Chapter

 1 1 |    nemám komu nechať?“ ~ „No, nám ľuďom nikdy sa nevyhovie.
 2 2 |   prečo - ale ani do dvora sa nám neobzrieš, keď ženieš husi.
 3 2 |   zodpoviem i za teba. A bude nám celý svet závidieť.“ ~ Zuzka
 4 2 |        Dačo len vypasiem - to nám bude dosť.“ ~ „Ale moc si
 5 2 |     tam je hodná komora. Bude nám dobre.“ ~ „Ja - ale ja nechcem
 6 2 |     Chôdzu má ani granatier - nám dvom bude svedčať. A Dúbravovie -
 7 3 |       tam obchodiť?“ ~ „Starý nám dá sádok - v ňom vystavím
 8 4 |   zaniesol ju dnu. ~ „Čože si nám doniesol, čo?“ usmiala sa
 9 4 |     je to... ale ten husár sa nám akosi veľmi obšmieta.“ ~ 
10 4 |   ešte nikomu neurobil; teraz nám zas habarku doniesol...
11 5 |    nevidel tam nikoho. ~ „Var nám zas dačo nesieš?“ ~ „Mhm...“
12 5 |      Ondráš. ~ „Ty, opálka sa nám veľmi zíde pri kopačke.
13 5 | uplietol na drobnú. Všetky sa nám potrhali na posmech!“ ~ 
14 5 |     ako na dáku bludárku. Ale nám to bolo treba?“ ~ A stará
15 6 |      keď opýtajú sa ho: „Čos’ nám doniesol?” ~ “Habarku už
16 7 |      by sa nebola nazdala, že nám takúto zhubu robiť budete -
17 7 |    sme príčina toho?... Prečo nám ho je tak ľúto - kto to
18 7 |     Pán Boh chráni! prišlo by nám potom z tejto dediny utiecť.
19 7 |    stať, keby dlhšie chodil k nám. Takto ho trochu pomrzí,
20 8 |      Len tak - nechce, aby sa nám v dome zhon robil. ~ Starý
21 10|  Poviazať ho, aby neušiel! Ak nám obehne podpaľač dedinu,