Chapter

 1 1 |          Zakaždým zamrelo v ňom srdce, trápil ho žeravý bôľ. Často
 2 1 |    môjho nešťastia. Dobre sa mi srdce nepukne. Radujú sa mi za
 3 1 |     pomyslím naň, a už dobre mi srdce nepukne. Ako by ho vzal
 4 1 |    nebolo.“ ~ Zuza strnula, jej srdce zmietalo sa bôľom. Náruživým,
 5 2 |      Bol rozochvený slasťou, že srdce dievčaťa otvára sa mu pomaly,
 6 2 |       tón. Ondráš videl, že jej srdce puká - zamrzelo ho to. ~ „
 7 3 | detinsky pritúlil sa k nej. Jej srdce pohlo sa nad ním - oteplelo,
 8 4 |         ktorá tak prezrela jeho srdce i žalúdok. Ešte väčšmi ho
 9 6 |         ktorý sa tajne vkráda v srdce Ondrášovo a otvára ho dokorán.
10 6 |    dokorán. Toto pomyslela: „Má srdce... oj, srdce má. Dal by
11 6 |     pomyslela: „Má srdce... oj, srdce má. Dal by i košeľu zo seba.
12 6 |        mäkká, prístupná, že jej srdce opäť silnejšie bije zaňho.
13 6 |        Pomyslite!“ ~ Starej div srdce nepuklo nad ním. „Nebožiatko!
14 7 |         do tej vytešenej tváre, srdce mi nedalo. Nemohla som ho
15 7 |       Nemohla som ho zarmútiť - srdce by mu bolo puklo. Povedzte
16 7 |       slúchne.“ ~ „A myslíš, že srdce moje je z kameňa? Tebe ho
17 8 |        komôrky a zaplakala. jej srdce doráňal hnev otcov nemilosrdne.
18 11|     dych na tvári - zabúšilo mu srdce. Čo prišla, ovievala ho