Husár sa ešte štuchal
 8 7 |     neradi chodia. Ale stará Bežanka má prísť dnes s radostníkom,
 9 7 |     pred večerou dohrnula sa Bežanka s ohromným košom na chrbte.
10 7 | blčala, hlas sa jej triasol. Bežanka stála pred ňou zahanbená,
11 7 |  ponáhľame sa so svadbou?“ A Bežanka čosi starej pošepla. Totkina
12 7 |     Dakde ho poslať,“ radila Bežanka. ~ „A ti pôjde? Čožes’ mu
13 7 |    Veď stalo - veď stalo!“ A Bežanka s ťažkým srdcom odišla. ~ 
14 9 |      tak usocali.“ ~ I stará Bežanka vyjde z kuchyne pozrieť,
15 9 |         Vtom vyšla z kuchyne Bežanka. Z jej tvári hneď zmizla
16 9 |      Veď je už po...“ riekla Bežanka. ~ „A ako?“ Uprel tázavý
17 9 | veľmi. Krútil klobúk v ruke. Bežanka opýtala sa totky: „A ako
18 9 |    Nebožiatko,“ pohladila ho Bežanka, podajúc mu mu hodný kus
19 9 |    rozohnená, nezbadala nič; Bežanka nebránila mu. Bol tichý
20 10|  poľa ho vyhnať, do poľa!“ ~ Bežanka ako zbláznená behala po
21 10|   vyprázdňujú izbu a komory. Bežanka vzpiera sa tomu: „Nechajte
22 11|   pribehla k horiacim stavom Bežanka. Z prvého ľaku prebrala
23 11|     nimi: „Hinda - hinda!“ A Bežanka spred maštale: „Šura-šura!“