Chapter

 1 1 |         Nedbá ani na muchy, ktoré naň bezočivo dotierajú a po
 2 1 |           boží. Kto sa len pozrie naň, musí ho poľutovať. Akoby
 3 1 |         Ľudia s útrpnosťou hľadia naň a s istou šetrnosťou chovajú
 4 1 |      otcovi od srdca. Ten nemohol naň ani pozrieť. Zakaždým zamrelo
 5 1 |             nemôžem. Len pomyslím naň, a už dobre mi srdce nepukne.
 6 1 |           v náručí. No nedíval sa naň s láskou. Jeho tvár vyrážala
 7 2 |           ktorom ona pôsobila prv naň. ~ „Nuž dobre, keď sa nehneváš -
 8 2 |        Nebolo mu treba ani dupnúť naň. ~
 9 3 |    nesvedčí! Totka zvedavo pozerá naň, cítiac, že nesie akúsi
10 5 |                Gazdiná usmiala sa naň posmešne. ~ „Milý môj zať!
11 5 |           nemu povstať? Pohliadla naň mäkko, i položila dlaň na
12 6 |    vystrúc krídla jedovato sipeli naň. No hneď utiekli aj ony:
13 6 |           dvora. Húsky, hodiac sa naň, zabudli hneď na svoj žiaľ.
14 6 |           sa ho poberáš?“ kričala naň totka. Abys’ ju doviedol.
15 7 |     pôjdem si ho kúpiť, aj stužky naň.“ ~ „Ale čo sa máš náhliť.
16 7 |           No nemohla sa už hnevať naň: veď on ničomu nie vina,
17 10| prisviedča - aký to pohľad hodila naň. Dôverný, plný lásky, nehy
18 11|       príde k nemu ktosi a zavolá naň: „Ondráš - Ondráš!“   Strhol
19 11|         Hybaj... chytro!“ kričali naň zvonku chlapi. „Pusť ich