Chapter

 1 1 |     spokojný je sám so sebou, nikdy nezareptal proti svojmu
 2 1 |    tón hnevu, ktorý žena ešte nikdy nepocítila od neho. S tajeným
 3 1 |     nechať?“ ~ „No, nám ľuďom nikdy sa nevyhovie. Keby sa ti
 4 2 |      ťa ani hoden. Takej veru nikdy nedostane, a čo nohy po
 5 2 |     bočila - ani čo by sme sa nikdy neboli videli. A keď si
 6 2 |       dvora ujsť - nebolo jej nikdy dosť. Zašla dakde do sadu -
 7 3 |      ale čo vypasiem.“ ~ „Ty? Nikdy nič, ani grajciara. Všetko
 8 3 |   nestalo od jedu. Ženby ešte nikdy nespomenul - len dnes sa
 9 5 |    veru tak mi ho je ľúto, čo nikdy.“ ~ Stará neklamala. Vidno
10 6 |   rástla i nespokojnosť jeho. Nikdy ešte neťahalo ho do Bežanov
11 6 |     vyviedla po dvanástoro... nikdy takej husy nebude! Joj,
12 7 |      upomínať. Chudák krajčír nikdy v takomto nebol. Radšej
13 7 |       tie háby dohotoviť. Nuž nikdy nedodržal rozkaz zákazčíka
14 7 |    nebožiatko bol pri pokoji, nikdy mu nič nezišlo na um - kým
15 8 |     Zuzka Bežanovie sú svoji. Nikdy nebolo krajšieho sobáša
16 9 |     postáť si. Primista vôbec nikdy nesedí, keď hrá. On vie
17 9 |      s ním toľko trápenia, čo nikdy. A strachu čo som podstúpila.“ ~ „
18 10| interesom díva sa, akoby ešte nikdy nebol videl ani svadby,
19 11|      hus!“ ~ „Joj - moja hus! Nikdy - nikdy ťa už neuvidím!“ ~ 
20 11|       Joj - moja hus! Nikdy - nikdy ťa už neuvidím!“ ~ Husárovi